Kraj: | Banskobystrický |
Okres: | Brezno |
Geomorfologická jednotka: | Horehronské podolie a Nízke Tatry |
Geologická jednotka: | veporské pásmo |
Chránené územie: | Národný park Nízke Tatry |
Prístup: | bus Šumiac, obecný úrad |
Východisko: | Šumiac, centrum |
Trasa: | Šumiac (880 m n. m.) – ponad krížovú cestu – Skalička (turistické rázcestie M × Ž) – Predné sedlo (1 450 m n. m.) – Kráľova hoľa (1 946 m n. m.) – Kráľova skala (1 690 m n. m.) – Štráfy (turistické rázcestie Z × Ž) – Skalička – Šumiac |
Dĺžka, prevýšenie: | 16 km, prevýšenie 1 090 m |
Čas prechodu: | 7,5 h |
Počet zastávok: | 13 |
Náročnosť: | náročná trasa (dĺžkou i prevýšením) |
Zameranie chodníka: prírodovedné, environmentálne, historické, kultúrne, lesnícke
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: Náučný chodník je súbežný postupne s modrou, červenou (Cesta hrdinov SNP, E8), zelenou a žltou a opäť modrou turistickou značkou.
Rok otvorenia: 2014; 2019 rekonštrukcia a pridanie panelov s lesníckou tematikou
Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave, niektoré informačné panely sú vyblednuté (2020).
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Občianske združenie Šumiac, Ul. J. Švermu 515, 976 71 Šumiac; Obecný úrad Šumiac, Jegorovova 414/3, 976 71 Šumiac, tel. 048 / 6181 318
Poznámky: (1) Na trase sa popri pôvodných trinástich paneloch nachádzajú aj dodatočné informačné panely Lesov SR, š. p., iného vzhľadu zväčša stojace spoločne s pôvodnými panelmi. (2) V oblasti zastávky 8 náučného chodníka na Kráľovej holi sa končí z Vernára vychádzajúci Náučný chodník Slovenský raj – Nízke Tatry.
Upozornenie: Náučný chodník, fyzicky a časovo náročný, prechádza vysokohorským prostredím, a tak je nutné jeho prechod naplánovať s ohľadom k vlastnej kondícii a aktuálnej poveternostnej situácii.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vzhľadom na vyššie uvedené (pozri upozornenie) vhodný pre terénne vyučovanie iba pre starších žiakov, prípadne v skrátenej verzii.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Šumiac. Obec východne od Brezna a severne od Revúcej v zúženom hrdle východnej časti Horehronského podolia tu zovretého Nízkymi Tatrami a Muránskou planinou, podcelkom Spišsko-gemerského krasu. Rozložitou obcou, ležiacou na južne orientovanom úpätnom svahu Kráľovej hole, preteká viacero potokov (napr. Skalnistý potok, Havraník), poniže obce sprava ústiacich do Hrona. Vznikla v 15. storočí valaskou kolonizáciou, prvýkrát sa písomne spomína v roku 1573. Patrila panstvu hradu Muráň. Je jednou z najzápadnejších obcí na Slovensku osídlených rusínskym obyvateľstvom (neskôr poslovenčeným) a dodnes je najzápadnejšou obcou Slovenska s gréckokatolíckou väčšinou. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka a oviec, furmanstvom, ťažbou dreva, výrobou drevného uhlia, od 18. storočia pracovali v hutách Coburgovského pohorelského železiarskeho komplexu v blízkych osadách Vaľkovňa, Červená Skala a Pohorelá. V 17. storočí tu bola píla a sklená huta, ťažila sa olovená a zinková ruda. Pamiatkami sú gréckokatolícky barokovo-klasicistický kostol Nanebovstúpenia Pána z roku 1775, kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1823 a niekoľko zrubových domov. V centre pri základnej škole sa v zrubovom dome nachádza Šumiacka izba (otvorené denne okrem nedele 12 – 16 h, tel. 0904 313 295). Južne od kostola je verejnosti prístupná súkromná zbierka asi 2 000 zvoncov a spiežovcov Mikuláša Gigaca – Múzeum zvoncov a spiežovcov na Šumiaci – (ul. Bučinka 23, tel. 0904 928 228, 048 / 6181 232). Od roku 1960 je súčasťou obce osada Červená Skala s rovnomennou železničnou stanicou na spojke uzlov Zvolen a Margecany. Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala bola otváraná v troch etapách v rokoch 1884 – 1903. Nadväzujúca trať Červená Skala – Margecany bola vybudovaná v ťažkých terénnych podmienkach v rokoch 1931 – 1936 > viac v hesle vo Voglovom chodníku. V osade sa narodila Klára Jarunková (1922 – 2005), prozaička, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, jedna z najprekladanejších spisovateľov Slovenska 20. storočia, v roku 2003 nominovaná na Nobelovu cenu za literatúru. Na jej rodnom dome, budove bývalej pošty na Červenej Skale, je vďaka úsiliu dobrovoľníkov spisovateľkina pamätná tabuľa a rodná izba a malé poštové múzeum (prístupné na požiadanie, kontakt na dverách múzea).
