Záhorie a Myjavská pahorkatinaTrnavský krajhistorickýcyklistickýpešítrasa líniovávhodný pre bicyklevhodný pre školy
Kraj: Trnavský
Okres: Senica
Geomorfologická jednotka: Myjavská pahorkatina
Geologická jednotka: flyšové pásmo, bradlové pásmo
Chránené územie: nie je
Prístup: bus Podbranč, Podzámok
Východisko: Hrad Branč
Trasa: hrad Branč – cintorín – Starý hrad
Dĺžka, prevýšenie: 2,1 km, prevýšenie hore 20m, dole 100m
Čas prechodu: 40 min
Počet zastávok: 4 (6 informačných panelov)
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: historické

Typ chodníka: líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: čiastočné prepojenie na modrú turistickú značku, je prepojený na zelenú značku a značkovanú cyklotrasu

Rok otvorenia: 2014

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave, ale chodník nie je v teréne označený.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: OZ Posledných desať, OZ sdružení Přátel sv. Klimenta, Vřesovice 312, 696 48 Ježov, Obecný úrad Podbranč, Podbranč 219,  906 41  Podbranč

Poznámka: Náučný chodník nie je v teréne označený značkou. Odporúčame absolvovať v opačnom smere, tj. od hradu Branč. Z lokality Starý hrad možno pokračovať po zelenej a následne modrej turistickej značke do Podzámku.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. V priestoroch sprístupnenej zrúcaniny je potrebné dbať na zvýšenú opatrnosť.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Obec Podbranč leží v severovýchodnej časti okresu Senica, južne od cesty Myjava – Sobotište. Obec netvorí ucelený sídelný útvar. Skladá sa z menších osád a usadlostí roztrúsených po celom katastri. Na typ osídlenia mali veľký vplyv prírodné pomery oblasti, ktoré určovali spôsoby hospodárenia a využívania krajiny. Dominantou katastra a širokého okolia je vrch so zrúcaninou hradu Branč. Pri dobrej viditeľnosti je hrad vidieť zo Záhorskej nížiny a hrebeňa Malých Karpát so vzdialenosťou niekoľko desiatok kilometrov. Hradný vrch je najvyššie položeným bodom s nadmorskou výškou 473 m. Najnižšie položený bod s nadmorskou výškou približne 240m sa nachádza pri toku Myjavy U Gažov v najjužnejšom cípe chotára. Nadmorskú výšku nad 450 m majú kóty Starý hrad (455m) a Chorvátsky vrch (462m). Orograficky patrí Podbranč do Myjavskej pahorkatiny a len malou časťou zasahuje kataster do Bielych Karpát v oblasti Hornej Doliny. Pri Podbranči začína bradlové pásmo Západných Karpát, ktoré sa tiahne úzkym pásom pri Myjave, pokračuje dolinou Váhu, cez Oravu do Poľska, na územie SR sa vracia Pieninami a pokračuje až na západnú Ukrajinu. Západné Karpaty rozdeľuje bradlové pásmo na dve časti, na vonkajšie a vnútorné. V oblasti Podbranča dosahuje minimálnu šírku. Reliéf pásma sa vyznačuje veľkou pestrosťou. Pri Podbranči má štýl skaliek, v iných častiach Slovenska patrí reliéf bradlového pásma k najkrajším prírodným útvarom, ako napríklad bradlo Vršatca, Manínska tiesňava, ale predovšetkým nádherné scenérie v Pieninskom národnom parku. V oblasti Podbranča bradlové pásmo budujú prevažne druhohorné vápencové horniny. Treťohorné vrstvy hornín tvoria úzky plytký obal po ľavej strane toku Myjavy a pokračujú kompaktným celkom v Bielych Karpatách. Údolie Myjavy vypĺňajú fluviálne (riečne) usadeniny. Bradlové pásmo sa vyznačuje zložitou tektonikou. Veľmi dobre je vlastnú geologickú stavbu a zložité vrásnenie vidieť v kameňolomoch, ktoré sa nachádzajú v katastri obce. Vegetačné pomery v katastri Podbranča sú po dlhé stáročia ovplyvňované ľudskou činnosťou. Výsledkom pravekého a stredovekého osídlenia bolo odlesnenie rozsiahlych plôch. Potreba dreva na palivo, stavby a potreba surovín pre remeselnú výrobu postupne vytláča lesné porasty z krajiny. Lesy postupne nahradili pasienky a lúky. V súčasnosti rastú lesy len v juhovýchodnej časti chotára. Porasty tvoria prevažne dub, hrab, v najvyšších polohách buk. Primiešaná je lipa, jaseň, javor a agát. Pri vodných tokoch rastú krovité a stromové vŕby, jelše a topole. V bylinnom podraste rastie chránená ľalia zlatohlavá, po okrajoch lesa orlíček obyčajný. V lete upútajú vysoké, žiarivo žlto kvitnúce divozely. Na rastlinné druhy sú najbohatšie lúky a pasienky. V neskorej jari a začiatkom leta kvitne voňavá materina dúška, omany, astry, repíček a mnoho ďalších druhov rastlín. Lúky sú bohaté i na živočíšne druhy, predovšetkým hmyz. Bohato sú zastúpené motýle, koníky. Z trávnatých porastov sa ozýva koncert cvrčkov. V neskoršom lete nie je problém nájsť dravú modlivku. V hradnej zrúcanine hniezdi sokol myšiar. Tok Myjavy bol v minulosti bohatý na ryby. Znečisťovanie vody priemyselný odpadmi nedovoľuje plnohodnotný život v toku. Podbranč je veľmi zaujímavým miestom pre výlety. Zo stredovekého hradu je pekný výhľad do širokého okolia. Za pekného počasia je vidieť prevažnú časť Malých Karpát, Záhorskú nížinu, Myjavskú pahorkatinu a Chvojnickú dolinu.

