Stredné Považie a Horná NitraŽilinský krajhistorickýprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre malé detivhodný pre školy
Kraj: Žilinský
Okres: Žilina
Geomorfologická jednotka: Súľovské vrchy, Žilinská kotlina
Geologická jednotka: vnútrokarpatský paleogén
Chránené územie: Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy
Prístup: bus a vlak Rajecké Teplice
Východisko: Rajecké Teplice, odbočka z Rajeckej cesty pri moste nad Rajčiankou
Trasa: Rajecké Teplice – východné úpätie Skaliek – Dielnice – chatová oblasť Zbyňov – sedlo pod Kamenným dielom – odbočka pod sedlom Patúch – Budzogáň
Dĺžka, prevýšenie: 7 km, prevýšenie 450 m
Čas prechodu: 2 – 2,5 h
Počet zastávok: 6 + úvodný panel
Náročnosť: stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: historické, prírodovedné

Typ chodníka: obojsmerný, líniový, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočné prepojenie na žltú turistickú značku.

Rok otvorenia: 2007, obnova 2019

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave, s výnimkou úvodného panelu, ktorý je popísaný (2020).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Občianske združene KULTÚRA, Osloboditeľov 608/73 a, 013 13 Rajecké Teplice

Poznámka: Náučný chodník sa tematicky venuje legende o obrovi, ktorá hovorí o tom, ako sa obrovský strom zmenil vďaka obrovi na kameň – skalný útvar Budzogáň.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie ako zaujímavá geovedná lokalita.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Rajecké Teplice. Kúpele v Rajeckej doline pri rieke Rajčianka, 12 km južne od Žiliny. Oblasť je bohatá na minerálne vody. Dominantou kúpeľov je v antickom štýle riešený kúpeľný dom Aphrodite.  Termálne pramene s 38°C vodou sa využívajú na liečenie zápalových aj degeneratívnych chorôb pohybového ústrojenstva, kĺbov, chrbtice, nervových chorôb i chorôb z povolania. Od roku 2013 tu existuje v budove železničnej stanice Múzeum dopravy. Okrem expozičnej činnosti sa múzeum venuje i výskumu najmä v oblasti cestnej dopravy a každoročne sa spolupodieľa na príprave podujatia Rajecká Anča so zapojením historického motorového vlaku a ďalšej dopravnej techniky.

Budzogáň. Skalný útvar s úzkou základňou a  širšou vrchnou časťou. Má tvar päste. Je tvorený starotreťohornými horninami charakteru zlepencov a brekcií. V spodnej časti je materiál menej súdržný, s väčšími okruhliakmi a rozdrobený. Podľahol výberovej erózii vetra, vody a periglaciálnym procesom. Vrchnú časť tvoria odolnejšie a kompaktnejšie vápence. Na vrchnej časti skalného útvaru sa uchytila vegetácia v podobe machov, lišajníkov a tráv, ako aj niekoľko stromov, ktoré majú ale zakrpatený vzrast. Na hornej časti je v skale možné vidieť plytké priehlbiny – voštiny -, ktoré vznikli pôsobením vody na skalu.

Súľovské skaly. Skalné mesto, ktoré je výsledkom pôsobenia vonkajších geologických činiteľov a nimi vyvolaných procesov. Budujú ich súľovské zlepence (z okruhliakov vápencov a brekcie (z ostraohranných úlomkov dolomitiov). Nachádza sa tu mnoho zaujímavých skalných útvarov (Gotická brána, Sova sovička, Organy, Mních a i.). Šarkania jaskyňa je známa nálezmi kostí jaskynného medveďa.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Strážovské vrchy. Veľkoplošné chránené územie na severozápade Slovenska s členitým areálom zhruba medzi Hričovským Podhradím, Dolnou Porubou a Čavojom vyhlásené v roku 1989 za účelom zabezpečenia ochrany a racionálneho využívania najzachovalejších častí prírodného prostredia Strážovských vrchov a Súľovských vrchov. (Pozn. Do roku 1978 tvorili tieto dnes samostatné geomorfologické celky jeden horopisný celok Strážovské vrchy.) Strážovské vrchy sú jadrovým pohorím, budovaným najmä vápencami a dolomitmi subtatranských príkrovov (granitoidné jadro nie je odhalené, leží v hĺbke). Od ostatných pohorí Centrálnych Západných Karpát sa líšia v tom, že nemajú ústredný chrbát, ale tvorí ich mozaika vrchov, hrebeňov a chrbtov a kotlín, navzájom prepojených hlbokými dolinami miestami s tiesňavovitými úsekmi. Ich dominantou je Strážov (1 213 m n. m.). Súľovské vrchy, budované vnútrokarpatským paleogénom (najmä zlepencami), kulminujú Veľkým Manínom (891 m n. m.) a je pre ne charakteristický skalný reliéf, najmä v obrube rozsiahlej vnútrohorskej Súľovskej kotliny. Prevažnú časť územia CHKO tvorí vrchovinná až hornatinná neosídlená lesná krajina (90 %) s mnohými skalnými útvarmi, zvyšok zaberajú lúky a pasienky v okolí obcí. Pestré prírodné podmienky na relatívne malom území podmienili vývoj cenných rastlinných spoločenstiev ako aj jedinečných typov krajiny. Územie sa vyznačuje bohatou vápencovou flórou so zastúpením teplomilných panónskych druhov, ale aj horských a vysokohorských karpatských druhov. Svojou rozmanitou flórou priťahovalo botanikov už od začiatku 19. storočia (J. Ľ. Holuby, A. Rochel, K. Brancsik, J. Futák, G. Runkovič, E. Fajmonová). Z celkového počtu asi 70 druhov orchideí (vstavačovité) rastúcich na Slovensku sa tu nachádza okolo 40 (hniezdovka hlístová, korálica lesná, kruštík malolistý…). Z hľadiska vývoja karpatskej flóry tu rastú cenné západokarpatské endemity (hmyzovník Holubyho, chrastavec Kitaibelov pravý a i.). CHKO sa zhruba kryje s územím európskeho významu a tiež chráneným vtáčím územím – obe s rovnakým názvom ako CHKO a obe sú súčasťou sústavy Natura 2000.

 

Názvy informačných panelov

  1. Ako obra bolela hlava

  2. Ako obra bolela noha. Ako sa zajac zobudil

  3. Ako zajac obrovi pomohol

  4. Ako obor uvidel strom Hromdub

  5. Ako Janko spáč držal stráž

  6. Ako sa to všetko skončilo

úvodný panel v Rajeckých Tepliciach

 

    

 

Exportovať do PDF