Kraj: | Prešovský kraj |
Okres: | Vranov nad Topľou |
Geomorfologická jednotka: | Slanské vrchy |
Geologická jednotka: | sopečné pohorie |
Chránené územie: | žiadne |
Prístup: | bus Petrovce, ZŠ a pešo na juh dolinou Hlbokého potoka po žltej a neskôr krátko po zelenej turistickej značke k vstupnej bráne na náučný chodník 2,2 km (s prevýšením 140 m) |
Východisko: | Petrovce, dolina Hlbokého potoka pod Hrbom |
Trasa: | Petrovce, dolina Hlbokého potoka pod Hrbom – južným úpätím Hrbu (584 m n m.) – svahmi v doline Lysého potoka – sedlo Lysá (610 m n. m.) pod Herlicou – partizánske bunkre – k lesnej asfaltke severne od vrchu Herlica |
Dĺžka, prevýšenie: | 3,4 km, prevýšenie 215 m |
Čas prechodu: | 2 h |
Počet zastávok: | 15 |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, ochranárske, historické
Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: Prístup k vstupnej bráne na chodník po žltej turistickej značke.
Rok otvorenia: 2011
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Lesy SR, š. p., Odštepný závod Prešov, Obrancov mieru 6, 080 01 Prešov, tel. 051 / 7464 711
Poznámky: (1) Náučný chodník je pomenovaný podľa výrazného vrchu Herlica (630 m n. m.) – Hrdlička – na jeho trase, na ktorom stojí drevená vyhliadková veža s obmedzeným výhľadom. (2) Náučný chodník je vcelku značený dobre, len miestami sú značky pririedko. (3) Z cieľa náučného chodníka vedie do jeho východiska lesná asfaltová cesta (2,5 km, prevýšenie 80 m).
Jazykové okienko: Veľmi „obľúbenou“ chybou je nesprávne umiestnený dĺžeň v názve pohoria Slanské vrchy. Na všetkých informačných paneloch náučného chodníka sa píše o Slánskych vrchoch. Pomôckou (nápovedou) pre váhavých môžu byť názvy obce Slanec v južnej časti pohoria a zrúcaniny gotického hradu z 13. storočia nad ňou, zničeného v roku 1679 – v minulosti zvaného napr. aj Slanský hrad, Slanecký hrad, Salanc či v maďarčine Szalánc –, podľa ktorých je geomorfologický celok pomenovaný.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Petrovce. Maličká obec ležiaca severozápadne od Vranova nad Topľou v Beskydskom predhorí na severovýchodnom úpätí Slanských vrchov v údolí Hlbokého potoka. Vznikla v prvej polovici 14. storočia – založili ju usadlíci so šoltýsom Petrom podľa zákupného práva. Prvýkrát sa písomne spomína ako Peterwagas v roku 1412. Názov Petrovce sa používa od roku 1920. V roku 1944 si nad obcou zriadili svoju základňu partizáni z partizánskej skupiny Čapajev, pri obci bolo partizánskej letisko. Fašistické vojsko obec 7. septembra 1944 vypálilo. V obci stojí moderný evanjelický kostol z roku 1997.
Bunkre z druhej svetovej vojny. Okrem lesníctva špecifikom lesného náučného chodníka Herlica je problematika miestneho partizánskeho odboja počas druhej svetovej vojny. Na trase je zrekonštruovaná partizánska zemľanka, bunker velenia partizánskej jednotky Čapajev a dobovú pozorovateľňu pripomínajúca veža na Herlici.
