Slovenské stredohorieBanskobystrický krajhistorickýkultúrnyochranárskyprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický kraj
Okres: Detva
Geomorfologická jednotka: Poľana
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: Chránená krajinná oblasť Poľana, národná prírodná pamiatka Vodopád Bystrého potoka
Prístup: bus – Hriňová, zastávka Raticov vrch
Východisko: Hriňová, Raticov vrch – Kostol Panny Márie Fatimskej
Trasa: Raticov vrch – Bystré (Vrátka) – Rechtorova studnička – Vodopád Bystrého potoka
Dĺžka, prevýšenie: 4,4 km, prevýšenie 370 m
Čas prechodu: 2 h
Počet zastávok: 10
Náročnosť: nenáročný až stredne náročný

Zameranie chodníka: prírodovedné, kultúrno-historické, environmentálne

Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: súbežný so zelenou turistickou značkou

Rok otvorenia: 2013

Aktuálny stav: informačné panely sú v dobrom stave (2021)

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Turistické informačné centrum HriňováPartizánska 1605, 962 05 Hriňová, tel. +421 918 877 561, mail: tourinfo@hrinova.sk

Poznámka: Chodník je prepojený so zelenou turistickou značkou. Pri vodopáde možno pokračovať po zelenej značke až na Horský hotel Poľana, alebo sa vrátiť.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na realizáciu terénneho vyučovania alebo vlastivednej vychádzky. Obsah informačných panelov je využiteľný pri vyučovaní.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

 

Hriňová. Mesto vo východnej časti Zvolenskej kotliny. Územie dnešnej Hriňovej bolo pôvodne súčasťou Vígľašského panstva a rozvíjala sa ako súčasť mesta Detva. Od roku 1891 existuje Hriňová ako samostatná obec. Okrem vlastnej osady Hriňová (pod maďarským názvom Herencsvölgy) boli do novej obce začlenené mnohé okolité osady a lazy: Krivec, Slanec, Mangútovo, Štoliansko, Gondova jama, Biele Vody, Vrch Slatina, Magura, Snohy a Vrch dobroč. Osídlenie hriňovského chotára bolo riedke, nepravidelné, tvorené lazmi – samostatnými poľnohospodárskymi jednotkami, ktoré boli od seba značne vzdialené. Hlavným zdrojom obživy bolo obrábanie pôdy, chov dobytka, práca v lesoch, pálenie dreveného uhlia, práca v sklárskej hute a na parnej píle. Významnou pamiatkou je Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová modernistická stavba s prvkami neogotiky s predstavanou vežou z roku 1947. V obci je viacero pamiatkovo chránených zrubových domov zo začiatku 20. storočia. V obci sa zachoval tradičný folklór a ľudové remeslá.

Vodopád Bystrého potoka (vodopád Bystrô). Patrí medzi najpôsobivejšie prírodné dominanty Podpoľania ako aj medzi najmohutnejšie vodopády na Slovensku. Vodopád Bystrého potoka má výšku 23 m a vznikol na skalnom stupni andezitového lávového prúdu. Výstup skalnou stenou popri vodopáde uľahčujú železné rebríky a reťaze. Vodopád a jeho blízke okolie sú súčasťou národnej prírodnej rezervácie.

Poľana. Najvyššie sopečné pohorie na Slovensku. Vulkanickou činnosťou sa na jej území vytvorila mohutná sopka s priemerom 6 km, čím sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe. V centrálnej časti územia sa zachovala typická kotlovitá prehĺbenina – kaldera. Vznikla prepadnutím stien krátera pozdĺž zlomov a erózno-denudačnými procesmi Zvyšky andezitových prúdov, ktoré odolali rozrušovaniu, slúžia ako náučné objekty a veľa z nich je vyhlásených za maloplošné chránené územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala a Vodopád Bystré. Aglomerátové zvyšky reprezentuje Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky. V území sa vyskytuje jedinečná excentrická sieť potokov (rozbiehajú sa na všetky strany), ktorá nemá na Slovensku obdobu. Osobitosťou CHKO je vrcholová smrečina na Zadnej Poľane, ktorá sa nachádza na najjužnejšom okraji pôvodného areálu v Západných Karpatoch na andezitovom podklade. Dochádza tu k prelínaniu teplomilných a horských druhov rastlín a živočíchov. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedľovitý, kukučka vencová, rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých. Z vtáčích druhov sú to napr. orol krikľavý, výr skalný, kuvičok vrabčí, ďateľ bielochrbtý, drozd kolohrivý, či strakoš kolesár. Stálymi obyvateľmi územia sú medveď, vlk a rys. Stredná a južná časť CHKO Poľana vyhlásili za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri.
Biosférická rezervácia UNESCO od roku 1990.

Kalamárka. Skalné mesto, ktoré tvoria andezitové veže. Vzniklo gravitačným rozpadom čela lávového prúdu. Na vrchu sa nachádza plošina, ktorá zodpovedá pôvodnej plošine lávového prúdu. Skalné veže sú oddelené rôzne širokými a hlbokými gravitačnými trhlinami. Rozpad podmienila stratovulkanická stavba, ktorá sa prejavuje striedaním odolných andezitových prúdov s vrstvami menej odolných tufov a tufitov.

Melichova skala – prírodná pamiatka, ktorá  patrí medzi najpôsobivejšie útvary južného Podpoľania. Je to stĺpovitý skalný útvar s výškou asi 30 m. Je to zvyšok čela lávového prúdu so zachovalými tvarmi tečúcej lávy. Jej silueta pripomína ženu s batohom. Podľa povesti ide o závistlivú ženu, ktorá skamenela cestou na svadbu.

 

 

Názvy informačných panelov

  1. Prof. Štefan Nosáľ
  2. Ľudový odev z pod Poľany, Hriňovské lazy
  3. Kečkári. Folklór a zachovanie tradícií
  4. Archeologické nálezy v Hriňovej a okolí
  5. CHKO Poľana, ťažba a pestovanie lesa
  6. Živočíšstvo Poľany
  7. Rastlinstvo Poľany
  8. Medveď hnedý
  9. Mapa CHKO Poľana

Úvodný panel, Kapucíni na Raticovom vrchu, vodopád Bystrého potoka

Exportovať do PDF