Slovenské rudohorieKošický krajgeovednýochranárskyprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre školy
Kraj: Košický
Okres: Rožňava
Geomorfologická jednotka: Slovenský raj
Geologická jednotka: gemerské pásmo
Chránené územia: Národný park Slovenský raj a národná prírodná pamiatka Dobšinská ľadová jaskyňa
Prístup: bus Stratená, Dobšinská Ľadová Jaskyňa a pešo po modrej turistickej značke 0,5 km; vlak Dobšinská Ľadová Jaskyňa a pešo náučným chodníkom Mokrade Hnilca a po modrej turistickej značke 1,1 km
Východisko: Stratená, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, 0,5 km južne od parkoviska pri štátnej ceste č. 67
Trasa: Stratená, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, úpätie strmšieho stúpania vo svahu nad parkoviskom – Dobšinská ľadová jaskyňa
Dĺžka, prevýšenie: 470 m, prevýšenie 70 m
Čas prechodu: 0,5 h
Počet zastávok: 5
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník vedie po modrej značke.

Rok otvorenia: 1998, 2019 obnova

Textový sprievodca: Sprievodca náučným chodníkom k Dobšinskej ľadovej jaskyni (1999)

Kontakt: ŠOP SR, Správa slovenských jaskýň, Hodžova 11, 031 01  Liptovský Mikuláš

Aktuálny stav: Chodník je v dobrom stave.

Poznámky: (1) Pre prípadný vstup do Dobšinskej ľadovej jaskyne treba mať primeraný odev a obuv, keďže priemerná teplota v zaľadnených častiach je okolo –3 °C. (2) Na prístupovom chodníku k začiatku trasy je na odbočke vpravo krátky náučný chodník Dobšinský chotár. (3) Medzi vlakovou zastávkou a turistickým informačným centrom pri štátnej ceste vedie náučný chodník Mokrade Hnilca.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie v spojení s návštevou jaskyne, prípadne aj ďalšími blízkymi krátkymi náučnými chodníkmi. Pozri poznámky vyššie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Národná prírodná pamiatka Dobšinská ľadová jaskyňa. Chránené územie v Slovenskom raji vo svahu v doline Hnilca nad obcou Stratená na severovýchod od Dobšinej. Vyhlásené v roku 1964 na ochranu 1 232 m dlhej a 112 m hlbokej inaktívnej fluviokrasovej jaskyne s ľadovou výplňou. Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne na svete. Je súčasťou systému Stratenskej jaskyne. Vznikla v druhohorných strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu pozdĺž tektonických porúch bývalým ponorným tokom Hnilca. Až tu si uvedomíme, ako hlboko sa Hnilec zahĺbil od konca terciéru, keď súčasný tok leží o cca 130 m nižšie. Vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 971 m. Prepadnutím jaskynných priestorov (priepasť Duča) vznikol vrecovitý priestor s kumuláciou studeného vzduchu a ideálnymi podmienkami pre tvorbu ľadu. Má jeden otvor, ktorým sa cez zimu dostáva do vnútra studený vzduch a ten sa udržuje počas celého roka. Priemerná teplota v jaskyni sa pohybuje od –3,9 °C v zaľadnených do +3,5 °C v nezaľadnených častiach. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9 772 m2, objem ľadu viac ako 110 100 m3. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete (1887). Známa bola aj letným korčuľovaním, ktoré sa prvýkrát uskutočnilo v roku 1893. Od roku 2000 je zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO. Je sezónne (v lete) prístupná po 515 m dlhom okruhu (30 min).

