Levočské vrchy, Čergov, Šarišská vrchovina...Tatry s podhorím, Kozie chrbty, Spišská Magura a PieninyPrešovský kraj
Kraj: Prešovský
Okres: Kežmarok
Geomorfologické jednotky: Levočské vrchy a Podtatranská kotlina
Geologická jednotka: flyš
Chránené územie: žiadne
Prístup: bus a vlak Kežmarok, Sídlisko Sever
Východisko: Kežmarok, Sídlisko Sever
Trasa: Kežmarok, Sídlisko Sever, Penzión Andrea – Lesopark Sever – bývalý Hotel Štart – Penzión Andrea
Dĺžka, prevýšenie: 2,4 km, prevýšenie 100 m
Čas prechodu: 1,5 h
Počet zastávok: 11
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické, environmentálne

Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, okružný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2017

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; leták Lesopar-Sever_kežmarok (vyd. Kežmarská informačná agentúra, Kežmarok, 2017)

Kontakt: Kežmarská infomračná agentúra; Hlavné námestie 64, 060 01 Kežmarok, tel. +421 52 449 21 35, mail: info@kezmarok.sk

Poznámka:

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Informačné tabule sú využiteľné pri terénnom vyučovaní. Vhodný najmä pre žiakov základných škôl.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Kežmarok. Je historické centrum regiónu Spiš. Medzi najznámejšie pamiatky mesta zaraďujeme neskorogotickú baziliku sv. Kríža, ktorá patrí najväčšie a najkrajšie gotické pamiatky na Spiši. Najstaršie kamenné časti kostola sú z pol. 13. stor. Dnešná podoba stavby pochádza z veľkolepej gotickej prestavby v r. 1444 až 1498. Interiér kostola je prevažne gotický – bočné oltáre, krstiteľnica, stallum. Z r. 1518 pochádza renesančná lavica pod veľkým chórom, kde sedela mestská rada s richtárom. Medzi najvzácnejšie časti patrí ukrižovaný Kristus z hlavného oltára, ktorý pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. Pred kostolom sv. Kríža je samostatne stojaca veža – Zvonica z roku 1591, ktorá je výnimočne krásnou renesančnou zvonicou na Spiši. V meste sa nachádza drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Kostol je postavaný v slohu ľudového baroka. Mohutná maľovaná klenba sa opiera o štyri točité stĺpy a obvodové múry. Na prízemí a šiestich chóroch je miesto pre vyše 1500 ľudí. Po generálnej oprave v roku 1996 sa stal kostol opäť bohoslužobným stánkom kežmarskej ev. a. v. cirkvi. Nový evanjelický kostol je postavený v eklektickom štýle so zaujímavými orientálnymi prvkami. Nachádza sa v ňom Mauzóleum Imricha Thökölyho, majiteľa hradu a bojovníka za náboženskú slobodu v časoch reformácie. Nenápadná budova v jeho blízkosti – Lýceum – je v nej umiestnená najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe. Knižnica má 150 000 zväzkov kníh, z toho 2 600 kníh zo 16. storočia. V lýceu v Kežmarku pôsobili vyučujúci a študovali žiaci z celej strednej Európy – mnohí z nich sa stali významnými slovenskými, nemeckými, maďarskými a či srbskými umelcami, vedcami, politikmi. Medzi najznámejších patrili literáti: Pavel Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Ján Generisch, Jovan Sterija-Popovič, Jonáš Záborský, Pavol Orságh Hviezdoslav, Ladislav Nádaši-Jégé, Martin Kukučín, Janko Jesenský, Martin Rázus, Ivan Stodola, maliari Peter Bohúň, Ladislav Medňanský, politici Imrich Thököly, Artúr Görgey, Matúš Dula, lekári Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský, Vojtech Alexander – priekopník röntgenológie v Uhorsku, geografi a historici Dávid Frölich, Juraj Bohuš, Juraj Buchholtz mladší, Kristián Genersich, bratia Pavol a Ján Hunfalvy, Tomáš Mauksch, Samuel Weber, filozofi a ekonómi Gregor Berzeviczy, Ján Feješ, Martin Schwartner, prírodovedci, fyzici a matematici Fridrich Hažlinský, Aurel Stodola, Jur Hronec a ďalší.

