Slovenské stredohorieNitriansky krajgeovednýhistorickýochranárskyprírodovednýmateriály k terénnemu vyučovaniupešítrasa okružnávhodný pre malé detivhodný pre školy
Kraj: Nitriansky
Okres: Levice
Geomorfologické jednotky: Podunajská pahorkatina a Štiavnické vrchy
Geologické jednotky: neogénna panva a sopečné pohorie
Chránené územie: Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy
Prístup: bus Čajkov
Východisko: Čajkov, Debereče – vinice v ústí Sovej doliny
Trasa: (Čajkov, námestie) – Deberče (vinice) – Sovia dolina – Malé bralie – Stredné bralie – Sovia dolina – Deberče – (Čajkov, námestie)
Dĺžka, prevýšenie: 6,4 km (+3km prístup z obce), prevýšenie 282 m
Čas prechodu: 3,5 až 4 h
Počet zastávok: 5
Náročnosť: nenáročná až stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 1990, obnovený 2014

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obecný úrad Čajkov, 935 24 Čajkov 210, tel. 036/638 92 21, mail: info@obeccajkov.sk

Poznámka: Náučný chodník nesie aj označenie Náučný chodník Sovia dolina. Chodník začína až na lokalite Debereče, na ktorú je možné prísť pešo z obce Čajkov. V Čajkove sa nachádza informačná tabuľa náučného chodníka s mapou trasy.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie pre starších žiakov. Pre inšpiráciu možno využiť pracovné listy a námety k terénnemu vyučovaniu PL Čajkovské bralie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Čajkov. Obec na južnom úpätí Štiavnických vrchov sa spomína v listine benediktínskeho opátstva vo Svätom Beňadiku sa spomína pod názvom Chewkudo už roku 1276. Počas tureckých vpádov bola prevažne poľnohospodárska obec niekoľkokrát vypálená a obyvateľstvo odvlečené do zajatia. Súčasný kostol sv. Mikuláša z roku 1779 bol postavený na mieste staršieho z roku 1450. Obec Čajkov je dlho známa svojimi vinohradmi na južných svahoch Štiavnických vrchov a produkciou vína. Vinohradníctvu a pestovaniu hrozna sa venuje väčšina obyvateľov, aj keď pre mnohých z nich už nemá táto činnosť existenčný význam. Na vinohradnícku tradíciu nadväzujú každoročne organizované dožinkové slávnosti „Čajkovské vinobranie“, ktorých súčasťou je prehliadka folklórnych súborov spojená s prezentáciou ľudových remesiel a ochutnávkou tradičných jedál Tekovského regiónu.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Štiavnické vrchy. Chránené územie vyhlásené v roku 1979 na takmer celom území Štiavnických vrchov s výnimkou niekoľkých ich okrajových častí. Pohorie, budované vulkanitmi a andezitovým vrcholom Sitna dosahujúce výšku 1 009 m n. m., leží na rozhraní dvoch klimatických typov a prenikajú doň od juhu teplomilné a od severu karpatské horské prvky flóry a fauny. Fytogeograficky územie patrí do obvodu predkarpatskej flóry. Severnú hranicu svojho rozšírenia tu dosahuje napr. dub cerový a javor tatársky, na výslnných lokalitách s plytkou skeletovitou pôdou rastú xerotermy, ako kostrava valeská, kavyľ vláskatý či kukučka vencová. Veľkú časť územia CHKO zaberajú lesy (65 %), ktoré sú druhovým zložením najmä v centrálnej časti vplyvom stáročnej banskej a hutníckej činnosti po totálnom odlesnení nepôvodné, tvorené smrekovými monokultúrami. Lokálne sú vo vyšších polohách bučiny s jedľou a umelo vysadzovaným smrekom a na skeletnatých pôdach lipovo-javorovo-jaseňové sutinové lesy. Na karbonátové podložie v okolí Sklených Teplíc sa viaže výskyt tisu. Zo živočíšstva sú zastúpené o. i.: orol krikľavý, myšiak hôrny, rys, mačka divá, medveď hnedý, vydra riečna, vidlochvost feniklový a ovocný, žije tu tiež vzácna modlivka zelená, roháč obyčajný a fúzač alpský. V opustených banských dielach sa vyskytuje niekoľko druhov netopierov (podkovár veľký, p. malý, netopier obyčajný…). Lokálnymi zvláštnosťami lesov sú hojné prímesi cudzokrajných drevín, súvisiace s pôsobením lesníckej katedry od roku 1807 – súčasti Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. K svojrázu územia CHKO významne prispievajú historické banské diela, a to najmä vodné nádrže – tajchy –, budované v minulých storočiach ako zdroj energie i úžitkovej vody pre banícke účely, ktoré spolu s napájacími a náhonovými jarkami a ďalšími zariadeniami tvoria unikátny vodohospodársky systém. V hraniciach CHKO leží viacero území európskeho významu (súčasti sústavy Natura 2000), z ktorých najrozsiahlejšími sú Hodrušská hornatina, Suť a Skalka.

 

Názvy informačných panelov

  1. Štiavnické vrchy, obec Čajkov
  2. Muflón obyčajný, dub cerový
  3. Rastlinstvo Štiavnických vrchov
  4. Živočíšstvo okolia Čajkova
  5. Geológia a geomorfológia Štiavnických vrchov

 

Exportovať do PDF