Kraj: Nitriansky
Okres: Levice
Geomorfologická jednotka: Krupinska planina
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: prírodná rezervácia Šipka
Prístup: bus Plášťovce
Východisko: Plášťovce – centrum obce, číslovanie informačných panelov začína pri Božej muke – pamiatke na bitku v roku 1552
Trasa: Plášťovce – Božia muka – pamätník bitky z roku 1552 – Kunerad (249 m n.m.) – Litava – PR Šipka – Kalvária – Cintorín – Chatová osada – Čierna diera – Kostol – Kaštieľ
Dĺžka, prevýšenie: 10 km, prevýšenie 160 m
Čas prechodu: 3,5 – 4,5h
Počet zastávok: 15 + 5 nečíslované informačné panely
Náročnosť: nenáročná, na veľkej časti vhodná aj pre bicykle

Zameranie chodníka: prírodovedné, geologické, kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší, letný, zimný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočne na malom úseku s modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 

Aktuálny stav: Informačné panely sú dobrom stave. Text v slovenskej, maďarskej a niektoré aj v nemeckej jazykovej mutácii.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obecný úrad, Plášťovce 345, 93582 Plášťovce; tel +421 36 28 50 142, E-mail: plastovce@plastovce.sk

Poznámka: Náučný chodník je značený červenou značkou s prekríženými mečmi.  V roku 2019 pribudlo k už existujúcim tabuliam päť tabúľ, ktoré nie sú číslované a sú umiestnené v rámci existujúcej trasy náučného chodníka.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na realizáciu terénneho vyučovania a tiež ako zaujímavá lokalita pre vlastivedne zameranú vychádzku alebo exkurziu.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Plášťovce. Obec v južnej časti Krupinskej planiny na sútoku Krupinice a Litavy. Územie obce bolo osídlené už v dobe bronzovej, prvá písomná zmienka o obci je z roku 1156. V roku 1552, 10. augusta sa tu odohrala významná bitka medzi tureckým a cisárskym vojskom, pri ktorej bolo cisárske vojsko porazené a zahynulo niekoľko tisíc vojakov. Po bitke veľká časť Hontu spolu s Plášťovcami sa dostala do osmanského područia. Obci dominujú viaceré historické objekty, napríklad Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová secesná stavba s polygonálym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1898. V interiéri sa nachádza množstvo výtvarných diel. Hlavný oltár s obrazom sv. Juraja je dielom Márie Schoffmannovej z doby vzniku kostola. Kostol má secesno-neorománske tvaroslovie. Tehlová fasáda je členená opornými piliermi, pod korunnou rímsou je výrazný dekoratívny vlys. Kaštieľ Palásthyovcov, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse písmena U s manzardovou strechou z roku 1730. Kaštieľ vybudoval cisársky generál František Palásthy. V prvej polovici 19. storočia bol klasicisticky prestavaný. Pri kaštieli sa nachádza historický park a objekt sýpky z 19. storočia. Kúria rodiny Ivánka je jednopodlažná klasicistická stavba z druhej polovice 19. storočia. Na atike je umiestnený erb rodu. Žil tu Štefan Ivánka, hontiansky župan, v súčasnosti sa tu nachádza stredisko skautov

Prírodná rezervácia (PR) Šípka – maloplošné chránené územie vyhlásené v roku 1988. Prírodná rezervácia je ukážkou typických biotopov južných okrajov Krupinskej planiny na vulkanických pyroklastikách – tufoch a tufitoch. Predmetom ochrany sú lesostepné spoločenstvá. Na nelesných plochách sa vyskytujú pionierske biotopy a teplomilné a suchomilné stepné spoločenstvá s výskytom vzácnych a chránených rastlín a živočíchov. Lesné biotopy na južne orientovaných svahoch sú porastené teplomilnými dubinami. Rezerváciu ohrozuje najmä šíriaci sa invázny agát, ktorý vytláča pôvodnú vegetáciu. Rezervácia je zraniteľná a náchylná na zvýšenú eróziu pôdy, ktorú spôsobuje zver, ale aj nelegálny vstup ľudí.

Čierna diera.Pravdepodobne ľudskou činnosťou vytvorená jaskyňa vo vulkanických horninách, ktorá v období tureckej nadvlády slúžila ako pozorovateľňa a tiež ako úkryt pre miestnych obyvateľov. Do jaskynky je možné sa dostať po skalnej stene, alebo sa spustiť po lane. Aj ďalšie jaskyne v obci mali podobnú funkciu.

Krupinská planina. Zvyšok vulkanickej tabule, ktorú tvoria vrstvy tufov, tufitov, sopečných pieskovcov a brekcií. Uložili sa na podnoží stratovulkánov Javoria a Štiavnických vrchov približne do horizontálnych vrstiev. Tabuľa sa zachovala vďaka tomu, že pri zlomovom rozčleňovaní zaujala nižšiu polohu ako kryhy Ipeľskej kotliny, kde takéto vrstvy erózia dávno zničila a zatlačila strmé južné okraje tabule na sever po líniu Šahy a Modrý Kameň. Strmý južný okraj erózia stále rozrušuje, miestami tu vznikli vrchy tvaru tabuľových svedkov. Potoky sa na povrchu tabule lúčovito rozbiehajú a prerezávajú tabuľu rôzne hlbokým úzkymi, miestami až kaňonovitými dolinami na široké ploché chrbty. Strmé stráne týchto dolín sa so širokými náhornými plošinami či planinami stretávajú v ostrých hranách. Tabuľové formy pomáha zachovávať dobrá priepustnosť tufov, sopečných aglomerátov a brekcií.

 

 

 

Názvy informačných panelov

  1. 1552 park
  2. Chodník Thury Gyorgy
  3. Hitlen jarok
  4. Litava – potok
  5. Jaskyňa Méhecske
  6. Kalvária
  7. Prameň Csurgó
  8. Červený kríž
  9. Prameň Estéjtó
  10. Babba – kaplnka
  11. Čierna diera
  12. Kostol
  13. Múzeum
  14. Kúria Ivánka
  15. Kaštieľ

Informačné panely nečíslované: Iskorňa – osada; ÚEV Brezovská stráň; Mlyny v Plášťovciach; Kúrie v Plášťovciach; Po stopách II. svetovej vojny