Kraj:	Banskobystrický kraj
Okres:	Banská Bystrica
Geomorfologická jednotka:	Starohorské vrchy
Geologická jednotka:	jadrové pohorie
Chránené územie:	nie je
Prístup:	bus – Baláže alebo Podkonice; autom z Moštenice priamo až na parkovisko pri vstupe do areálu NKP Kalište
Východisko:	vstup do areálu NKP Kalište
Trasa:	v rámci areálu NKP Kalište
Dĺžka, prevýšenie:	1 km, prevýšenie 50 m
Čas prechodu:	1 h
Počet zastávok:	18
Náročnosť:	nenáročný

Zameranie chodníka: kultúrno-historické,

Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší, celoročný, líniový

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2008

Aktuálny stav: informačné panely sú v dobrom stave (2022)

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Múzeum SNP, Kapitulská 23, 975 59 Banská Bystrica

Poznámka: Prístup je možný z obce Baláže po žltej turistickej značky, prípadne z obce Podkonice po modrej turistickej značke. Kalište je vysunutou expozíciou Múzea SNP v Banskej Bystrici, ktoré v prípade záujmu poskytuje sprievodcu. Expozície v domčekoch sú počas leta sprístupnené denne, okrem pondelka od 9.00 do 16.00 h, je vhodné si to však vopred overiť na 048/ 412 32 58, prípadne 0918 899 413

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na realizáciu vlastivednej a historicky zameranej exkurzie. Prístupová cesta nie je vhodná pre veľký autobus.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Kalište. Horská osada, ktorá bola počas II. svetovej vojny 18. marca 1945 nemeckými vojakmi vypálená. Z pôvodných 42 domov zostalo šesť. Takmer všetci obyvatelia boli zastrelení alebo upálení v zničených domoch. Zostala jedinou dedinou, v ktorej sa už nikdy nepodarilo obnoviť život. Z celej obce boli zrekonštruované len dva domy spolu so zvonicou základy okolitých zničených domov. Múzeum SNP sprístupnilo v spomínaných dvoch domoch stálu expozíciu pod názvom Partizánska republika. V areáli sa nachádza aj studňa zrekonštruovaná podľa pôvodného stavu, nemocnica, Sad života a pamätník obetiam. Stodva ovocných stromov v sade symbolizuje nielen počet vypálených slovenských obcí, ale aj návrat života do Kališťa. Kalište bolo vybudované v 16. storočí ako uhliarska obec. Od roku 1961 je Kalište národnou kultúrnou pamiatkou.

Lyžiarske múzeum Podkonice. Je to historicky prvé lyžiarske múzeum na Slovensku, ktoré otvorili v roku 2007. Bolo zriadené v starorodičovskom dome lyžiarskeho inštruktora a turistického sprievodcu Igora Bobáka. Prezentuje lyžiarsku históriu za posledných 130 rokov. Obsahuje 650 exponátov lyží, lyžiarskych palíc a 85 kusov lyžiarskych topánok. J tu fotogaléria a textová dokumentácia z histórie, trofeje a poháre z lyžiarskych podujatí. Ďalej sú tu vystavené rôzne typy krnačiek a sánok a snežnice. V drevenej miestnosti sú drevené lyže, storočné a viacročné v pretekovej miestnosti sú lyže a fotografie významných slovenských, ale aj svetových lyžiarov. V amatérskej miestnosti sú vystavené amatérske lyže, napr. lyže p. Zibrina, ktorý patril medzi zakladateľov slovenského horolezectva. Na dvore múzea sú umiestnené historické kabíny lanoviek, ktoré premávali na Slovensku.

Starohorské vrchy. Neveľké jadrové pohorie na strednom Slovensku medzi Kordíkmi, Králikmi, Hiadeľom, Korytnicou-kúpeľmi a Starými Horami, ohraničený zo západu Kremnickými vrchmi, z juhu Zvolenskou kotlinou, z východu Horehronskými podolím a Nízkymi Tatrami a zo severozápadu Veľkou Fatrou. Budujú ho rôzne tektonické jednotky Centrálnych Západných Karpát a má preto veľmi zložitú a pestrú geologickú stavbu. Od západu sem okrajovo zasahujú neovulkanity (v tejto časti bola vyčlenená Kordícka brázda). Vo zvyšku územia sa striedajú najrôznejšie horniny: paleozoické granodiority až granity, ortoruly, pieskovce (s prevažne hladším reliéfom) a triasové, jurské a kriedové vápence, dolomity, pieskovce, slieňovce, kremence, bridlice s mnohotvárnym členitým reliéfom často so strmými až bralnatými svahmi a úzkymi dolinami, ale aj hôľnatým najvyšším vrchom v pohorí – Kozím chrbtom (1 330 m n. m.). Takmer celé pohorie je súčasťou povodia Hrona. Na západe ho križuje Bystrica, do ktorej ústi Starohorský potok a Banský potok, ďalšími tokmi sú napr. Ľupčica, Moštenický potok, Uhliarsky potok, Vážna. Len severovýchodný cíp odvodňuje do Váhu Korytnica. Na styky tektonických jednotiek sa viažu vývery početných minerálnych prameňov, napr. Moštenická kyslá, Hiadeľská kyslá, pramene v Korytnici-kúpeľoch. Pohorie je zväčša zalesnené prevažne zmiešanými lesmi (prevláda buk lesný a smrek obyčajný). V oblasti Španej Doliny a Starých Hôr v strednej časti územia sa historicky ťažili významné ložiská medenej a striebornej rudy a pôvodný ráz krajiny bol do značnej miery zmenený. Pohorie dolinou Bystrice pretína a jeho celým severným okrajom ďalej vedie frekventovaná cesta medzinárodného významu, dolinou Bystrice prechádza železničná trať. V jeho vnútri leží viacero obcí, najmä pri dopravných líniách či v bývalých banských územiach.