Záhorie a Myjavská pahorkatinaTrnavský krajgeovednýochranárskyprírodovednýpešítrasa okružnávhodný pre kočíky (aj čiastočne)vhodný pre malé detivhodný pre školy
Kraj: Trnavský
Okres: Skalica
Geomorfologická jednotka: Dolnomoravský úval
Geologická jednotka: neogénna panva
Chránené územie: chránený areál Štepnicke rameno
Prístup: bus Skalica, vlak Skalica na Slovensku; auto a bicykel – zo Skalice popri Skalických rybníkoch až k malému parkovisku pri hrádzi, loď – prístavisko Perúnska lúka, pešo po žltej turistickej značke zo Skalických rybníkov
Východisko: Skalica, Perúnska lúka
Trasa: Perúnska lúka
Dĺžka, prevýšenie: 750 m, prevýšenie 0 m, prístup od parkoviska cca 1 km
Čas prechodu: 0,5  h
Počet zastávok: 5 (počet IP 8 + úvodný)
Náročnosť: ľahká trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, geovedné, ochranárske

Typ chodníka: obojsmerný, peší a cyklistický, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník je dostupný značenou cyklotrasou.

Rok otvorenia: 2005

Textový sprievodca: skladačka Perúnska lúka a mŕtve rameno Lipa (2005)

Garant: Správa CHKO Záhorie Vajanského ul. 17, 901 01 Malacky

Aktuálny stav: Niektoré informačné panely sú ťažko čitateľné – nutná výmena (2020).

Poznámka:

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na terénne vyučovanie. Priestor Perúnskej lúky poskytuje množstvo možností na pozorovanie rastlín a živočíchov.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Skalica. Mesto v severozápadnej časti Slovenska sa prvý raz sa spomína ako osada v roku 1217 pod názvom Zakulcza, neskôr Zakolcha. Z týchto pomenovaní vznikol slovenský názov Skalica a nemecký Skalitz. Názov pochádza od slova skala a je možné, že názov mestu dala stavba známej kamennej rotundy z 12. storočia alebo stredoveké kamenné sídlisko. Osada v 13. storočí patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinku, ktorí ju dosídlili obyvateľmi venujúcimi sa vinohradníctvu. Na začiatku 14. storočia sa Skalica najprv stala slobodnou trhovou osadou a v roku 1372 slobodným kráľovským mestom. Centru mesta uprostred trojuholníkového námestia dominuje farský Kostol sv. Michala archanjela zo 14. storočia. Zo svetských stavieb si pozornosť zaslúži neskororenesančná radnica z prvej tretiny 17. storočia, či jedna z najkrajších stavieb v meste – secesná budova kultúrneho domu, v ktorom je expozícia Záhorského múzea. Ide o budovu bývalého Spolkového domu, ktorá patrí medzi najoriginálnejšie na Slovensku. Je to jednoposchodová stavba z roku 1905 postavená podľa návrhu D. Jurkoviča. Jej priečelie zdobí mozaika inšpirovaná kresbami maliara M. Aleša..

Skalický trdelník a skalická vysoká torta. Výroba trdelníka sa traduje už od 18. storočia, kedy ju sem priniesol sedmohradský kuchár grófa Gvadányiho. Ide o múčnik vyrábaný tradičným spôsobom z jemného kysnutého cesta namotaním na rúrku, tzv. trdlo a pečením nad otvoreným ohňom. Nakoniec sa posype orechmi alebo škoricou. V roku 2007 získal trdelník ochrannú známku Európskej únie. Kulinárskym unikátom je aj skalická vysoká torta, výroba ktorej siaha až do polovice 19. storočia, kedy mestské prostredie Skalice začala ovplyvňovať viedenská móda Biedermeier. Dodnes je torta hlavným prvkom slávnostnej skalickej svadobnej tabule.