Národná prírodná rezervácia Oblík. Chránené územie v severovýchodnej časti Slanských vrchov západne od Hermanoviec nad Topľou vyhlásené v roku 1964 vo vrcholovej časti (cca nad 600 – 700 m n. m.) výrazného kužeľovitého vrchu Oblík (925 m n. m.) na ochranu zriedkavého geologického javu – obnaženého dioritového lakolitu (nejde o sopečný kužeľ!) – s výskytom spoločenstiev skupín lesných typov Fraxineto-Aceretum a Tilieto-Aceretum, využité ako vedeckovýskumný objekt pre potreby lesného hospodárstva. Na (neprístupnom) vrchole sú skalné bloky a mozaikovité porasty lesných spoločenstiev v závislosti od expozície a nadmorskej výšky. Na vrchole sú to jaseňovo-javorové lesy, na južných expozíciách lipovo-javorové, na severnej expozícii bučiny. Pomenovanie vrchu predurčila jeho forma. Ide o lakolit – magmatické teleso bochníkovitého tvaru, ktoré utuhlo pod povrchom vo vrstvách usadených hornín, do ktorých vnikla magma v čase vulkanickej činnosti v širšom okolí. Následne bol z týchto odolných nadložných slabo spevnených alebo nespevnených hornín (pieskovcov a ílovcov) vypreparovaný eróziou a denudáciou vonkajšími geomorfologickými činiteľmi. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Šimonka a chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000). Archeologické nálezy svedčia o osídlení svahov Oblíka už v dobe železnej. Počas druhej svetovej vojny v tejto oblasti operovali početné partizánske jednotky, konkrétne oddiel Čapajev od februára 1944. Rezerváciou sprevádza náučný chodník Oblík.
Slanské vrchy. Mohutné, prevažne zalesnené pohorie na východnom Slovensku s pretiahnutým pôdorysom severo-južného smeru, dlhé asi 50 km s max. šírkou okolo 15 km, zužujúce sa na dvoch miestach – v oblasti Dargovského priesmyku a Slanského sedla – len na 1 – 2 km. Zaberá územie medzi Vyšnou Šebastovou, Herľanmi, Skárošom, Kazimírom, Zámutovom a Okružnou. Južné, asi 28 km dlhé ohraničenie pohoria (medzi Skárošom a Kazimírom) tvorí slovensko-maďarská štátna hranica, za ktorou pokračuje ešte v dĺžke zhruba 10 km ako Szalánci-hegység. Pohorie s hrasťovou štruktúrou, vyzdvihnuté pozdĺž severo-južných okrajových zlomov, budujú v prevažnej miere neogénne andezity a ich pyroklastiká, len ojedinele v južnej časti dacity. Priečne zlomy pohorie členia na nerovnako vyzdvihnuté časti – podcelky –, z ktorých najvyšším je Šimonka (1 092 m n. m.) na severe pohoria. V strednej časti sú na niekoľkých miestach obnažené intrúzie dioritového porfyritu. Odrazom stratovulkanickej a mladšej hrasťovej stavby je silno členitý hornatinový reliéf so skalnými hrebeňmi a bralami na vyvetrávajúcich lávových prúdoch a s odlesnenými kotlinkami (Zlatobanská, Lúčinská, Banská) a brázdami (Salašská) s hladko modelovaným reliéfom na komplexoch relatívne menej odolných tufov. Pre uvedené horninové kombinácie a členitý reliéf je typický výskyt zosuvov. V najužších častiach na juhu pohorie križujú dopravné komunikácie medzinárodného významu – Dargovským priesmykom (473 m n. m.) vedie cesta I. triedy 19 z Košíc na slovensko-ukrajinskú hranicu vo Vyšnom Nemeckom a Slanským sedlom (312 m n. m.) prechádza viackoľajná železničná trať 190 Košice – Čierna nad Tisou.
Názvy informačných panelov
- Základné charakteristiky chodníka. Zaujímavosti na trase a témy stanovíšť
- 2. svetová vojna – začiatok vojny
- Šarišsko-zemplínska župa – priebeh vojny
- Východné Slovensko – formovanie protifašistického odboja
- Zakladanie lesa – starostlivosť o mladý les
- Korene stromov – základy života a stability
- Za Harbom – zemlianka a vznik partizánskej jednotky Čapajev
- Spoznávanie rodín lesa – rodín prírody
- Letokruhy stromov – okno do minulosti
- Pozorovateľňa Herlica – rozhľadňa
- Slanské vrchy – severná časť (panoramatický panel na vyhliadkovej veži)
- Les a voda – vodohospodárska funkcia lesa – voda je život
- Lesné lanovky v lesníctve – doprava ťažko dostupného dreva
- Lokalita Lysá – partizánsky bunker
- Poďakovanie
Informačné panely v teréne nie sú číslované.