Slovenské stredohorieBanskobystrický krajbanícky / ťažobnýgeovednýhistorickýprírodovednýpešítrasa líniovátrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický
Okres: Banská Bystrica
Geomorfologická jednotka: Kremnické vrchy
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: žiadne
Prístup: bus Malachov, Kopanice
Východisko: Malachov, rôzne miesta v Malachovskej doline (pozri nižšie foto mapy z informačného panela)
Trasa: Chodník tvorí sústava postupne budovaných trás a okruhov: rekreačná dolina, banský chodník, veľký banský okruh, malý banský okruh, prírodovedný chodník, okruh Skalka, okruh Dolná skala, historický chodník a poštová cesta (pre trasy pozri nižšie foto mapy z informačného panela alebo skladačku)
Dĺžka, prevýšenie: ?
Čas prechodu: ?
Počet zastávok: ?
Náročnosť: nenáročné až stredne náročné trasy

Zameranie chodníka: prírodovedné, geovedné, banské, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový i okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočné prepojenie na modrú, žltú a zelenú turistickú značku.

Rok otvorenia prvej trasy: 2012

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; skladačka Malachovský náučný chodník (autor Vladimír Druga, vyd. Obec Malachov)

Kontakt: Občianske združenie Malachovská dolina, Ortútska cesta 145, 974 05  Malachov

Poznámky: (1) V obci a okolí je vybudovaných, resp. plánovaných viacero náučných trás. Viac informácií je v skladačke (PDF vyššie), resp. na informačnom paneli (foto nižšie). (2) Vyskytujú sa aj iné podobné spoločné označenia týchto trás, napr. Náučný chodník Malachovskou dolinou či Malachovské náučné chodníky.

 

Využiteľnosť pre školy

Trasy náučného chodníka sú vhodné pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Malachov. Obec zástavbou súvisiaca so západným okrajom Banskej Bystrice (k. ú. Radvaň) – od ktorej sa oddelila v roku 1993 – v severnej časti kontaktu Kremnických vrchov a Zvolenskej kotliny v úzkej doline Malachovského potoka. Lokalita Hrádok južne nad obcou bola osídlená už počas eneolitu, prvá zmienka o osídlení je pravdepodobne z roku 1263 a písomne je obec doložená z roku 1422. Z roku 1390 pochádza zmienka o bani na ortuť v hornej časti Malachovskej doliny – samotná jej ťažba môže byť staršia. Územie osídlili banskí nemeckí kolonizátori povolaní pre ťažbu okrem ortuti aj striebra a železa. Viackrát obec prepadli Turci, v roku 1599 ju i vypálili. Ortuťové bane európskeho významu boli uzavreté v roku 1580 príkazom Dvornej komory vo Viedni, a to po otvorení nového, väčšieho, ortuťového ložiska v Idrii (dnes Slovinsko). Zamestnaním obyvateľstva sa stalo uhliarstvo, poľnohospodárstvo, povozníctvo, v 19. storočí obyvatelia dochádzali do súkennej fabriky do Banskej Bystrice či vzdialenejších železiarní. Nikdy tu nebol postavený kostol ani sa nevyvinula náves. Významným pričinením Andreja Braxatorisa Sládkoviča – zborového evanjelického a. v. farára v susednej Radvani – bola v obci v roku 1858 zriadená ľudová škola. Začiatkom 20. storočia so vznikom ČSR Malachov splynul s Dolnými Pršanmi, sídlom ležiacim paralelne na pravom brehu Malachovského potoka (čo pripomínajú dva cintoríny na protiľahlých svahoch údolia), a vznikla súčasná hlavná komunikácia pozdĺž potoka. V rokoch 1959 – 1964 tu založili sad s 1 100 ovocnými stromami.

