---

Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočné prepojenie na žltú turistickú značku, po ktorej vedie prístup k vstupnej bráne na náučný chodník.

Rok otvorenia: 2008

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Lesy SR, š. p., Lesná správa Bardejov, Priemyselná 1448, 085 01  Bardejov, tel. 054 / 4722 998

Poznámky: (1) Náučný chodník netvoria tri samostatné okruhy, ale len najdlhší „3. javorový okruh“ má na dvoch miestach – za zastávkami 6 a 9 – možnosť skrátení vynechaním niekoľkých (9, resp. 3) zastávok. (2) Okolím Bardejovských Kúpeľov vedie aj náučný chodník Bardejovské kúpele – Zborovský hradný vrch a náučný chodník Sisi a jej zastavenia.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na terénne vyučovanie. Súčasťou chodníka je mnoho interaktívnych prvkov využiteľných pri terénnom vyučovaní. Odporúčame spojiť s návštevou skanzenu v Bardejovských Kúpeľoch, prípadne hradu Zborov.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Bardejovské Kúpele. Balneologické i klimatické kúpele severne od Bardejova, ako jeho mestská časť, na kontakte Ondavskej vrchoviny a Busova v doline Bardejovského potoka. Ich vznik podmienili vývery prírodných liečivých minerálnych vôd typu alkalicko-slaných, železnatých kyseliek. Najstaršia písomná zmienka o prameňoch pochádza už z roku 1247. Táto skorá informácia je dôsledkom ich polohy pri významnej osade – Bardejove – ako aj obchodnej trase spájajúcej Stredomorie a Balt. Začiatkom 19. storočia patrili kúpele k najvyhľadávanejším v Uhorsku, v kúpeľoch letovala napr. Mária Lujza, dcéra cisára Františka I., neskôr druhá manželka cisára Napoleona, ruský cár Alexander I. i manželka cisára Františka Jozefa I., Alžbeta. Vyviera tu 17 prameňov, v centrálnej parkovej časti kúpeľov je šesť prameňov minerálnych vôd. Voda prameňov „Hlavný“, „Lekársky“ a „Herkules“ je hydrouhličitanovo-chloridová, sodná, železnatá, uhličitá, hypotonická, studená. Voda prameňa „Alžbeta“ je hydrouhličitanovo-chloridová, sodno-vápenatá, železnatá, uhličitá, hypotonická, studená. Vysoko mineralizované pramene s obsahom oxidu uhličitého sa používajú na pitné kúry, liečebné kúpele a inhalačnú liečbu. V Kúpeľoch sa nachádza expozícia ľudovej architektúry (skanzen) (pozri samostatné heslo nižšie).

Čierna mláka. Jedno z viacerých neveľkých jazierok v lesoch v južnom okrajovom svahu masívu Stebníckej Magury na styku flyšových pohorí Busov a Ondavská vrchovina severne od Bardejovských Kúpeľov. V časti svahu postihnutom gravitačnými procesmi sa v bezodtokých depresiách zvlneného reliéfu na nepriepustnom podloží hromadí zrážková voda, čím sa formujú biotopy rôznych typov vlhkomilných až vodných spoločenstiev, ktoré významne zvyšujú biodiverzitu miestnych bukových lesov.

Stebnícka Magura (900 m n. m.). Pieskovcový horský masív v južnej časti pohoria Busov na jeho styku s Ondavskou vrchovinou nad obcami Stebník a Zborov. Na plošine južne poniže vrcholu od roku 1975 stojí rovnomenný rádiový a televízny vysielač, 81 m vysoká priehradová veža, ktorá z vrchu robí významný orientačný bod. Na severovýchodne orientovaných svahoch masívu zachované porasty pralesného charakteru chráni národná prírodná rezervácia Stebnícka Magura (> heslo nižšie). Vrcholom i rezerváciou prechádza červená turistická značka – Cesta hrdinov Slovenského národného povstania a Európska diaľková trasa E8.

Národná prírodná rezervácia Stebnícka Magura. Chránené územie severne od Bardejova v pohorí Busov na severovýchodných svahoch masívu Stebníckej Magury a Ostrieža vyhlásené v roku 1964 na ochranu prirodzených, miestami až pralesových lesných porastov buka, jedle a javora, ktoré predstavujú fytocenologicky a floristicky jedinečnú ukážku prirodzených a pôvodných spoločenstiev najvyšších polôh Nízkych Beskýd. Južným smerom na rezerváciu takmer nadväzuje prírodná rezervácia Pralesy Slovenska – Stebnícka Magura, jedna z početných častí (lokalít) hromadného chráneného územia Pralesy Slovenska, vyhláseného v roku 2022, chrániaca prales s porastmi javorovo-lipových sutinových lesov a bukových a jedľovo-bukových kvetnatých lesov.

