Slovenské stredohorieBanskobystrický krajhistorickýochranárskyprírodovednýpešítrasa okružnávhodný pre bicyklevhodný pre kočíky (aj čiastočne)vhodný pre školy obmedzene
Kraj: Banskobystrický kraj
Okres: Zvolen, Banská Bystrica, Detva
Geomorfologická jednotka: Poľana
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: Chránená krajinná oblasť Poľana, národná prírodná rezervácia Zadná Poľana, chránený areál Dolná Zálomská,
Prístup: bus – Hrochoť (následne pokračovať po modrej turistickej značke na Kyslinky); autom Kyslinky
Východisko: Kyslinky, rázcestie M, Ž a Z turistickej značky
Trasa: Kyslinky – Zálomská – Chata Dudáš – Sedlo Priehybina – Poľana – Chata Poľana – Sedlo Príslopy – Kyslinky
Dĺžka, prevýšenie: dlhý okruh: 16,9 km (s výstupom na Poľanu 20), prevýšenie 898 m

krátky okruh: 8,5 km, prevýšenie 235 m

Čas prechodu:  h
Počet zastávok: 20; niektoré IP sa opakujú s iným číslom (z dôvodu dvoch okruhov NCH)
Náročnosť: stredne náročný až náročný (prevýšenie a dĺžka)

Zameranie chodníka: prírodovedné, kultúrno-historické, environmentálne

Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: súbežný postupne s modrou, červenou a žltou turistickou značkou, s výnimkou trasy spájajúcej Sedlo Príslopy a Zálomskú

Rok otvorenia: 1998, obnova 2013, 2018

Aktuálny stav: informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: ŠOP SR, Správa Chránenej krajinnej oblasti Poľana, J. M. Hurbana 20, 960 01 Zvolen, tel. 045 / 5334 834

Poznámka: Chodník je prepojený s turistickými značkami.  Texty informačných panelov aj v anglickej a maďarskej jazykovej mutácii.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na realizáciu terénneho vyučovania v obmedzenej miere, nakoľko je prechod NCH fyzicky a časovo náročný. Obsah informačných panelov je využiteľný pri vyučovaní.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

 

Kyslinky. Pôvodne lesnícka osada, ktorá bola založená v 1904 v súvislosti s budovaním úzkorozchodnej lesnej železnice Vígľaš – Kyslinky. V čase fungovania železnice tu počas sezóny bývalo približne 200 lesných robotníkov. Osada patrí do katastrálneho územia obce Hrochoť a v súčasnosti je časť budov využívaná na rekreáciu. V osade sa zachovali viaceré objekty – horárne, telefónny domček, zvyšky mostných konštrukcií a pôvodný dom uhliara.

Bátovský balvan. Mohutný osamotený cca 14 metrov vysoký a 8 metrov široký aglomerátový kamenný blok na nive potoka Hučava pri ceste spájajúcej Kyslinky s Hrochoťou. Jeho vznik bol podmienený mrazovým zvetrávaním v období starších štvrtohôr, kedy sa po uvoľnení zrútil do doliny na nivu potoka. Zaujímavosťou je veľká sopečná bomba hruškovitého tvaru na východnej strane balvana.

Poľana. Najvyššie sopečné pohorie na Slovensku. Vulkanickou činnosťou sa na jej území vytvorila mohutná sopka s priemerom 6 km, čím sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe. V centrálnej časti územia sa zachovala typická kotlovitá prehĺbenina – kaldera. Vznikla prepadnutím stien krátera pozdĺž zlomov a erózno-denudačnými procesmi Zvyšky andezitových prúdov, ktoré odolali rozrušovaniu, slúžia ako náučné objekty a veľa z nich je vyhlásených za maloplošné chránené územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala a Vodopád Bystrého potoka. Aglomerátové zvyšky reprezentuje Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky. V území sa vyskytuje jedinečná excentrická sieť potokov (rozbiehajú sa na všetky strany), ktorá nemá na Slovensku obdobu. Osobitosťou CHKO je vrcholová smrečina na Zadnej Poľane, ktorá sa nachádza na najjužnejšom okraji pôvodného areálu v Západných Karpatoch na andezitovom podklade. Dochádza tu k prelínaniu teplomilných a horských druhov rastlín a živočíchov. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedľovitý, kukučka vencová, rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých. Z vtáčích druhov sú to napr. orol krikľavý, výr skalný, kuvičok vrabčí, ďateľ bielochrbtý, drozd kolohrivý, či strakoš kolesár. Stálymi obyvateľmi územia sú medveď, vlk a rys. Stredná a južná časť CHKO Poľana vyhlásili za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri.
Biosférická rezervácia UNESCO od roku 1990.

Dolná Zálomská. Mozaika dobre zachovaných druhovo bohatých prameniskových, slatinných a stredne vlhkých lúčnych spoločenstiev vyhlásená v roku 2000 za chránený areál. Územie je udržiavané zachovaním pôvodného spôsobu obhospodarovania – najmä pravidelným ručným kosením. Na lokalite možno nájsť typické druhy fauny a flóry Poľany. Z rastlín sú významné páperník pošvatý (Eriophorum vaginatum), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), vstavač mužský (Orchis mascula ssp. signifera), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), ostrica predĺžená (Carex elongata), škarda odhryznutá (Crepis praemorsa), bielokvet močiarny (Parnassia palustris), či vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia).

 

 

Názvy informačných panelov

  1. Chránená krajinná oblasť Poľana, Biosférická rezervácia
  2. Geológia a geomorfológia
  3. Maloplošné chránené územia
  4. Lesné dreviny
  5. Využívanie územia
  6. Vtáctvo
  7. Prírodné lesy – pralesy Poľany
  8. Rastlinstvo
  9. Geológia a geomorfológia
  10. Zadná Poľana
  11. Mokrade
  12. Bezstavovce
  13. Živočíšstvo
  14. Lesy
  15. Nelesné spoločenstvá
  16. Vodstvo
  17. Poľovníctvo
  18. Živočíšstvo
  19. Bezstavovce
  20. Spoločný projekt cezhraničnej spolupráce

 

Exportovať do PDF