Skalička. Lokalita na chrbte južnej rázsochy Kráľovej hole asi 1,5 km nad Šumiacom, kde v riedkom lese vyčnieva a poskytuje výhľad skalné geologické podložie budované kryštalickými bridlicami veporika Kráľovohoľských Tatier. Voči zvetrávaniu odolné ortoruly s výrazným deformačným usmernením až stlačením a lavicovitou až doskovitou odlučnosťou zvýraznenou selektívnou eróziou vznikli počas alpínskej metamorfózy pred 85 – 90 miliónmi rokov tektonickou premenou (mylonitizáciou) granitoidných hornín s vekom 350 – 370 miliónov rokov. V mieste je turistické rázcestie (M × Ž) so zastávkou náučného chodníka Šumiac – Kráľova hoľa a prechádza ním aj účelová asfaltka s cyklotrasou.
Kráľova hoľa (1 946 m n. m.). Najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier – východnej časti Nízkych Tatier – severne nad Šumiacom. Hôľnu vrcholovú časť mohutného masívu, presahujúceho prirodzenú hornú hranicu lesa, budujú kryštalické bridlice (svory, ruly). Jeho východné úbočia s Kráľovou skalou – rozpadajúcim sa bralným mrazovým zrubom na temene rázsochy nad Telgártom – tvoria silne tektonicky deformované granodiority až tonality s doskovitou odlučnosťou. Počas pleistocénu sa v severných svahoch chrbta Kráľova hoľa – Orlová vytvorili malé karové ľadovce. V masíve Kráľovej hole, resp. blízkom okolí pramenia okrem mnohých potokov štyri významné slovenské rieky, odtekajúce do rôznych strán: Čierny Váh, Hornád, Hnilec a Hron. Na plochom vrchole bol v roku 1960 vybudovaný 131 m vysoký televízny a rozhlasový vysielač, ku ktorému z juhu zo Šumiaca vedie asfaltová komunikácia. Kráľova hoľa, prístupná turistickými značenými chodníkmi zo šiestich smerov a od juhu aj cyklotrasou, využívajúcou účelovú asfaltku, patrí k najnavštevovanejším vrcholom Nízkych Tatier. Prechádza ňou diaľková turistická trasa Cesta hrdinov Slovenského národného povstania a súbežná Európska diaľková trasa E8. Jej hôľny chrbát poskytuje jedinečný výhľad nielen na Spiš, Liptov a Horehronie (Tatry, Slovenské rudohorie…). V septembri 2023 obslužný objekt vysielača na vrchole oplotili a zneprístupnili tak malú núdzovú miestnosť – prístrešok pre verejnosť pre prípad extrémnych meteorologických situácií. Občerstvenie a prípadné núdzové prenocovanie pre 6 – 8 turistov poskytuje v Prednom sedle na južnej rázsoche pri značenej prístupovej trase z obce Šumiac od roku 2018 vysokohorská Chata pod Kráľovou hoľou (1 451 m n. m.) s celoročnou prevádzkou.
Prírodná rezervácia Pralesy Slovenska – Martalúzka. Jedna z početných častí (lokalít) hromadného chráneného územia Pralesy Slovenska, vyhláseného v roku 2022 severozápadne nad Telgártom, chrániaca dva blízke ostrovy pralesa v dolinách Zubrovice a Studňového potoka na východnej strane Kráľovej hole v Nízkych Tatrách. V oblasti pomerne vysoko ležiacej prirodzenej hornej hranice lesa sú tu zachované čučoriedkové a vysokobylinné smrečiny, ktoré boli v minulosti mierne ovplyvnené pastvou a túlavou ťažbou. Štruktúra lesa je typicky maloplošne mozaikovitá. Nachádza sa tu mnoho trvalých výskumných plôch Národného lesníckeho centra a Technickej univerzity vo Zvolene pre štúdium štruktúry a dynamiky horských smrekových lesov. Na juh a juhovýchod od rezervácie prebieha intenzívna a rozsiahla ťažba dreva. Smerom k severu a severozápadu sa nachádzajú obdobné dve prírodné rezervácie – Martalúzka a Pralesy Slovenska – Kráľova hoľa –, pomedzi ktorých areály prechádza Náučný chodník Slovenský raj – Nízke Tatry. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Kráľovohoľské Tatry a chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).
