Malá Fatra, Veľká Fatra a TuriecŽilinský krajhistorickýkultúrnyprírodovednýpešítrasa okružnávhodný pre školy obmedzene
Kraj: Žilinský
Okres: Ružomberok
Geomorfologická jednotka: Veľká Fatra
Geologická jednotka: jadrové pohorie
Chránené územie: nie je
Prístup: bus Hubová, vlak – železničná zastávka Švošov
Východisko: železničná zastávka Švošov
Trasa: Švošov – Hubová – Kútny (733 m n.m.) – Muštová (968 m n.m.) – Hubová – Švošov
Dĺžka, prevýšenie: 11 km, prevýšenie 523 m
Čas prechodu: 4 až 4,5 h
Počet zastávok: 12
Náročnosť: stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické, kultúrne

Typ chodníka: obojsmerný, okružný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: vo vrcholovej oblasti (od sedla Poľana) prepojenie na modrú turistickú značku, zostup z Nad Hlobokou do Hubovej prepojenie so žltou turistickou značkou

Rok otvorenia: 2017

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Turistický klub Tramp Hubová Pri Váhu 5/5
034 91 Hubová, mail: peter.izo@hotmail.sk

Poznámka: Na trase sú miesta, kde si možno nabrať pitnú vodu.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre realizáciu terénneho vyučovania pre starších žiakov vzhľadom k veľkej časovej náročnosti a prevýšeniu na trase náučného chodníka.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Hubová (Gombáš). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1425 v súvislosti z panstvom hradu Likava. Prví osadníci boli pastieri oviec- Zakladali prvé salaše, s čím súvisel rozvoj garbiarstva. Zo starších období sa dochovali dve drevenice, ktoré slúžili ako sypárne na obilie. V Bystrej doline sú zrúcaniny železnej hute, čo svedčí o kováčskom remesle a pravdepodobne aj o výskyte železnej rudy. Názov obce Gombáš (Gombak – Huba) bol v roku 1948 zmenený na Hubová. V roku 1951 sa od obce osamostatnila obec Ľubochňa. Neskorobarokový kostol sv. Kríža  je z 19. storočia. Lávkou cez Váh sa dá dostať na vlakovú stanicu v susednej obci Švošov.

Šípska Fatra. Podcelok Veľkej Fatry. Nachádza sa v severnej časti pohoria na rozhraní Liptova, Oravy a Turca. Šípsku Fatru rozdeľuje rieka Váh na dve časti. Až do roku 1978 bola súčasťou Chočských vrchov, pre väčšiu geologickú príbuznosť bola preradená do Veľkej Fatry. Z hľadiska ochrany prírody je časť Šípskej Fatry zahrnutá do NP Malá Fatra a časť do NP Veľká Fatra. Z povrchových krasových javov sú najčastejšie škrapy – ostrohranné výbežky vápencov, napr. na Šípe. Skupina závrtov, lievikovitých priehlbní priemeru 15 – 20 m sa nachádza v Žaškovskom sedle nad obcou Stankovany. Z jaskynných krasových foriem sú to menšie jaskyne vo vrcholových častiach príkrovových trosiek. Na úpätí skalných stien je možné nájsť drobnejšie jaskyne a previsy vytvorené mrazovým zvetrávaním, napr. jaskyňa na Šípe, abri v Okrúhlej skale (Jánošíkov stôl), viacero jaskýň v Hrdoši (najdlhšia 120 m, v SV výbežku), puklinová jaskyňa na Čebrati (60 m). Medzi jaskyne, ktoré vznikli pôsobením vodných tokov patrí napr. Stankovianska jaskyňa (25 m) v doline Váhu.

 

 

Názvy informačných panelov

 

  1. Hubovský okruh – náučný chodník

  2. Preprava cez Váh

  3. Pltníctvo, biotopy Váhu

  4. História Hubovej

  5. Živočíšstvo Veľkej Fatry

  6. Rastlinstvo Veľkej Fatry

  7. Geomorfológia

  8. Prales, pasienky, hospodársky les

  9. Veľká Fatra, biotopy Veľkej Fatry

  10. Salašníctvo, senníky
  11. Sypárne – národná kultúrna pamiatka
  12. Kováčňa, mlyn, turňa

 

 

 

Exportovať do PDF