Dolina Malachovského potoka. Krajinársky pestré územie povodia Malachovského potoka západne povyše obce Malachov budované prevažne neogénnymi pyroxenickými andezitmi lávových prúdov a pyroklastikami štiavnického stratovulkánu, vytvárajúcimi bralá či blokové polia, postihnuté miestami aj intenzívnymi zosuvmi (Kremnické vrchy). V oblasti chatovej osady nad Ortútmi (názov súvisiaci s niekdajšou ťažbou ortuti) od severu od Tajova zasahuje i južne od Malachovského potoka okraj rajónu triasových vápencov a dolomitov (Starohorské vrchy). V oboch celkoch sa tu vyskytujú neveľké ostrovy paleogénnych pieskovcov a zlepencov. Dolinou kedysi viedla poštová cesta z Banskej Bystrice do Kremnice. Medzi Malachovom a osadou Ortúty Malachovský potok vytvoril hĺbkovou eróziou v andezitoch asi 200 m dlhú tiesňavu s 15 m vysokými bralnými svahmi. Na prítoku Malachovského potoka je tu stupňovitý 15 m vysoký Malachovský vodopád. Vysoko v pravom svahu doliny pod Dolnou skalou sú Ľadové diery – dutiny medzi andezitovými blokmi, z ktorých v teplých dňoch vanie výrazný chlad a ešte v apríli či začiatkom mája bývajú vyplnené ľadom či jeho zvyškami – cencúľmi. Balvany sú porastené machmi, lišajníkmi, rašeliníkom, čučoriedkami, brus­nicami a jarabinou vysokohorského stupňa, nad nimi je prirodzená horská smrečina a nad ňou sutinový les pralesového charakteru. Ide o typickú mikroklimatickú a vegetačnú inverziu vo výške 800 – 900 m n. m. Neďaleko od Ľadových dier v členitom a extrémnom teréne strmých severných svahov Hornej skaly so sutinami, skalami a zosuvmi vo výškach cca 690 – 875 m n. m. sa nachádza prales, v ktorom dominuje buk s hojným výskytom jedle, smreka a javora horského. Pre svoju odľahlosť je zachovalejší ako neďaleký Badínsky prales a včítane vrcholových častí a S svahov chrbta Horná skala – Košiare je územím európskeho významu Horná skala (súčasť sústavy Natura 2000). Poniže pralesa v severnom svahu Hornej skaly leží krajinársky pôsobivé horské Ortútske jazierko, ktoré je biotopom vzácnych druhov mokraďového rastlinstva a živočíšstva, najmä obojživelníkov. Jazierko vzniklo zosuvom, ktorý prehradil dolinu.

Prírodná pamiatka Horná roveň. Chránené územie na svahu Hornej rovne, severovýchodnej rázsochy Zlatej studne, v severovýchodnej časti Kremnických vrchov vyhlásené v roku 1991 na ochranu pestrého súboru produktov geologického a geomorfologického vývoja – skalných útvarov vzniknutých selektívnym zvetrávaním vulkanických brekcií.

Národná prírodná rezervácia Badínsky prales. Chránené územie v doline Badínskeho potoka v Kremnických vrchoch juhozápadne od Malachova vyhlásené v roku 1913 na ochranu pralesovitých klimaxových lesných spoločenstiev bukového vegetačného stupňa so zastúpením všetkých troch základných vývojových štádií európskych pralesov. Je jedným z najstarších chránených území na Slovensku. Unikátna pralesová jedľová bučina na andezitovom podloží s prímesou smreka, javora, jaseňa a bresta je zaujímavá výskytom mohutných 200 – 400ročných jedlí bielych (Abies alba; najvyššia má výšku 46 m a obvod kmeňa viac ako 550 cm) a bukov lesných (Fagus sylvatica; s obvodom kmeňa vyše 490 cm). Rezervácia je zároveň rovnomenným územím európskeho významu (súčasť Natura 2000).

Chránený areál Malachovské skalky. Chránené územie na severozápadnom okraji Zvolenskej kotliny pri západnom okraji Banskej Bystrice vyhlásené v roku 1990 na ochranu jednej z najsevernejších lokalít rozšírenia teplomilných druhov fauny a flóry v rámci biotopov európskeho významu: suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210), suché a dealpínske travinno-bylinné porasty (6190), nížinné a podhorské kosné lúky (6510) a karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210).

 

Názvy informačných panelov

Prírodovedný chodník:

  1. Kamenné more

  2. Tiesňava Malachovky

  3. Malachovský vodopád

  4. Ľadové diery

  5. Poľovníctvo

  6. Ortútske jazierko

 

 

Exportovať do PDF