Horehronské podolie. Medzihorský geomorfologický celok na strednom Slovensku s úzkym dlhým pôdorysom – tektonická a erózno-denudačná zníženina pozdĺž horného toku rieky Hron medzi Medzibrodom a Telgártom, resp. sedlom Besník. Rozkladá sa medzi klenbou Nízkych Tatier na severe a Veporskými vrchmi a Spišsko-gemerským krasom na juhu, na západe nadväzuje na Zvolenskú kotlinu. Leží v nadmorských výškach zhruba 400 – 1 000 m a má charakter pahorkatiny až vrchoviny. Od Brezna na západ sa rozširuje k severu pod svahy Nízkych Tatier a dolinou Rohoznej vybieha k juhovýchodu (po Michalovú). Má pestré geologické podložie, v ktorom sa okrem hornín kryštalinika a mezozoických štruktúr okolitých pohorí vyskytujú najmä neogénne sedimenty a pleistocénne proluviálne uloženiny náplavových kužeľov (najmä vo východnej časti) a glacifluviálne a riečne akumulácie terás. Perovitú riečnu sieť tvorí Hron a jeho prítoky, z ktorých mohutnejšie sú pravostranné z Nízkych Tatier. Podolie je z väčšej časti odlesnené (pasienky, lúky, polia), lesy, najmä smrekové, zaberajú prevažne strednú, členitejšiu časť.
Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Druhý najväčší národný park Slovenska s rozlohou (bez ochranného pásma) bezmála dosahujúcou rozlohu najväčšieho – Tatranského – národného parku. Bol vyhlásený v roku 1978 v dvoch izolovaných avšak na dvoch miestach sa stýkajúcich areáloch, a to v ústrednej časti a na severných rázsochách Ďumbierskych Tatier a najvýchodnejšej časti Starohorských vrchov (západná časť) a v ústrednej časti a na severných rázsochách Kráľovohoľských Tatier a malej okrajovej časti Slovenského raja (východná časť). Mohutná klenbohrásť Nízkych Tatier, pretiahnutá západo-východným smerom, dlhá vzdušnou čiarou 60 – 75 km, presahuje vo veľkej svojej časti hornú hranicu lesa (zníženú človekom) a Ďumbierom dosahuje nadmorskú výšku 2 046 m. Centrálnu a južnú časť tohto jadrového pohoria budujú prevažne kryštalické bridlice a granitoidné horniny a severné rázsochy ako aj Starohorské vrchy na území národného parku najmä vápence, dolomity, pieskovce, ílovité a piesčité bridlice. Na rozsiahlych vápencových územiach sa vyvinul kras – spomedzi dvanástich vyčlenených nízkotatranských krasových území sú azda najpopulárnejšími Kras Demänovskej doliny (s Demänovským jaskynným systémom, vyše 43 km dlhým), Kras Jánskej doliny (s najhlbšou jaskyňou na Slovensku – Systém Hipmanových jaskýň – s hĺbkou 499 m) či Ďumbiersky vysokohorský kras (s Jaskyňou mŕtvych netopierov, vyše 21 km dlhou). Asi 70 % územia parku zaberajú lesy, ktoré sú aktuálne postihnuté na mnohých miestach zvýšenou neplánovanou ťažbou spôsobenou rôznymi príčinami (vetrové či lykožrútové kalamity), vyplývajúcimi z narušenej ekologickej stability porastov ako dôsledku nepriaznivého stavu lesov (neprirodzená štruktúra, meniace sa prírodné podmienky, turizmus, chyby v obhospodarovaní). Najvyššie územia národného parku zaberajú okrem skalných vrcholov a chrbtov pred stáročiami odlesnené sekundárne lúky a pasienky (hole). Horskú flóru zastupujú napr. zvonček maličký, horec Clusiov, stokráska Micheliho, poniklec slovenský či metluška krivoľaká, z fauny tu žije o. i. medveď, rys, vlk, svišť i vysadený kamzík vrchovský tatranský, vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Vtáky reprezentuje orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň hôrny, tetrov hoľniak. Na území národného parku je viacero území európskeho významu a prekrýva ho chránené vtáčie územie Nízke Tatry (s výnimkou areálov lyžiarskych stredísk v masíve Chopku), ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000; v krasovej časti Demänovskej doliny je vyhlásená ramsarská lokalita Jaskyne Demänovskej doliny.
Názvy informačných panelov
Pôvodné informačné panely z roku 2014
- Náučný chodník
- Návštevný poriadok
- Krížová cesta
- Folklór
- Muránska planina
- História Šumiaca
- Flóra
- Kráľova hoľa
- Geológia
- Poľovníctvo
- Lesy
- Fauna
- Šumiacky chotár
Dodatočné informačné panely z roku 2019
- Vitajte na území v správe štátneho podniku Lesy SR, odštepný závod Beňuš (medzi pôvodnými panelmi 2 a 3)
- Ihličnaté dreviny (medzi pôvodnými panelmi 2 a 3)
- Včela (doska stola v altánku pri pôvodnom paneli 4)
- ?? (doska stola v altánku pri pôvodnom paneli 5)
- Lykožrút smrekový (pri pôvodnom paneli 6)
- Huby (pri pôvodnom paneli 9)
- Lesné cicavce (pri pôvodnom paneli 13)
Informačné panely v teréne neobsahujú názov náučného chodníka a dodatočné panely nie sú ani číslované.