Stratenský kaňon. Najužšia časť hlbokej horskej Stratenskej doliny (t. j. 14 km dlhý úsek doliny Hnilca medzi Dobšinskou Ľadovou Jaskyňou a Dedinkami na území Slovenského raja) nad obcou Stratená medzi masívmi Duča a Havrania skala s dĺžkou 1,1 km. Vyvíja sa počas posledných niekoľkých miliónov rokov hĺbkovou eróziou Hnilca v miestach zlomami porušených masívnych vrstiev vápencov a dolomitov. Výsledkom tohto vývoja je dolina s priečnym profilom „V“ (nemá dno), teda tiesňava so zaklesnutými meandrami, skalnými stenami s krútňavovými hrncami, početnými jaskyňami, ponormi, vyvieračkami a vodopádmi so svojráznymi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. „Kaňon“ – keby bol naozaj kaňonom, mal by širšie dno a teda priečny profil „U“ – je prístupný po bezbariérovom náučnom chodníku pre peších a cyklistov po zvyšku asfaltovej cesty, ktorá bola až do roku 1971 prejazdná pre autodopravu. Vtedy tento komplikovaný úsek nahradil a skrátil 326 m dlhý cestný Stratenský tunel, od ktorého južnejšie vedie i železničný Stratenský tunel, dlhý 105 m, najkratší z deviatich na trati Červená Skala – Margecany, dobudovanej v roku 1936. Tiesňavou Hnilca vedie náučný chodník Stratenský kaňon.

Stratená. Obec severne od Dobšinej v údolí rieky Hnilec v južnej časti Slovenského raja. V minulosti banícka osada, známa vysokými pecami, ktoré postavili v roku 1783 Csákyovci. Neskôr prešli do vlastníctva Coburgovcov. Posledná vysoká pec pracovala do roku 1927. Obyvateľstvo sa zaoberalo ťažbou dreva, stavbou okolitých tunelov a prácou vo vysokých peciach. V obci sa dodnes zachovali zvyky, oslavy Slovenského národného povstania a oslobodenia obce. V kaplnke, postavenej okolo roku 1800, sa nachádzala drevená plastika Márie Magdalény z dielne Majstra Pavla z Levoče. Dnes je umiestnená v rímskokatolíckom kostole.

Národný park Slovenský raj. Slovenský raj je krasové horské územie juhozápadne od Spišskej Novej Vsi, považované za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska patrí do Spišsko-gemerského krasu. V geologickej stavbe prevládajú triasové vápence, v menšej miere sa vyskytujú aj dolomity. V oblastiach budovaných vápencami sú dobre zachované zvyšky zarovnaných povrchov z obdobia terciéru. Najstarším je mierne zvlnená severozápadná časť planiny Glac, kde sú zachované relikty staropaleogénneho reliéfu (okolo 40 mil. rokov). Rozsiahly zarovnaný povrch z mladších treťohôr (6 mil. rokov) predstavujú krasové planiny s nadmorskou výškou 1 000 – 1 110 m, ako sú Glac, Geravy, Skala, Pelc a iné. Sú dotvorené krasovými formami (závrty, úvaly, ponory, škrapy), vo veľkej miere aj podzemnými (jaskyne a priepasti – unikátny je komplex Stratenskej jaskyne). V reliéfe dominujú okrem spomínaných krasových planín riečne doliny, ktoré územie zarovnaného povrchu rozčleňujú. V okrajových častiach sú to kaňonovité doliny Hnilca a Hornádu. Do planín sa zarezávajú mnohé tiesňavy, napr. Veľký Sokol, Malý Sokol, Kyseľ, Piecky, Suchá Belá a iné. V tiesňavách nachádzame vodopády, skalné stupne, kaskády a pereje. Slovenský raj bol pôvodne vyhlásený v roku 1964 ako druhé veľkoplošne chránené územie (po TANAPe) a vôbec prvá chránená krajinná oblasť (CHKO) na Slovensku. V roku 1988 namiesto CHKO Slovenský raj vznikol Národný park Slovenský raj. Tento bol v roku 2016 novo vyhlásený s novou vnútornou štruktúrou (zonácia). Zároveň je územím európskeho významu Slovenský raj ako aj chráneným vtáčím územím Slovenský raj (súčasti sústavy Natura 2000).

 

Názvy informačných panelov

  1. Národný park Slovenský raj / Náučný chodník k Dobšinskej ľadovej jaskyni
  2. Flóra Národného parku Slovenský raj
  3. Fauna Národného parku Slovenský raj
  4. Zóna A Národného parku Slovenský raj
  5. Národná prírodná pamiatka Dobšinská ľadová jaskyňa

 

      

Exportovať do PDF