Kežmarský hrad patrí k typu tzv. mestských hradov, bol postavený priamo na území mesta, aby ho bránil pred prípadnými nepriateľmi. Spája sa s menom rodiny Zápoľských. Prvá písomná správa o hrade je z roku 1463. V roku  1528 prevzala hrad do svojho majetku rodina Lasky. Beata Laska r. 1565 podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier. Keďže tam šla bez svojho manžela, bola za túto trúfalosť roky väznená v jednej z hradných veží.  V roku 1579 sa dostal do rúk rodiny Thököly. Jej štyri generácie sídlili v Kežmarku do roku 1684 a s nepriateľstvom tejto rodiny s mestom Kežmarok súviseli boli pouličné boje, prepady i zákerné vraždy. Posledným vlastníkom hradu bol Ferdinand Rueber, od ktorého v roku 1702 kúpilo mesto hrad do svojho vlastníctva. V druhej polovici 19. storočia sa objavili prvé snahy o opravu hradu a zriadenie múzea v ňom, no k uskutočneniu tejto myšlienky došlo až v 20. storočí. Prvé expozície tu boli otvorené v roku 1931. V súčasnosti sú v ňom sprístupnené historické expozície, dokumentujúce vývoj Kežmarku a okolia. Samostatná expozícia predstavuje praveké a stredoveké osídlenie Kežmarku, vývoj mesta v 13. až 19. storočí, Kežmarský strelecký spolok, Spolok spišských lekárov a lekárnikov, MUDr. Vojtecha Alexandra – zakladateľa röntgenológie v Uhorsku, dejiny Kežmarku v 19. a 20. storočí, historické portréty zo zbierok múzea, vzťah Kežmarčanov k Vysokým Tatrám, Rodina Thököly, Židovská komunita v Kežmarku. Prehliadka areálu hradu je spojená s návštevou hradnej kaplnky a vyhliadkovej veže. Starý trh je jedna z najstarších kežmarských ulíc. Základy väčšiny domov pochádzajú z 13. storočia a vo viacerých sa nachádzajú náznaky tzv. vežových domov. Na hornom i dolnom konci ulice sú typické spišské remeselné domy.

Múzeum –  expozícia meštianskej bytovej kultúry. Pôvodne goticko-renesančný dom patril v 17. storočí rodine zlatníka Daniela Haltza, o čom svedčí stropný trám z roku 1698 s vyrezávanými iniciálkami DH a rezbou kalicha – znaku zlatníkov. V roku 1994 v nej otvorili expozíciu meštianskej bytovej kultúry, ktorá predkladá obraz o vývoji spišského meštianskeho nábytku od konca 17. stor. po začiatok 20. stor.

Jeruzalemský vrch (702 m n. m.). Jedna z významných archeologických lokalít v meste nesie mnoho známok pravekého osídlenia. Bádatelia tu našli veľké množstvo zlomkov grafitových a hlinených nádob. Územie je športovo-oddychovou zónou pre obyvateľov Kežmarku.

Kaštieľ Strážky. Národná kultúrna pamiatka nachádzajúca sa v Spišskej Belej v miestnej časti Strážky. Je skvostom renesančnej architektúry na Slovensku. V kaštieli sa nachádzajú expozície Slovenskej národnej galérie: v parku je nainštalovaná expozícia plastiky, v kaštieli sú okrem zbierky historickej knižnice a mobiliára kaštieľa aj expozícia Ladislav Mednyánszky a Strážky a expozícia Portrét 17. – 19. storočia na Spiši.

 

Názvy informačných panelov

  1. Historické osídlenie
  2. Amfiteáter
  3. Stromy
  4. Vtáky lesov
  5. Lesná zver
  6. Panoráma Tatier a okolia, história priemyslu
  7. Lúky a pasienky
  8. Jeruzalemský vrch
  9. Poľnohospodárska krajina
  10. Les a jeho význam
  11. Športový areál

 

Exportovať do PDF