---

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný (v prípade návštev jaskýň Baradla alebo Domica čiastočne sprievodcovský), líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočne zhodná trasa s červenou a žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2011

Aktuálny stav: Informačné panely sú dobrom stave, ich číslovanie začína na maďarskej strane.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne, Hámosiho 188, 049 51 Brzotín, tel. 058 / 7326 815

Poznámka: Pred vstupom do jaskyne Baradla začína aj náučný chodník Baradla, ktorý končí v lokalite Jósvafő.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Odporúčame spojiť s návštevou jaskýň Domica, prípadne Baradla v Maďarsku. Chodník je príťažlivý a veľmi vhodný pre deti, ktoré sa mnoho naučia o prírode zábavnou formou, ale mnoho kurióznych a neznámych informácií sa dozvedia aj dospelí. Viaceré tabule sú interaktívne s hádankami, úlohami a hrami, napríklad: „Nájdi k zvieratám, ktoré sú na hornej kocke, ich potravu, k nim patriaci povrch tela a z čoho sa vyvinú. Keď si šikovne otáčal kocky, v jednom rade si dostal zrozumiteľné slovo vo vlastnom jazyku.“ alebo „Keď sa tu poobzeráš, nájdeš rôzne druhy stromov. K ich určeniu ti pomôžu zberné krabice. Pozbieraj pár listov a plodov a vlož ich do správnej krabice.“. V areáli pred jaskyňou Baradla je vybudovaný malý „geopark“ s expozíciou hornín z územia s informačnými panelmi, žiaľ iba v maďarčine.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Jaskyňa Domica. Najznámejšia a najdlhšia jaskyňa v Slovenskom krase južne od Rožňavy, pri slovensko-maďarskej štátnej hranici, jedna z najkrajších v Európe. Tvorí jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v maďarskom Národnom parku Aggtelek – jaskynný systém Domica-Baradla – v celkovej dĺžke 30,5 km, z ktorých na Domicu pripadá asi 8,5 km (2021). Jaskyňa vznikla v druhohorných svetlých wettersteinských vápencoch pozdĺž tektonických porúch činnosťou podzemných tokov Styxu, Domického potoka a menších prítokov. Na ochranu prírodných a kultúrnych hodnôt tejto fluviogenetickej jaskyne s mimoriadnymi podzemnými krásami (bohatá sintrová výplň), podzemným tokom Styx, nálezmi neolitického osídlenia a početným druhovým zastúpením netopierov bola v roku 1972 vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku Domica. Zároveň je súčasťou územia európskeho významu Domické škrapy, chráneného vtáčieho územia Slovenský kras (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000), medzinárodne významnej mokrade (ramsarskej lokality) Domica, Národného parku Slovenský kras, Biosférickej rezervácie Slovenský kras a lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Jaskyňa Domica je prístupná celoročne po dvoch okruhoch (45 min × 780 m a 60 min × 930 m). Dlhší okruh s plavbou po podzemnej riečke Styx (150 m) býva v prípade nepriaznivého stavu vody v jaskyni mimo prevádzky. Vo vstupnom areáli je náučná expozícia archeologických nálezov a sintrovej výzdoby s ukážkami škrapov, krasových jám a jaskýň, jaskynných živočíchov, archeologickými a historickými exponátmi. V areáli je tiež miestnosť s veľkoplošným premietaním náučno-výchovných filmov. V exteriéri areálu je expozícia základných typov hornín Slovenského krasu.

Národná prírodná rezervácia Domické škrapy. Chránené územie vyhlásené v roku 1973 v dvoch areáloch na južných svahoch vrchu Čertova diera v blízkosti jaskyne Domica na ochranu vzácnych teplo- a suchomilných spoločenstiev typických pre Slovenský kras. Územie je tu skrasovatelé následkom odlesnenia a pastvy, posiate voľnými škrapmi. Škrapy sú najmenšie povrchové krasové formy a vznikajú na miernych i strmých svahoch rozpúšťaním vápenca vodou obohatenou o oxid uhličitý. Často bývajú husto koncentrované a vytvárajú škrapové polia. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Domické škrapy, chráneného vtáčieho územia Slovenský kras (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000), medzinárodne významnej mokrade (ramsarskej lokality) Domica, Národného parku Slovenský kras, Biosférickej rezervácie Slovenský kras a lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

 

Názvy informačných panelov

1. Poľné zvieratá
2. Motýlia pastva
3. Stopár
4. Obyvatelia hrabanky
5. Les rozpráva
6. Hlasy bez hraníc
7. Koľko skočí?
8. Pece na pálenie vápna
9. Miesto na oddych
10. Líščia nora
11. Liečivé rastliny
12. Vnímaj chodidlami

Text na informačných paneloch je v slovenčine, maďarčine a angličtine. Pri šiestom paneli prechádza chodník cez maďarsko-slovenskú štátnu hranicu a informuje o voľne prechodnej zelenej hranici od roku 2007.