Východoslovenská nížina, Vihorlat a Zemplínske vrchyKošický krajlesníckyprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre školy
Kraj: Košický
Okres: Sobrance
Geomorfologická jednotka: Vihorlatské vrchy
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územia: Chránená krajinná oblasť Vihorlat a národná prírodná rezervácia Morské oko
Prístup: bus Remetské Hámre a cca 8 km (autom na parkovisko) pod Morské oko a pešo 1,8 km po modrej turistickej značke k rázcestiu Morské oko, Rybárka
Východisko: (Remetské Hámre) Morské oko, rázcestie Rybárka
Trasa: Morské oko, rázcestie Rybárka a oblúkom severne ponad Morské oko
Dĺžka, prevýšenie: 2,5 km, prevýšenie 60 m
Čas prechodu: 1,5 h
Počet zastávok: 9
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, lesnícke

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočne je prepojený s modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2006

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Lesy SR, š. p., Odštepný závod Sobrance, Kúpeľská 69, 073 01  Sobrance, tel. 056 / 6522 275

Poznámka: Pozdĺž náučného chodníka sú ukážky zariadení na prácu v lese, napr. lanovka, premostenia, poľovnícke zariadenia, altánky a pod. Od Morského oka vedie náučný chodník Morské oko – Sninský kameň – Sninské rybníky, vybudovaný Správou CHKO Vihorlat.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Remetské Hámre. Jedna z najmladších obcí najvýchodnejšej časti Slovenska, ležiaca pozdĺž riečky Okna vo výbežku Východoslovenskej pahorkatiny do Vihorlatských vrchov severne od Sobraniec. Dozvedáme sa o nej až koncom 18. storočia a to v súvislosti s rozvojom železiarskej výroby. Obyvatelia sa zaoberali železiarstvom, drevorubačstvom a pálením dreveného uhlia. Železiareň – v istom čase jedna z najvýznamnejších v celom Uhorsku – dosiahla najväčší rozmach po roku 1864, keď sa začala stavať valcovňa, zlieváreň a neskoršie výrobňa poľnohospodárskeho náradia. Vytavená železná ruda sa spracúvala v troch hámroch. Samostatnou obcou sa Remetské Hámre stali pravdepodobne medzi rokmi 1869 – 80, dovtedy boli uvádzané iba ako miestna časť Vyšných Remiet. Začiatkom 20. storočia začala železiarska výroba upadať a po požiari v roku 1922 zanikla. V rokoch 1922 – 23 grófka amerického pôvodu Gladys Vanderbilt-Széchenyi založila pílu na vodný pohon, neskôr posilnenú pohonom pary. Drevom ju zásobovala lesná úzkokoľajná železnica od Morského oka. Vďaka grófke bola obec v roku 1929 ako jedna z prvých v okolí elektrifikovaná – vodná elektráreň s Kaplanovou turbínou v budove dnešnej požiarnej zbrojnice pracovala až do roku 1958. Grófka dala v roku 1931 vybudovať vodovod, jeden z prvých v michalovskom okrese, ktorý s menšími technickými úpravami slúži dodnes. V rokoch 1939 – 44 bola obec pripojená k Maďarsku. Počas druhej svetovej vojny časť píly zničili Nemci, dnes už nepracuje. V súčasnosti sú najväčšími zamestnávateľmi v obci Lesy SR, š. p., a pekáreň, časť obyvateľov dochádza do zamestnania do Michaloviec a Sobraniec.

Národná prírodná rezervácia Morské oko. Chránené územie vyhlásené v roku 1984 na ochranu biologických hodnôt zosuvom zahradeného jazera Morské oko vo Vihorlatských vrchoch nad Remetskými Hámrami, rastlinných a živočíšnych spoločenstiev typických pre východoslovenské vyvreliny a krajinárskych hodnôt územia s pestrým zložením lesných porastov a bohatou avifaunou. Jazero, ktoré vzniklo zahradením doliny Okny mohutným zosuvom zo svahu Motrogonu a Jedlinky, bolo upravené vybudovaním priehradného múra v 80. rokoch 19. storočia a má hĺbku 25 m. Práve hrádzou sa zvýšením hladiny takmer o tri metre zväčšila plocha jazera z pôvodných necelých 8 ha na súčasných vyše 13 ha. Vodné organizmy v Morskom oku: pstruh potočný, pstruh dúhový, čerebľa pestrá, slíž severný. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Morské oko a chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy (obe kategórie tvoria sústavu Natura 2000).

