Podunajsko, Malé Karpaty, Považský Inovec a TribečNitriansky krajTrenčiansky krajhistorickýlesníckyprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre bicyklevhodný pre kočíky (aj čiastočne)vhodný pre školyvhodný pre vozičkárov (aj čiastočne)
Kraje: Nitriansky a Trenčiansky
Okresy: Topoľčany a Bánovce nad Bebravou
Geomorfologická jednotka: Podunajská pahorkatina
Geologická jednotka: neogénna panva
Chránené územia: prírodná rezervácia Kulháň, prírodná rezervácia Čepúšky a chránený areál Okšovské duby
Prístup: bus Prašice, Duchonka, polesie
Východisko: Prašice, Duchonka, lesná správa
Trasa: Prašice, Duchonka – severným smerom lesnou cestou – Zlatníky, Kulháň – rybníky na Chotinke – Kulháň, turistické rázcestie
Dĺžka, prevýšenie: 5,8 km, prevýšenie 100 m
Čas prechodu: 2,5 h
Počet zastávok: 22
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie prevažne po modrej turistickej značke.

Rok otvorenia: 2008

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Lesy SR, š. p., OZ Prievidza, Švéniho 7, 971 53  Prievidza, tel. 046/ 542 2607

Poznámky: (1) Trasa náučného chodníka v teréne nie je značená (vedie zväčša po modrej turistickej značke). (2) Trasa je z oboch koncov okrem úseku medzi informačnými panelmi 14 a 19 vhodná pre kočíky a invalidné vozíky. (3) Okrem informačných panelov sú na trase tabuľky charakterizujúce dreviny v jej okolí. (4) Vo východisku sa náučný chodník stýka s náučným chodníkom Považský Inovec.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. K dispozícii sú sprievodcovské služby poskytované lesníkmi a edukačné prvky v upravenom vstupnom areáli na chodník na Duchonke. V cieli trasy na Kulháni je priestor pre čakanie autobusu.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Prašice. Obec severozápadne od Topoľčian pri severozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny pod východným úpätím Považského Inovca v zníženine popri Železnici v oblasti ústia potoku Potôčky do nej. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom (pestovanie viniča, lúky, pasienky, chov dobytka) a remeselnou výrobou (hrnčiarstvo, rezbárstvo, krajčírstvo, obuvníctvo). Ku kultúrnym pamiatkam obce patria: pôvodne gotický rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba zo 16. storočia v roku 1760 barokovo upravený, socha sv. Jána Nepomuckého (1729), kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na cintoríne (okolo 1820) a v lesoch na Duchonke stojaci romantický kamenný poľovnícky zámoček Haupt-Stummerovcov s historickou záhradou okolo neho (arch. Leopold Bauer, 1931; verejnosti neprístupný).

Duchonka. Vodná nádrž severne od Prašíc pri severozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny pod východným úpätím Považského Inovca, vybudovaná na potoku Železnica v druhej polovici 20. storočia, a rekreačná oblasť v jej lesnatom okolí. Podnikové aj súkromné objekty boli vybudované prevažne v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Pôvod názvu pravdepodobne súvisí s ťažbou a spracovaním železnej rudy vo vysokých peciach. Oblasť poskytuje najmä letnú rekreáciu pri vode, turistiku, cykloturistiku, rybolov, vodné športy, je miestom konania festivalov. 

Veľkotopoľčianska priemyselná úzkorozchodná železnica. Poľná a lesná dráha vybudovaná v rokoch 1911 – 1916 z Topoľčian do hôr Považského Inovca, prepájajúca aj rôzne miestne výrobné podniky. Prevádzku začala v roku 1913; začínala v areáli parnej píly a parketárne v Topoľčanoch; dosiahla dĺžku viac ako 45 km s rozchodom 760 mm. Vybudovala ju akciová spoločnosť Adolf Schmitt a spol. so sídlom v Bošanoch, ktorej hlavným akcionárom bol barón Leopold Haupt-Stummer, majiteľ veľkostatku v Tovarníkoch. Dopravovala drevo, kameň, seno, dubovú kôru, dobytok, poľovnícke trofeje, ondatry chované na farme na Kulháni, ale aj ľad narúbaný v zime na kulhánskom rybníku či rôzne poľnohospodárske produkty medzi majermi a liehovarmi Stummerovho veľkostatku a tovarníckym cukrovarom, ako aj cestujúcich. Pod osadou Duchonka sa delila na dve trasy – jedna viedla k hájovni Kulháň a druhá pod Panskú javorinu, vrch v Považskom Inovci. Pre nerentabilnosť bola dráha v roku 1964 zrušená. V lesoch sú miestami zachované úseky násypov a zvyšky mostov, priepustov a p. Časťou trasy v údolí nad Duchonkou dnes vedie lesnícky náučný chodník Duchonka – Kulháň.

Prírodná rezervácia Čepúšky. Chránené územie severozápadne od Nemečiek na okraji Bánovskej pahorkatiny (časti Podunajskej pahorkatiny) pod úpätím Považského Inovca vyhlásené na svahoch okolo Vrábeľky v roku 1988 na ochranu na Slovensku už ojedinelých rastlinných spoločenstiev bezkolencového brezovo-dubového lesa, nadväzujúcich na dubové kyslomilné – druhovo chudobnejšie – lesné spoločenstvá.