Prírodná rezervácia Veterník. Viaže sa vyvýšeninu s rovnomenným názvom (miestni obyvatelia ju nazývajú Vintoperk). Chránia sa tu zvyšky typickej vegetácie skalných stepí s početným výskytom ojedinelých a chránených druhov rastlín. Prírodnú rezerváciu vyhlásili v roku 1983 na ploche viac ako 18 ha. Lesostepné spoločenstvá vytvárajú mozaiku s lesnými porastmi, ktorým dominuje vysadená borovica čierna rastúca na svahoch budovaných vápnitými pieskami, pieskovcami a zlepencami. Územie je pod intenzívnym vplyvom okolitých poľnohospodársky využívaných plôch. Zaujímavým prvkom v susedstve rezervácie sú plochy opustených, a v súčasnosti zarastajúcich, vinohradov. Okrem výskytu viacerých zriedkavých druhov rastlín je rezervácia i hniezdiskom chránených druhov vtákov.

Chránený areál Štepnické rameno (mŕtve rameno Lipa). Chránenú územie vyhlásené v roku 1989 na ploche 2,14 ha na ochranu posledných zvyškov ramien a jazier ľavobrežnej riečnej nivy rieky Moravy. Územie predstavuje refúgium výskytu viacerých chránených a ohrozených taxónov vodných a močiarnych druhov rastlín a živočíchov.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Záhorie. Je prvou nížinnou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Zriadená bola v rámci Borskej nížiny v roku 1988 v dvoch samostatných areáloch, z ktorých každý má celkom odlišné prírodné podmienky. Jej západná časť pozdĺž rieky Moravy medzi Devínskym Jazerom – lokalitou západne od Stupavy – a tokom Myjavy nad ústím juhozápadne od Kútov predstavuje krajinu formovanú veľkou riekou so širokou nivou, agradačným valom a riečnymi terasami (len v oblasti medzi obcami Láb a Jakubov v tejto časti CHKO na pririečnu krajinu nadväzuje neveľké územie s viatymi pieskami a borovicovými lesmi). Zaplavované lúky na nive Moravy so zachovalou pestrou kvetenou nemajú na Slovensku svojim rozsahom obdobu. Lúky striedajú lužné lesy s drevinovým zložením blízkym pôvodným lesom. V území sú riečne ramená či ich zvyšky (jazerá) a mokrade, ktorých rozsah kolíše v priebehu roka podľa výšky hladiny Moravy. Bohaté biotopy hostia rozmanité rastlinné a živočíšne druhy najmä viazané na vodu. Raritou sú porasty plamienka celistvolistého (Clematis integrifolia) s plochou aj niekoľko km2. Druhá, severovýchodná, časť CHKO zaberá centrálnu časť Boru v západnom a severnom okolí Lakšárskej Novej Vsi, kde prevláda eolický reliéf s pieskovými valmi (dunami) a pokrovmi a zamočiarenými medzidunovými depresiami. To podmieňuje mozaikovitú vegetačnú pokrývku: pieskové výsušné substráty pokrývajú borovicové lesy a močiare medzi dunami svojrázne slatinné lesné či nelesné spoločenstvá s reliktnými druhmi z chladnejších klimatických dôb. Živočíšstvo tu reprezentujú hlavne teplo- a suchomilné druhy, napr. mravcolevy a dudky. Časť CHKO pozdĺž rieky Moravy je súčasťou plošne väčšieho chráneného vtáčieho územia Záhorské Pomoravie, na území oboch častí CHKO sú desiatky území európskeho významu (obe tieto kategórie tvoria sústavu Natura 2000). Bezprostredné okolie rieky Moravy (aj mimo územia CHKO) aj s priľahlými lužnými lesmi sú vyhlásené za medzinárodne významnú mokraď (ramsarskú lokalitu) Niva Moravy.

 

Názvy informačných panelov

  1. Vtáctvo
  2. Lužné lesy
  3. Flóra
  4. Stavovce
  5. Chrobáky
  6. Motýle, Mäkkýše
  7. Rieka Morava
  8. Geologické, geomorfologické a pedologické pomery

 

Exportovať do PDF