Košická kotlina a Slanské vrchyPrešovský krajhistorickýlesníckyprírodovednýtechnickýcyklistickýpešítrasa líniovátrasa okružnávhodný pre bicyklevhodný pre školy
Kraj: Prešovský
Okres: Prešov
Geomorfologická jednotka: Slanské vrchy
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: žiadne
Prístup: bus Kokošovce, Sigord, hotel
Východisko: Kokošovce, Sigord, Racová, rázcestie s odbočkou modrej značky do doliny Sigordského potoka
Trasa: 1. trasa: Kokošovce, Sigord – škola v prírode – Pamätný háj kráľovnej Alžbety, 1898 – Sigord

2. trasa: Kokošovce, Sigord – Zlatá Baňa (vodná nádrž)

Dĺžka, prevýšenie: 1. trasa (detská): 2,9 km, prevýšenie 70 metrov

2. trasa (cyklistická): 3 km, prevýšenie 90 m

Čas prechodu: 1. trasa: 1,5 h
Počet zastávok: 14 + 10 v areáli školy v prírode
Náročnosť: 1. trasa: nenáročná

Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný (1. trasa), líniový (2. trasa), obojsmerný, peší (1. trasa), cyklistický (2. trasa), celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Prepojenie s modrou turistickou značkou (1. trasa) a zelenou turistickou značkou (2. trasa).

Rok otvorenia: 2008

Aktuálny stav: Náučný chodník je udržiavaný.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Lesy SR, š. p., Odštepný závod Prešov, Obrancov mieru 6, 080 01  Prešov

Poznámka: Na trasách sa nachádzajú studničky, altánky, niekoľko ohnísk a lavičiek.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie (1. trasa).

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Kokošovce. Obec na severe Slanských vrchov juhovýchodne od Prešova. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1272, keď kráľ Štefan V. daroval časť majetku šarišským zemanom. Miestni obyvatelia sa živili povozníctvom (vozili soľ z neďalekého Solivaru po stredoeurópskych cestách), drevorubačstvom, roľníctvom a časť ich pracovala pri dobývaní soli v soľnej bani v Solivare. V katastri obce sa nachádza minerálny prameň Šťavica a rekreačná oblasť Sigord.

Pamätný háj kráľovnej Alžbety, 1898 a studnička Sisi. Miesto, ktoré navštívila rakúska cisárovná Alžbeta Bavorská, nazývaná tiež Sisi, v doline Sigordského potoka, pravostranného prítoku potoka Delňa, nad obcou Kokošovce v Slanských vrchoch. Historické záznamy hovoria o ceste cisárovnej Alžbety so sprievodom do Šarišskej stolice v roku 1895, na ktorej navštívila Bardejovské kúpele. Na jej počesť v nich bol pomenovaný liečebný dom Alžbeta, pri ktorom stojí jej socha z roku 1903. Pri návšteve Šariša ju zaujala aj bohatá história Slanských vrchov, hlavne ťažba opálov, soli a minerálne pramene v okolí. Na lúčke pri hornom minerálnom prameni Kyselka pri potoku bol pre cisárovnú a jej sprievod pripravený obed (pečená hovädzina). Po jej zavraždení v roku 1898 bola postavená v tejto lokalite na jej počesť kamenná mohyla s pamätnou tabuľou nad studničkou pomenovanou Sisi.

Bývalý plavebný vodný kanál a bývalá úzkokoľajná lesná železnica v doline Delne. Delniansky potok (Delňa) – ľavý prítok Torysy – a jeho prítoky v severnej časti Slanských vrchov sa v minulosti využívali na dopravu dreva pre soľný závod v Solivare pri Prešove. Umožnil to v roku 1691 smerovou a výškovou úpravou koryta potoka a výstavbou plavebného kanála od obce Dulová Ves lesmajster Štefan Jordán. Zvrat v spracúvaní soli spôsobila katastrofa v roku 1752, keď príval vody zaplavil ťažnú jamu Leopold. Soľ sa odvtedy začala získavať výlučne varením, čím sa zvýšila spotreba dreva. To viedlo v rokoch 1819 – 1821 k výstavbe dreveného plavebného kanála (s dĺžkou 18,9 km, prevýšením 515 m a profilom 82 × 45 × 60 cm) a priehrady v Zlatej Bani na hornom toku Delne. Kanál viedol od Zlatej Bane pozdĺž potoka Delňa do Kokošoviec, kde sa stáčal k Solivaru. V roku 1917 plavebný kanál nahradila novovybudovaná úzkokoľajná lesná železnica pre zvoz dreva. Na výstavbu bolo pridelených 200 ruských vojenských zajatcov. V roku 1926 bola trasa dobudovaná až na Pusté pole. V roku 1928 sa uvádza dĺžka koľají 25,8 km. V rokoch 1954 – 1955 bola trať zrušená ako nerentabilná po tom, čo bola postavená cesta z Kokošoviec do Zlatej Bane a drevo sa začalo zvážať nákladnými autami.

Národná prírodná rezervácia Kokošovská dubina. Chránené územie severovýchodne od obce Kokošovce v Slanských vrchoch vyhlásené v roku 1965 na ochranu dubových porastov svetoznámeho kokošovského duba (varieta duba zimného), zvláštneho morfologicky i anatomicky, čím javí vzťahy k slavónskemu dubu. Územie predstavuje vedeckovýskumný lesnícky objekt, ktorého účelom ochrany je aj zber semien spomenutej variety duba. Rezervácia je súčasťou chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy (súčasť sústavy Natura 2000).

 

Názvy informačných panelov

  1. Vstupná brána
  2. Lesopark
  3. Výchova nárastov, kultúr a mladín
  4. Les a voda
  5. Život v mokradiach
  6. Jeleň lesný (karpatský)
  7. Starostlivosť o zver
  8. Lesná škôlkarstvo
  9. Výchova prebierkou
  10. Lesná železnička
  11. Panovníčka Sisi
  12. Korene a ich funkcia
  13. Vodný kanál a lesná železnička
  14. Význam lesa

V areáli školy v prírode sú ďalšie panely: Huby I., II.; Lesné rastliny I., II.; Lesné vtáky I., II.; Lesná zver a jej mláďatá I., II.; Lesné dreviny I., II.

 

   

Exportovať do PDF