Kraj: | Žilinský |
Okres: | Ružomberok |
Geomorfologická jednotka: | Veľká Fatra |
Geologická jednotka: | jadrové pohorie |
Chránené územie: | nie je |
Prístup: | bus Hubová, vlak – železničná zastávka Švošov |
Východisko: | železničná zastávka Švošov |
Trasa: | Švošov – Hubová – Kútny (733 m n.m.) – Muštová (968 m n.m.) – Hubová – Švošov |
Dĺžka, prevýšenie: | 11 km, prevýšenie 523 m |
Čas prechodu: | 4 až 4,5 h |
Počet zastávok: | 12 |
Náročnosť: | stredne náročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné, historické, kultúrne
Typ chodníka: obojsmerný, okružný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: vo vrcholovej oblasti (od sedla Poľana) prepojenie na modrú turistickú značku, zostup z Nad Hlobokou do Hubovej prepojenie so žltou turistickou značkou
Rok otvorenia: 2017
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Turistický klub Tramp Hubová Pri Váhu 5/5
034 91 Hubová, mail: peter.izo@hotmail.sk
Poznámka: Na trase sú miesta, kde si možno nabrať pitnú vodu.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre realizáciu terénneho vyučovania pre starších žiakov vzhľadom k veľkej časovej náročnosti a prevýšeniu na trase náučného chodníka.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Hubová (Gombáš). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1425 v súvislosti z panstvom hradu Likava. Prví osadníci boli pastieri oviec- Zakladali prvé salaše, s čím súvisel rozvoj garbiarstva. Zo starších období sa dochovali dve drevenice, ktoré slúžili ako sypárne na obilie. V Bystrej doline sú zrúcaniny železnej hute, čo svedčí o kováčskom remesle a pravdepodobne aj o výskyte železnej rudy. Názov obce Gombáš (Gombak – Huba) bol v roku 1948 zmenený na Hubová. V roku 1951 sa od obce osamostatnila obec Ľubochňa. Neskorobarokový kostol sv. Kríža je z 19. storočia. Lávkou cez Váh sa dá dostať na vlakovú stanicu v susednej obci Švošov.
Šípska Fatra. Podcelok Veľkej Fatry. Nachádza sa v severnej časti pohoria na rozhraní Liptova, Oravy a Turca. Šípsku Fatru rozdeľuje rieka Váh na dve časti. Až do roku 1978 bola súčasťou Chočských vrchov, pre väčšiu geologickú príbuznosť bola preradená do Veľkej Fatry. Z hľadiska ochrany prírody je časť Šípskej Fatry zahrnutá do NP Malá Fatra a časť do NP Veľká Fatra. Z povrchových krasových javov sú najčastejšie škrapy – ostrohranné výbežky vápencov, napr. na Šípe. Skupina závrtov, lievikovitých priehlbní priemeru 15 – 20 m sa nachádza v Žaškovskom sedle nad obcou Stankovany. Z jaskynných krasových foriem sú to menšie jaskyne vo vrcholových častiach príkrovových trosiek. Na úpätí skalných stien je možné nájsť drobnejšie jaskyne a previsy vytvorené mrazovým zvetrávaním, napr. jaskyňa na Šípe, abri v Okrúhlej skale (Jánošíkov stôl), viacero jaskýň v Hrdoši (najdlhšia 120 m, v SV výbežku), puklinová jaskyňa na Čebrati (60 m). Medzi jaskyne, ktoré vznikli pôsobením vodných tokov patrí napr. Stankovianska jaskyňa (25 m) v doline Váhu.
Názvy informačných panelov
-
Hubovský okruh – náučný chodník
-
Preprava cez Váh
-
Pltníctvo, biotopy Váhu
-
História Hubovej
-
Živočíšstvo Veľkej Fatry
-
Rastlinstvo Veľkej Fatry
-
Geomorfológia
-
Prales, pasienky, hospodársky les
-
Veľká Fatra, biotopy Veľkej Fatry
- Salašníctvo, senníky
- Sypárne – národná kultúrna pamiatka
- Kováčňa, mlyn, turňa