Východoslovenská nížina, Vihorlatské vrchy a Zemplínske vrchyPrešovský krajgeovednýochranárskyprírodovednýpešítrasa okružnávhodný pre školy obmedzene
Kraj: Prešovský
Okres: Humenné
Geomorfologická jednotka: Vihorlatské vrchy
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: národná prírodná rezervácia Humenský Sokol
Prístup: bus Humenné, Podskalka
Východisko: Humenné, Podskalka, okraj lesa oproti hotelu Na Podskalke
Trasa: Humenné, Podskalka  – Červená skala – Dúpna – okraj národnej prírodnej rezervácie Humenský Sokol – Podskalka
Dĺžka, prevýšenie: 3,5 km, prevýšenie 260 m
Čas prechodu: 3 h
Počet zastávok: 10 s jediným úvodným panelom na začiatku chodníka
Náročnosť: stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 1993, 2002 obnova

Textový sprievodca: Humenský Sokol: náučný chodník (vyd. ŠOP SR, Banská Bystrica, Správa CHKO Východné Karpaty, 2015)

Kontakt: ŠOP SR, Správa Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, Duchnovičova 535, 068 01  Medzilaborce

Aktuálny stav: Iba jediný informačný panel je v zachovalom stave. Zastávky náučného chodníka už neobsahujú informačné tabule, infopanely ani žiaden podrobný popis zastávok. Zastávky sú označené len pripnutým číslom, ktoré sa nachádza buď na zvalenom strome, skale alebo inej prírodnine. Informácie o faune, flóre alebo mineráloch vyskytujúcich sa na náučnom chodníku a v jeho okolí chýbajú.

Poznámky: Pre hrozbu úrazu a poškodenia chodníka sa neodporúča návšteva v čase silného vetra a za daždivého počasia. Do hrebeňovej časti platí zákaz vstupovať viac ako 20 osobám, uvoľňovať skaly na svahu a skracovať si turistický chodník! Na Podskalke je skrinka s informáciami, kde je možné získať sprievodcu. Na trase chodníka sú vyznačené zastávky pomocou čísel, sprevodca s informáciami k jednotlivým zastávkam v pdf.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie, odporúčame ale iba pre menšie skupiny. Pozri poznámky vyššie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Humenné. Mesto v Beskydskom predhorí medzi Vihorlatskými vrchmi na juhu a Ondavskou vyrchovinou na severe na rieke Laborec pod jeho sútokom s Cirochou. Oddávna najväčšie mesto Horného Zemplína. Prvá písomná zmienka je z roku 1317. V 15. storočí dostal mestské výsady. V 14. – 17. storočí patril rodu Drughetovcov, po ich vymretí Zichyovcom, Althanovcom, Vandernathovocom a začiatkom 19. storočia Csákyovcom a Andrássyovcom. V roku 1610 vznikol na mieste staršieho hradu renesančný kaštieľ s parkom, dnes národná kultúrna pamiatka, celoročne prístupná ako Vihorlatské múzeum v Humennom s rôznymi expozíciami. Obsahuje aj galerijnú sieň maliara národného umelca Oresta Dubaya, rodáka z Veľkej Poľany, obce vysídlenej v roku 1980 z dôvodu výstavby vodnej nádrže Starina na hornej Ciroche.

Národná prírodná rezervácia Humenský Sokol. Vyhlásená v masíve Sokol – Červená skala – Dúpna južne od Humenného vo Vihorlatských vrchoch v roku 1980 na ochranu biologicky hodnotných zachovalých skalných, trávnatých a lesných rastlinných spoločenstiev drieňových dúbrav, zvlášť s dubom plstnatým a kamienkou modropurpurovou. Patria k najteplomilnejším a suchoznášajúcim na východnom Slovensku. Pod hrebeňom Sokola prechádza drieňová dúbrava do skalnej lesostepi. Súčasťou územia sú aj vápenaté pieskovcové zlepence a jaskyne. Pozdĺž náučného chodníka rastie mnoho vzácnych rastlín: poniklec veľkokvetý, drieň obyčajný, dráč obyčajný, klokoč perovitý, skalník obyčajný, prilbica jedhojová, konvalinka voňavá, ľalia zlatohlavá, veternica lesná či prilbovka červená a biela. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Humenský Sokol a chráneného vtáčieho územia Vihorlat (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).

Jaskyňa Dúpna. Dutina v karbonátových zlepencoch centrálnokarpatského paleogénu v masíve Sokol – Červená skala – Dúpna na juh od Humenného. Tvorí ju jediná sieň s pôdorysom 20 × 17 m. Vchod do jaskyne tvorí mohutný portál o výške cca 5 m. V jaskyni zimuje šesť druhov netopierov: podkovár malý, netopier obyčajný, netopier ostrouchý, netopier brvitý, večernica pozdná a uchaňa čierna. Jaskyňa je verejnosti neprístupná.

Hrad Brekov. Zrúcanina hradu na rázsoche vrchu Klokočiny na pravej strane Brekovskej brány, prielomového úseku doliny Laborca pod Humenným. Laborec tu tiekol skôr, ako sa vyzdvihli Humenské vrchy (geomorfologická súčasť Vihorlatských vrchov). Hradný vrch budujú tmavosivé až čierne, miestami svetlé, masívne hrubo lavicové gutensteinské vápence. Sú často laminované s nepravidelnou sieťou kalcitových žiliek. Na ich báze sa miestami nachádzajú polohy bunkových vápencov – rauvakov. V ich nadloží vystupujú lavicové sivé až sivobiele dolomity. V okolí hradu sú kvapľové jaskynky. Vápence obsahujú skameneliny amonitov.

 

Názvy informačných panelov

    1. Vstupné informácie
    2. Spoločenstvá dubových bučín
    3. Spoločenstvá drieňových dúbrav
    4. Popínavé dreviny
    5. Vyhliadka Červená skala 447 m
    6. Spoločenstvá lesostepí a skalných štrbín
    7. Spoločenstvá zatienených vápencových skál
    8. Skalná klenba Dúpna
    9. Začiatok samoregulačného vývoja
    10. Živočíšstvo, lesný prameň

 

 

Exportovať do PDF