Stredné Považie a Horná NitraTrenčiansky krajgeovednýochranárskyprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre bicykle
Kraj: Trenčiansky
Okres: Bánovce nad Bebravou
Geomorfologická jednotka: Strážovské vrchy
Geologická jednotka: jadrové pohorie
Chránené územie: prírodná pamiatka Dúpna diera, prírodná rezervácia Žrebíky
Prístup: bus Krásna Ves
Východisko: Krásna Ves, zastávka autobusu, parkovisko
Trasa: Krásna Ves – Bukovinská skala – Veľké lúky – Lažtek – Lupenice – rázcestie nad Šípkovom – Slatina nad Bebravou
Dĺžka, prevýšenie: 12 km, prevýšenie 345 m
Čas prechodu: 4 h
Počet zastávok: 9
Náročnosť: stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedný, geologický, ochranársky

Typ chodníka: líniový, peší a cyklistický, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: chodník je prepojený s modrou a žltou turistickou značkou a cyklotrasou

Rok otvorenia: 1998

Aktuálny stav: smerové tabule často chýbajú, náučný chodník je v horšom stave a vyžaduje si opravu

Textový sprievodca: Sprievodca Slatinským krasom (1998)

Kontakt: Infocentrum – Kúpeľný hotel Pax Trenčianske Teplice, Ul. Kúpeľná 914 51 Trenčianske Teplice Tel.: +421 (0) 32/ 651 45 92, +421 (0) 32/ 651 45 90 E-mail: kultura@slktn.sk

Web: www.kupele-teplice.sk

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník nie je veľmi vhodný pre terénne vyučovanie z dôvodu jeho nefunkčného stavu a zlej orientácie v teréne.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Slatinský kras. Významné krasové územie Strážovských vrchov v  časti Baske. Rozprestiera sa medzi Trenčianskymi Teplicami a Slatinou nad Bebravou. Budujú ho predovšetkým druhohorné vápence a dolomity. Sú tu krasové plošiny, krasové jamy a iné formy krasového georeliéfu, ako aj vzácne a ohrozené rastliny a živočíchy. Množstvo krasových jám sa nachádza  najmä na  krasovej plošine Veľké Lúky (530 m). Bývalá osada Veľké Lúky má dnes rekreačný charakter a nie je trvalo osídlená. Ľudia tu trvalo žili do roku 1985.  Prírodná pamiatka Dúpna diera, osídlená už v neolite, je puklinová jaskyňa o dĺžke 128 m. Časté sú aj vyvieračky. Najvýdatnejší prameň je Vrchovište v Slatinke nad Bebravou, ktorý spolu s ďalšími prameňmi v Čiernej Lehote a Slatine nad Bebravou a vrtmi v Timoradzi zásobuje veľkú časť Ponitria. Najväčším bohatstvom je výskyt vstavačovitých – Orchideaceae. Počtom doteraz známych druhov patrí toto územie medzi popredné v rámci strednej Európy.

Krásna Ves. Leží na JZ úpätí Strážovských vrchov, na hornom toku rieky Bebravy. Osídlenie siaha až do praveku. Svedčia o tom archeologické nálezy z mladšej doby kamennej a mladšej doby bronzovej, z ktorej pochádza lužické žiarové a mohylové pohrebisko odkryté v priestore cintorína ešte začiatkom 20. storočia. Našlo sa tu 40 mohýl a 8 plochých hrobov. Je to doposiaľ najväčší preskúmaný mohylník lužickej kultúry na Slovensku.

Dúpna diera. Prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1979. Ochrana 166 m dlhej, inaktívnej fluviokrasovej jaskyne nachádzajúcej sa SV od obce Slatinka nad Bebravou. Boli v nej nájdené archeologické a antropologické nálezy.

Prírodná rezervácia Žrebíky. Ochrana územia s bralným reliéfom tvoreným vápencami a dolomitmi bebravskej série. Výskyt povrchových a podzemných krasových útvarov, vzácnych druhov rastlín a živočíchov.

Strážovské vrchy. Jadrové pohorie v oblasti zhruba medzi Trenčínom, Novákmi, Bojnicami a Ilavou, budované najmä vápencami a dolomitmi subtatranských príkrovov (granitoidné jadro nie je odhalené, leží v hĺbke). Od ostatných pohorí Centrálnych Západných Karpát sa líšia v tom, že nemajú ústredný chrbát, ale tvorí ich mozaika vrchov, hrebeňov a chrbtov a kotlín, navzájom prepojených hlbokými dolinami miestami s tiesňavovitými úsekmi. Ich dominantou je Strážov (1 213 m n. m.).

 

Názvy informačných panelov

Náučný chodník nemá informačné panely. Ani na jednej z pôvodných 9 zastávok NCH sa nezachovali drevené stĺpiky s číslami, ku ktorým bola pôvodne vyhotovená mapa ako súčasť sprievodcu náučného chodníka

 

 

 

Exportovať do PDF