Podunajsko, Malé Karpaty, Považský Inovec a TribečBratislavský krajarcheologickýhistorickýkultúrnyprírodovednývinohradníckypešítrasa líniovátrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Bratislavský
Okres: Pezinok
Geomorfologické jednotky:

Podunajská rovina a Malé Karpaty

Geologické jednotky: neogénna panva a jadrové pohorie
Chránené územia: Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty a chránený areál Svätojurské hradisko
Prístup: bus a vlak Svätý Jur
Východiská: „Mestský okruh“: Svätý Jur, železničná stanica
„Prírodný okruh“: Svätý Jur, kostol sv. Juraja
Trasy: „Mestský okruh“: Svätý Jur, železničná stanica – centrum – kostol sv. Juraja
„Prírodný okruh“: Svätý Jur, kostol sv. Juraja – Gaštanica – Pustáky – hrad Biely Kameň – hradisko Neštich – kostol sv. Juraja
Dĺžka, prevýšenie: „Mestský okruh“: 2 km, prevýšenie 80 m
„Prírodný okruh“: 7,5 km, prevýšenie 310 m
Čas prechodu: „Mestský okruh“: 1 h; „Prírodný okruh“: 2,5 h
Počet zastávok: „Mestský okruh“: 10; „Prírodný okruh“: 10
Náročnosť: „Mestský okruh“: nenáročná trasa

„Prírodný okruh“: mierne náročná trasa


Zameranie chodníka: prírodovedné, kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný, „mestský okruh“ – líniový a „prírodný okruh“ – okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Prepojenie na žltú a modrú turistickú značku, čiastočne aj súbežne s nimi.

Rok otvorenia: 2001

Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave.

Textový sprievodca: Svätojurský náučný chodník (20 str.) a Svätý Jur Interpretation Trail (autorka L. Gembešová a kol., vyd. Academia Istropolitana Nova, Bratislava, 2001); stránka Náučný chodník vo Svätom Jure

Kontakt: Academia Istropolitana Nova, Prostredná 47/A, 900 21  Svätý Jur, tel. 02 / 4497 0449

Poznámka: Chodník tvoria dve na seba nadväzujúce trasy. „Mestský okruh“ (ktorý nie je okruhom) alebo mestská trasa prepája významné kultúrno-historické objekty v historickom centre mesta. „Prírodný okruh“ začína a končí na hornom konci Svätého Jura (pod jeho časťou Neštich) a možno ho skrátiť, resp. rozdeliť na dva samostatné okruhy.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Svätý Jur. Mesto na kontakte Malých Karpát a Podunajskej roviny severovýchodne od Bratislavy so starobylým charakterom, najmenšie z pätice kráľovských miest v Prešporskej stolici (Bratislava, Modra, Pezinok, Svätý Jur a Trnava) a architektonicky najzachovalejšie vinohradnícke mesto na Slovensku. Prvá písomná zmienka je z roku 1209. Po zničení Tatármi v roku 1241 a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v rokoch 1271 a 1273 zásluhou vinohradníctva a nemeckých kolonistov sa sformoval v zemepanské mestečko. V 16. storočí boli vybudované hradby, dodnes čiastočne zachované. V roku 1647 bolo povýšené na slobodné kráľovské mesto. Po škodách spôsobených Turkami (1663) a Rákocziho vojskami (1704) sa prestalo rozvíjať a ponechalo si vidiecky charakter s vinohradníckymi domami so stopami po nemeckých kolonistoch. Pôvodné vinohradnícke domy s bránami s polkruhovými portálmi tvoria centrálne „námestie“ (Prostredná ulica), do ktorého sa zbiehajú ulice Bratislavská a Pezinská s rovnakými domami. Vďaka tomuto historickému rázu bolo jadro Svätého Jura v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Na malebnosti mu pridávajú aj v roku 1944 pričlenená bývalá poddanská obec Neštich v ústí hlbokej malokarpatskej doliny a unikátne terasovité vinohrady na svahoch Malých Karpát. K mnohým pamiatkam patrí napr. gotický kostol sv. Juraja z konca 13. storočia a drevená zvonica pri ňom (17. storočie), renesančný Pálffyovský kaštieľ (1609), piaristický kláštor, Zichyovská kúria s erbom sv. Juraja a i. Nad časťou Neštich je na strmých malokarpatských svahoch mohutné veľkomoravské hradisko a zrúcaniny hradu Biely Kameň. Smerom k Šúru pri prameňoch alkalickej sírnatej vody boli od začiatku 17. storočia kúpele, neskôr ústav pre postihnutú mládež.

Kostol sv. Juraja (Horný kostol) vo Svätom Jure. Rímskokatolícky farský kostol stojaci na hornom konci Svätého Jura, jedna z jeho najstarších historických pamiatok. Okolo polovice 13. storočia si budujú páni zo Svätého Jura a Pezinka sídelný hrad Biely Kameň, čo svedčí o prosperite osady. V tom čase bol postavený aj gotický kostol – pravdepodobne bez veže –, neskôr viackrát upravovaný. Stal sa dominantou krajiny. Od svojho okolia bol oddelený múrom. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je goticko-renesančný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama. V roku 1963 bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Hrad Biely Kameň. Zrúcaniny ranogotického hradu nad strmým okrajovým svahom Malých Karpát nad Svätým Jurom. Hrad z polovice 13. storočia postupne sídelnou a strážnou funkciou nahradil staršie hradisko Neštich z 9. storočia stojace na plošine na druhej strane hlbokého údolia. Hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia. Bol súčasťou ochrannej sústavy hradov pri západnej hranici Uhorska. V majetku rodu svätojurských bol až do ich vymretia v roku 1526, neskôr sa stal majetkom rodu Zápoľských. Predpokladá sa, že zanikol v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura v roku 1663. Od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou.