Kaštielik Morské oko. Poľovnícky zámoček, ktorý dala pri juhozápadnom brehu Morského oka vo Vihorlatských vrchoch v roku 1924 postaviť grófka amerického pôvodu Gladys Vanderbilt-Széchenyi, majiteľka okolitých lesov do roku 1945, aby sa jej dcéra mohla liečiť v prírodnom prostredí jazera. Dnes tento osemlôžkový objekt Lesov SR, š. p., slúži ako reprezentačná lesnícka chata, ktorú môže využívať aj verejnosť.

Drevienka v doline Okny. Nad Remetskými Hámrami južne od Morského oka v doline Okny zvážala od roku 1894 drevo do píly “železnička” s drevenými koľajnicami. Jej vozíky ťahali konské záprahy. V roku 1925 ju nahradila parná úzkokoľajná lesná železnica s niekoľkými odbočkami, ktoré sprístupňovali doliny vedľajších potokov. Lesná železnica bola zrušená v roku 1973 a jej nahradená asfaltovou cestou, tvoriacou dnes hlavnú prístupovú spojnicu, turistickú trasu i náučný chodník z Remetských Hámrov k Morskému oku. Na konci obce je vystavený rušeň parnej úzkokoľajky.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Vihorlat. Chránené územie vyhlásené v roku 1973 v strednej časti Vihorlatských vrchov, pohoria sopečného pôvodu, ktoré dosahuje výšku 1 076 m n. m. (vrch Vihorlat). Patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska – 90 % jeho územia zaberajú lesné ekosystémy, predovšetkým bukové a jedľovo-bukové, kde hlavnú drevinu predstavuje buk lesný (Fagus sylvatica). Miestami, najmä pozdĺž hlavného chrbta pohoria, sú lesy človekom narušené len minimálne a majú charakter prírodných lesov s pralesovou štruktúrou a tvoria chránené územia rôznych kategórií: Jedlinka, Veža, Motrogon, Sninský kameň, Morské oko). Viac ako storočné buky môžu dosahovať aj 40metrovú výšku. Významným miestom výskytu pôvodnej jedle bielej (Abies alba) a smreka obyčajného (Picea abies) v tomto pohorí je prírodná rezervácia Jedlinka. Na vrcholoch Tŕstie a Malé Tŕstie rastú statné buky obrastené drevokaznými hubami. Sporadicky sú tu prítomné izolované kyslomilné bukové a lipovo-javorové sutinové lesy. Na území CHKO sú dve územia európskeho významu (Morské oko a Vihorlat) a celá je súčasťou chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy (obe kategórie tvoria sústavu Natura 2000).

Vihorlatský prales v severnej časti CHKO Vihorlat, prekrývajúci aj viaceré vyššie spomenuté chránené územia, je jedným z 82 areálov sústavy Svetového prírodného dedičstva UNESCO so spoločným názvom „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“ ležiacich v 12 európskych krajinách (stav v roku 2018). Pôvodný zápis sústavy „Karpatské bukové pralesy“ v roku 2007 tvorilo 10 lokalít na území slovensko-ukrajinských Karpát, včítane Vihorlatského pralesa. Sú domovom viacerých vzácnych druhov rastlín a živočíchov a predstavujú nenahraditeľné prírodné laboratóriá.

Prírodná pamiatka Sninský kameň. Chránené územie vyhlásené v roku 1982 na ochranu skalného vrcholu Sninského kameňa (1 005 m n. m.) vo Vihorlatských vrchoch nad Remetskými Hámrami s biocenózami xerotermnej flóry a výskytom endemických druhov rastlín. Je príkladom inverzie reliéfu: plochý skalný útvar na vrchole predstavuje zvyšok (trosku) lávového prúdu, pôvodne vyliateho a utuhnutého na dne doliny, neskôr erózne vypreparovaného z okolitých menej odolných hornín, najmä tufov. Ide aj o významnú botanickú lokalitu na hranici karpatskej a panónskej flóry s výskytom kostravy vihorlatskej, rozchodníka ročného a jedinej horskej liany Karpát, plamienka alpínskeho. Žijú tu aj chránené živočíchy: vydra riečna, orol krikľavý, výr skalný. Pamiatka je súčasťou územia európskeho významu Morské oko a chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy (obe kategórie tvoria sústavu Natura 2000).

 

Názvy informačných panelov

  1. Život stromu
  2. Meter dreva
  3. Chránené živočíchy
  4. Mokrade
  5. Rastliny našich lesov

Panely v teréne nie sú číslované.

 

     

Exportovať do PDF