Expozícia ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch. Skanzen pri západnom okraji kúpeľnej časti Bardejovských Kúpeľov, najstarší na Slovensku – sprístupnený bol v roku 1965 –, dnes pobočka Šarišského múzea v Bardejove. Prezentuje ľudovú architektúru slovenského a rusínskeho etnika z Horného Šariša a Horného Zemplína z 19. a 20. storočia. V areáli sa nachádza viac ako 30 objektov rôznych druhov: obytné zrubové domy, hospodárske stavby, technické stavby a sakrálne stavby. K najcennejším exponátom popri drevených kostoloch – cerkvi sv. Mikuláša zo Zboja z roku 1766 s prvkami byzantskej architektúry či drevenom chráme Ochrany Presvätej Bohorodičky z Mikulášova z roku 1730 – patrí unikátne vrtné zariadenie na výrobu drevených (borovicových) vodovodných rúr na vodný pohon z Bardejova z 18. storočia a technické zariadenie na domácku výrobu súkna – valcha – z Livova (1888). Skanzen je celoročne prístupný v sezónnych otváracích hodinách za vstupné.

Bardejov  > pozri Náučný chodník pri ZŠ Bartolomeja Krpelca v Bardejove

Hrad Zborov  > pozri Náučný chodník Bardejovské kúpele – Zborovský hradný vrch

Ondavská vrchovina. Veľmi rozsiahle pohorie na severovýchode Slovenska zhruba medzi Lenartovom, Terňou, Dlhou nad Cirochou, Jankovcami, Staškovcami a Vápeníkom susediace na severozápade s Busovom a východnou časťou Ľubovnianskej vrchoviny, na juhozápade až juhu s Čergovom a Beskydským predhorím a na východe s Laboreckou vrchovinou. Dvoma krátkymi úsekmi na severe (po stranách susedného pohoria Busov) siaha po slovensko-poľskú štátnu hranicu, za ktorou pokračuje horskými pásmami Beskidu Niskeho. Jeho max. dĺžka a šírka dosahuje okolo 90 × 40 km. Flyšom budované pohorie tvoria striedajúce sa široké chrbty na pieskovcoch s plošinami so širokými brázdami (Raslavická, Kurimská, Stropkovská a Mirošovská) a neveľkými kotlinami (Zborovská a Ohradzianska). Dná širokých dolín Tople a Ondavy, pretekajúcich naprieč celým územím pohoria, vypĺňajú fluviálne sedimenty zvyškov riečnych terás a nív a miestami prolúviá náplavových kužeľov ich prítokov. V oblasti sa strieda pahorkatinový až stredne členitý vrchovinový reliéf. Väčšie nadmorské výšky sa vyskytujú v severozápadnej časti, najvyšším je  Smilniansky vrch, 750 m n. m. severovýchodne od Zborova. V juhovýchodnej, menej výškovo rozčlenenej časti, chrbty dosahujú okolo 300 – 500 m n. m. Územie je husto osídlené, spolovice zalesnené, spolovice poľnohospodársky využívané, v jeho rámci ležia viaceré mestá (Bardejov, Stropkov, Svidník, Giraltovce). Na Ondave pri južnom okraji pohoria bolo v rokoch 1962 – 1967 vybudované viacúčelové vodné dielo Veľká Domaša. Dolinami Sekčova a Šibskej vody na západe pohoria prechádza od roku 1893 železničná trať Prešov – Bardejov.

Busov. Rozlohou maličký horský geomorfologický celok na severe východného Slovenska pri poľskej hranici na sever od Bardejova akoby vyčlenený z Ondavskej vrchoviny. Na poľskej strane naň nadväzujú Góry Hańczowskie. Tvoria ho výrazné masívy budované synklinálne uloženými pieskovcami (inverzia reliéfu), napr. Busov 1 002 m n. m., Lacková / Lackowa 997 m n. m., Stebnícka Magura 900 m n. m., ktoré sú vypreparované z menej odolných hornín flyša. Pre túto vrchovinu je typická radiálna riečna sieť – hlboké doliny tu prameniacich tokov povodia Tople (a Białej a Ropy v Poľsku) smerujú do všetkých strán. Z veľkej časti je pohorie zalesnené, na dne hlbokých dolín väčších tokov (Oľchovec, Sveržovka, Rosucká voda) sú neveľké sídla obkolesené poľnohospodársky využívanou pôdou. V oblasti vyviera viacero minerálnych prameňov (Cigeľka).

 

Názvy informačných panelov

1. Základné údaje o lesníckom náučnom chodníku Čierna mláka
2. Spoznávanie drevín podľa kôry
3. Lesy osobitného určenia
4. Les a voda
5. Vietor, syn Slnka
6. PRO SILVA
7. Zver – súčasť lesa
8. Prímestské a ďalšie lesy s významnou zdravotnou, kultúrnou alebo rekreačnou funkciou
9. Kaplnka sv. Huberta
10. Vyhliadka na Zborovský hrad
11. Čierna mláka
12. Čergov – perla severovýchodného Slovenska
13. Les a vzduch
14. Pôdoochranná funkcia lesa
15. Brečtan popínavý
16. Ťažba – prostriedok výchovy lesa
17. Les – súčasť krajiny
18. Rastové fázy porastu