Chránený areál Svätojurské hradisko. Chránené územie v Malých Karpatoch severozápadne od Svätého Jura v oblasti veľkomoravského hradiska nad Neštichom (pozri samostatné heslo) vyhlásené v roku 2001 na ochranu významnej populácie kriticky ohrozeného listnatca jazykovitého (Ruscus hypoglossum).

Hradisko Neštich. Hradisko s mohutným obranným systémom valov a priekop a veľkou rozlohou na úzkej plošine ohraničenej z troch strán strmými svahmi na okraji Malých Karpát nad horným koncom Neštichu, časti obce Svätý Jur. Bolo známe už v 20. rokoch 20. storočia. Postupne sa tu odkrýva história osídlenia siahajúca až do počiatku strednej doby bronzovej (16. − 15. storočie pred n. l.). Nálezy ďalej dokumentujú sídlisko v dobe halštatskej (8. − 5. stor. pred n. l.), útočisko Keltov v dobe laténskej (5. − 1. stor. pred n. l) a Germánov v dobe rímskej a dobe sťahovania národov (1.− 6. stor. n. l.). Od 2. polovice 8. stor. n. l. tu vzniká najstaršie − eliptické – opevnenie a formuje sa slovanská pohraničná pevnosť Nitrianska. Po jeho pripojení Moravou v roku 833 hradisko zväčšili výstavbou dvoch podkovovitých predhradí. V 9. storočí dosiahlo najväčší rozmach a bolo nielen vojenskou pevnosťou, ale i centrom regionálnej správy a aj hospodárskym strediskom. V priebehu 1. polovice 10. storočia bolo opustené a vzniká obec Svätý Jur. Po vybudovaní neďalekého hradu Biely kameň (v 13. storočí) bolo využívané ako strategická pevnosť a útočisko. Od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou.

Prírodná rezervácia Jurské jazero. Chránené územie západne od Svätého Jura v rozvodnej plošinatej zamočiarenej oblasti na hlavnom malokarpatskom chrbáte vyhlásené v roku 1988 na ochranu spoločenstva brezových jelšín a horského rašeliniska, ktoré tu predstavujú krajinársky svojrázny ostrov v rámci bukových lesov medzi Veľkým Javorníkom a Malým Javorníkom.

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty. Chránené územie vyhlásené v roku 1976 v troch izolovaných areáloch na väčšine územia jadrového pohoria Malé Karpaty medzi Devínom a Novým Mestom nad Váhom na juhozápadnom Slovensku. Horské územie – väčšinou náhle sa dvíhajúce z oboch susediacich nížin – s nadmorskými výškami kulminujúcimi vrchom Záruby (758 m) nad Smolenicami budujú najmä žuly, vápence, kremence, fylity a amfibolity. Nachádza sa tu osem krasových oblastí s približne 300 jaskyňami, z ktorých je jediná sprístupnená so sprievodcom (Driny) a dve neveľké (Deravá skala a Veľká pec) sú verejnosti voľne prístupné. Podstatnú časť pokrývajú listnaté lesy s bukom, dubom či hrabom, na skeletnatých podložiach tiež jaseňom, javorom horským a lipou. Miestami sa vyskytuje nepôvodný gaštan jedlý, borovica čierna, teplo- a suchomilné travinno-bylinné porasty, skalné a sutinové spoločenstvá, vzácne i rašeliniská a slatiny. Najvyššie časti najmä na obalových a príkrovových štruktúrach ako aj krasové areály sú turisticky veľmi atraktívne a frekventované. V rámci oblasti leží takmer dvadsať rôzne veľkých území európskeho významu (najrozsiahlejšie sú: Devínske Karpaty, Homoľské Karpaty, Kuchynská hornatina a Biele hory) a dva veľké areály z nej zaberá chránené vtáčie územie Malé Karpaty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

Národná prírodná rezervácia Šúr. Chránené územie v podmalokarpatskej depresii v severozápadnom cípe Podunajskej roviny južne od Svätého Jura vyhlásené v roku 1952 na ochranu posledného a najväčšieho zvyšku vysokokmenného močiarneho slatinného jelšového lesa, po ktorého obvode sa nachádzajú zvyšky mokrých a rašelinných lúk a lokálne aj xerotermné biocenózy. Výnimočná je bohatou biodiverzitou na malej ploche a množstvom ohrozených taxónov. Šúrsky les patrí medzi najväčšie komplexy nížinného jelšového lesa v Európe. Porasty jelše lepkavej s charakteristickými barlovitými koreňmi a starými vyvrátenými stromami s bujnými krovinami a bylinným podrastom pripomínajú džungľu. Prvé botanické štúdie Šúru pochádzajú už z roku 1791. Územie rezervácie je medzinárodne významnou mokraďou (ramsarská lokalita) a asi polovicu jej plochy tvorí územie európskeho významu Šúr (súčasť sústavy Natura 2000). (Viac info – náučný chodník Prírodné klenoty Šúru.)

 

Názvy informačných panelov

Náučný chodník – mestská časť („Mestský okruh“)

  1. Pamiatky
  2. História mesta
  3. Celková orientačná mapa mestského i prírodného okruhu

 Náučný chodník v prírode („Prírodný okruh“)

  1. Vinohradnícka tradícia
  2. Viničná rúna a opustená vinica
  3. Krajina Svätého Jura
  4. Súčasné vinohradníctvo
  5. Gaštanica
  6. Pustáky
  7. Dubovo-hrabový les
  8. Hrad Biely Kameň
  9. Podhorský bukový les
  10. Veľkomoravské hradisko

 

 

Exportovať do PDF