Kulháň. Podhorská osada v Bánovskej pahorkatine (časti Podunajskej pahorkatiny) asi 2 km západne od obce Zlatníky, ku ktorej patrí (pozri samostatné heslo). Názov pochádza z čias stredovekého osídľovania nemeckými kolonistami – z nem. kühl (chladný) a hain (háj). V praveku sa tu v náplavoch tokov, prichádzajúcich z kryštalinika Považského Inovca, ryžovalo zlato, čo dokumentujú ťažobné polia s haldami a pingami či miestne názvy (Štoliny). Tieto pozostatky ťažby zlata, tu dokonale vyťaženého, majú obrovské rozmery (objem vyše 4 miliónov m3). V 17. storočí bola osada znovu osídlená a vznikol tu majer so salašom, neskôr vodný mlyn, pálilo sa tu drevné uhlie, vznikla tu sklárska huta, rybník, viedla sem lesná železnica, fungovala tu i škola. Okolité lesy boli poľovným revírom. Nachádzala sa tu tiež zvernica jelenej zveri baróna Haupt-Stummera, ktorý tu v roku 1931 založil farmu na veľkochov ondatier amerických.

Prírodná rezervácia Kulháň. Chránené územie západne od obce Zlatníky na okraji Bánovskej pahorkatiny (časti Podunajskej pahorkatiny) pod úpätím Považského Inovca vyhlásené v priestore osady Kulháň, miestnej časti Zlatník, v roku 1972 na ochranu jednotlivo a v skupinách rastúcich dubov, pozoruhodných vysokým vekom (300 – 600 rokov), mohutným vzrastom a estetickým vzhľadom. V rezervácii sa nachádza okolo 160 stromov s obvodom nad 200 cm. Rezervácia je tiež biotopom vzácnych druhov hmyzu a vtáctva. V rokoch 1984 – 2014(?) existoval neďaleko s podobným predmetom ochrany chránený areál Okšovské duby.

Zlatníky. Obec pri juhozápadnom okraji Bánovskej pahorkatiny (časti Podunajskej pahorkatiny) pod úpätím Považského Inovca v doline potoka Livina. Prvá písomná zmienka o osade Zlatnik je z roku 1390. Z územia dnešnej obce pochádzajú jedny z najstarších indícií o ťažbe zlata na území Slovenska – z náplavov tu zlato ryžovali už Kelti. Zlato sa ryžovalo ešte aj v 13. – 14. storočí (ďalšie info v hesle Kulháň). Neskôr sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom a remeselnou výrobou (kováči, tkáči, hrnčiari). Okrem obilných mlynov tu pracovali aj dve sklárske huty, využívajúce bohaté zdroje hlavných potrebných surovín – dreva a kremeňa. Staršia, Sklárska huta grófov Traunovcov v Zlatníkoch, postavená v roku 1809 hlboko v horách Považského Inovca pod Panskou javorinou na hornom toku Chotiny asi 7 km západoseverozápadne od Zlatník, vyrábala duté a tabuľové sklo. Okolo nej tu na dne hlbokej doliny v oblasti ústia Hutného potoka do Chotiny vznikla horská osada Stará Huta v čase najväčšej prosperity až s vyše 130 obyvateľmi, kde okrem huty, brusiarne, stupy, skladov a obytných domov stála i krčma a kaplnka. Skláreň po roku 1839 pre ťažké horské životné podmienky zanikla a pripomínajú ju miestopisné názvy. Druhá sklárska huta – v osade Kulháň západne od Zlatník – vyrábala v rokoch 1865 – 1890 rôzne druhy skla: fľaše a poháre z číreho i farebného skla, hračky, ozdoby, sklo laboratórne, tabuľové i luxusné, brúsené aj ryté (lustre, lampy a i.). V obci stojí drevená zvonička (1984) a kostol Panny Márie Kráľovnej (1993).

Panská javorina (943 m n. m.). Vrch v severovýchodnej časti Považského Inovca, tretí najvyšší v pohorí, západne od obce Zlatníky. Tvorí mohutnú prevažne lesnatú rázsochu, s vrcholom mierne „vysunutým“ z hlavného rozvodného hrebeňa pohoria k východu, budovanú metamorfovanými horninami kryštalinika (amfibolity, ruly). V roku 2010 bola na vrchole vybudovaná 16 m vysoká drevená rozhľadňa. Vrcholová oblasť je križovatkou viacerých turistických trás. Najkratšia výstupová trasa vedie z osady Kulháň, miestnej časti Zlatník (3 h, 7 km, prevýšenie 620 m).

 

Názvy informačných panelov

  1. Predstavme sa
  2. Lesnícka pedagogika
  3. Tvorba krajiny
  4. PRO SILVA
  5. Význam a funkcie lesa
  6. Fauna a flóra
  7. Ochrana prírody a krajiny
  8. Mravce
  9. Lesná železnička
  10. Pôdny horizont, horniny
  11. Hradenie bystrín, lesné stavby
  12. Veterná smršť
  13. Nebezpečenstvá hroziace v lese
  14. Ochrana lesa
  15. Obnova a výchova lesa
  16. Kolobeh vody, rybník
  17. Poľovná zver
  18. Obhospodarovanie lesov
  19. Zakladanie lesa
  20. Kulháň – história
  21. Vážime si odborníkov
  22. Rozlúčme sa

 

 

Exportovať do PDF