Podunajsko, Malé Karpaty, Považský Inovec a TribečTrnavský krajkultúrnypešítrasa líniová
Kraj: Trnavský
Okres: Piešťany
Geomorfologická jednotka: Podunajská pahorkatina
Geologická jednotka: neogénna panva
Chránené územie: žiadne
Prístup: bus Vrbové, námestie
Východisko: Vrbové, ul. M. A. Beňovského pri Beňovského kúrii
Trasa: Vrbové: ul. M. A. Beňovského pri Beňovského kúrii – Súkennícka ul. – potok Šípkovec
Dĺžka, prevýšenie: 1 km, bez prevýšenia
Čas prechodu: 0,5 h
Počet zastávok: 4
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: recesistický

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2008

Aktuálny stav: Náučný chodník je schátralý (2020).

Textový sprievodca: skladačka Náučný chodník Stredom Sveta a Vesmíru Vrbovský CHRÁP (autori A. Kováčová a A. B. Jobus, vyd. Vrbové: Kriak)

Kontakt: Občianske združenia Kriak, Vrbové

Poznámka: Z neudržiavaného chodníka zostal len monument označujúci „stred sveta a vesmíru“ pri potoku Šípkovec asi 1 km severovýchodne od centra mesta (zastávka 2 chodníka) (2020).

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník pre svoje recesistické zameranie nie je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Vrbové. Mesto v severnej časti Trnavskej pahorkatiny západne od Piešťan na potoku Holeška, do ktorej na jeho území ústi sprava Cintorínsky potok a zľava Šípkovec, neďaleko východného úpätia Malých Karpát v ich najužšom mieste. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1332. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, remeselnou výrobou a boli tu známe trhy s obilím. Významnú časť obyvateľstva (tretinu) tvorili židia; boli tu tri synagógy a počas druhej svetovej vojny sa stalo celé mesto getom. V roku 1906 bola vybudovaná železnica z Piešťan. V roku 1942 tu založili továreň, neskorší významný textilný podnik Trikota. V roku 1958 sa od Vrbového osamostatnili miestne kopanice a vytvorili novú obec Prašník. Pamiatkami sú o. i. rímskokatolícky kostol sv. Martina z roku 1397, synagóga v maurskom štýle z roku 1883, no najznámejšou je zvonica – šikmá veža – z roku 1835, neďaleko kostola sv. Martina, ktorá sa na svojich nedostatočných základoch po dlhotrvajúcich dažďoch v roku 1930 vychýlila k juhozápadu – odchýlka kríža na nej od zvislej osi je 99 cm. Veža bola stabilizovaná betónovou injektážou. K významným rodákom patria: básnik a historik Ján Baltazar Magin (1681), vojak, cestovateľ a kráľ Madagaskaru Móric Beňovský (1746), rabín Yosef Chaim Sonnenfeld (1848) či spisovateľ a publicista Elo Šándor (1896).

Vrbovský CHRÁP / Vrbovský Šípkovec. Recesistický „CHRÁnený Park“ severovýchodne od Vrbového popri potoku Šípkovec so sprievodnou brehovou stromovou vegetáciou v poľnohospodárskej krajine. Ide o jednu z viacerých aktivít hudobno-pracovnej skupiny Vrbovskí víťazi a ich multiorganizácie Kriak v nultých rokoch 21. storočia. Do „parku“ vedie, resp. viedol recesistický náučný chodník Stredom Sveta a Vesmíru Vrbovský CHRÁP, ktorého druhou zastávkou je (bol) recesistický „stred sveta a vesmíru“, vytýčený tímom vrbovských akademikov z multiorganizácie Kriak a označený štíhlym vysokým kovovým monumentom s otočným panáčikom na vrchole rúry (píšťaly). Na náučnom chodníku sa môže (mohol) návštevník oboznámiť napr. s jedinečným „macíkom Pikču“, krížencom rastlinnej a živočíšnej ríše.

Vodná nádrž Čerenec. Vodné dielo Čerenec v severnej časti Trnavskej pahorkatiny severozápadne od Vrbového vybudované na Holeške medzi Vrbovým a Prašníkom v rokoch 1961 – 1964 za účelom regulácie prietokov – zníženia povodňovej vlny Holešky a Dudváhu, či nadlepšenia ich vodného stavu –, zabezpečenia vody pre priemysel a poľnohospodárstvo a vytvorenia možností pre rekreáciu.

Prírodná rezervácia Čerenec. Chránené územie v severnej zúženej časti na severe Malých Karpát vyhlásené v roku 1984 v lokalite Čerenec vo vrcholovej časti severovýchodného výbežku Tlstej hory (asi 300 m n. m.) južne od Prašníka na ochranu vzácnych lesostepných rastlinných i živočíšnych spoločenstiev na druhohorných vápencoch s najbohatším výskytom ponikleca veľkokvetého (Pulsatilla grandis) v Malých Karpatoch.

 

Názvy panelov s recesistickým obsahom

  1. Mesto Vrbové. Kultúrne pamiatky
  2. Vrbové – hlavné mesto svetovej vedy. Nehmotné kultúrne pamiatky
  3. Endemity Vrbovského Šípkovca – dravce
  4. Endemity Vrbovského Šípkovca – ďalšie vzácne živočíšstvo

 

 

Exportovať do PDF