Starý hrad. Hradisko sa nachádza na kóte 454 v obci Podbranč, neďaleko zrúcaniny stredovekého hradu Branč.  Po postavení hradu Branč v roku 1316 sa hradisko prestalo využívať a začalo chátrať. Veľká časť hradiska bola rozobraná na domovú výstavbu. Ako dokazujú archeologické nálezy, hradisko bolo obývané už v mladšej dobe kamennej (neolite). Jeho obyvatelia boli Kelti a neskôr Slovania. Hradisko spájalo Považie so Zahorím. Každý musel prejsť cez priesmyk Kamenne vráta – tzv. zemské brány. V priesmyku medzi skalami viedla cestička, po ktorej putovali kupci, osídlenci, ale aj dobyvačné armády. Budovanie opevnení na takýchto miestach bolo strategické, čo si uvedomovali už Kelti, ktorí hradisko najviac vybudovali. Na hradisku sa využili prírodné danosti prostredia, vyčnievajúce vápencové bradlá, ktoré tvorili prírodnú ochranu. Dnes už z tohto hradiska ostali len obvodové valy a sutiny z rôznych objektov. Dvorana hradiska je dodnes skoro dokonale rovná lúka, zvyšok hradiska je porastený stromami. Obvod hradieb je 1060 m a výška 3 m.

Hrad Branč. Zrúcanina leží na rovnomennom kopci Myjavskej pahorkatiny nad Podzámkom, miestnou časťou obce Podbranč. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1317. Hrad sa rozkladá na ploche asi 7 500 m2, vo výške 480 m n. m. Hrad je rozdelený na niekoľko častí: dolný hrad,  stredný hrad  a horný hrad. Hrad nechal postaviť magister Aba z Hlohovca medzi rokmi 1251-1297. Datovanie bolo určené podľa nálezu mincí s rokmi 1251 – 1261. V ďalších rokoch sa na hrade vystriedalo 40 majiteľov. V roku 1309 získal hrad Matúš Čák Trenčiansky, krátku dobu hrad vlastnil i český kráľ Ján Luxemburský a v roku 1394 Žigmund Luxemburský. V 16. storočí sa stal hrad vlastníctvom Františka Nyáryho, ktorý sa oženil s dcérou pána hradu Korlátko a s celou rodinou tu žili i poslední príslušníci rodu Nyáry, ktorí si postavili nový kaštieľ v Sobotišti (na námestí). Postupne sa tam presťahovali aj so zariadením. Hrad zostal opustený a chátral. Príťažlivá a malebná krajina s hradom Branč bola mnohým umelcom námetom na výtvarné zobrazenie. Hrad Branč vo svojich dielach stvárnil maliar Martin Benka, Július Koreszka, hodonínsky maliar Karel Novák. Hrad Branč bol a je námetom pre fotografov. Obrazy hradu Branč sa nachádzajú v Galérii mesta Bratislavy, v múzeu Martina Benku v Martine a Záhorskej galérii v Senici.

 

Názvy informačných panelov

IP nemajú číslovanie

  1. Praveké osídlenie
  2. Slovenské osídlenie, Veľká Morava
  3. Hrad Branč (od 13. storočia)
  4. V konfíniu (11. až 13. storočie)
  5. Ako vznikali kopanice (16. – 19. storočie)
  6. Búrlivé časy (16. – 17. storočie)

 

 

 

Exportovať do PDF