Kraj:	Banskobystrický
Okres:	Rimavská Sobota
Geomorfologická jednotka:	Veporské vrchy
Geologická jednotka:	veporské pásmo
Chránené územia:	Národný park Muránska planina a prírodná rezervácia Čertova dolina
Prístup:	bus Pohronská Polhora, Zbojská žel. zast. alebo vlak Zbojská a pešo 0,8 km po červenej turistickej značke nahor popri železnici do sedla
Východisko:	Pohronská Polhora, sedlo Zbojská, Informačné centrum Zbojská
Trasa:	Pohronská Polhora, sedlo Zbojská, Informačné centrum Zbojská – Remetisko – Čertova dolina – Pohronská Polhora, sedlo Zbojská, Informačné centrum Zbojská
Dĺžka, prevýšenie:	4,7 km, prevýšenie 270 m
Čas prechodu:	2,5 h
Počet zastávok:	7
Náročnosť:	stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, prípadne so sprievodcom (viac v poznámke nižšie), okružný, jednosmerný! (proti toku potoka Furmanec), peší, celoročný s obmedzeniami (viac v upozorneniach nižšie)

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočné prepojenie na červenú turistickú značku.

Rok otvorenia: 2010

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Občianske združenie Partnerstvo Muránska planina-Čierny Hron, Daxnerova 1112, 980 61 Tisovec, tel. 0950 464 450; Informačné centrum Zbojská/Zbojská, s. r. o., Sedlo Zbojská, Pohronská Polhora, tel. 0910 190 949 (otvorené denne)

Poznámky: (1) Náučný chodník je pomenovaný podľa zbojníka Jakuba Surovca, ktorý – podľa legendy – unikal pred žandármi Čertovou dolinou, ktorou vedie časť trasy chodníka. (2) Pre skupiny (aspoň 4 osoby) je možné vo východisku chodníka v Informačnom centre Zbojská objednať sprievodcu (za poplatok), a to vopred (kontakt vyššie) alebo priamo na mieste pred túrou.

Upozornenia: (1) Pozor, prechod tiesňavou Čertova dolina je možný len v smere proti toku potoka! (2) Najexponovanejšie miesta atraktívnej tiesňavy Čertova dolina sú vybavené drevenými rebríkmi umožňujúcimi prechod. (3) Pre zvýšený prietok Furmanca počas alebo po daždi či počas topenia snehu a v zimnom období (námraza, sneh) môže byť prechod tiesňavou Čertovej doliny nebezpečný až nemožný! V lete môže byť vhodným riešením dobrá protišmyková obuv do vody.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Učiteľom však odporúčame vopred trasu absolvovať bez žiakov – upozornenia k prechodu tiesňavy Čertova dolina na trase náučného chodníka pozri vyššie!

Sprievodca na požiadanie (pozri poznámku vyššie).

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Pohronská Polhora. Obec juhovýchodne od Brezna vo Veporských vrchoch na hornom toku Rohoznej. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1786, kedy sem z jedenástich osád Hornej Oravy prišli prví osadníci, zaoberajúci sa najmä chovom oviec, drevorubačstvom a povozníctvom. Dôvodom osídlenia boli časté prepady obchodníkov a cestujúcich prechádzajúcich sedlom Zbojská zbojníckymi skupinami. Svojráznou je každoročná výzdoba miestneho klasicistického rímskokatolíckeho kostola sv. Michala archanjela z jesenných plodov a obrazov z prírodných materiálov, a to koncom septembra počas Michalských hodov. Kultúrnou pamiatkou je Starý cintorín z 19. storočia, ktorý je jediným zachovaným celkom liatinových krížov nielen na Horehroní, ale aj jedným z mála cintorínov tohto druhu na Slovensku. Najstarší zachovaný kríž pochádza z roku 1851. Kríže, ktoré majú unikátnu výzdobu, vyrábali v hroneckej zlievarni.

Zbojská (725 m n. m.). Horské sedlo vo Veporských vrchoch medzi masívmi Fabovej hole a Bánova na rozvodí Hrona a Slanej, ktorým prechádza štátna cesta (Masarykova cesta) ako aj železničná trať medzi Pohronskou Polhorou (Breznom) a Tisovcom (Rimavskou Sobotou). Masarykova cesta bola vybudovaná v rokoch 1923 – 25 ako jedna z prvých (a zároveň finančne najnáročnejších) verejných stavieb po vzniku Československa. Budovala sa z dôvodu rozvoja strojárskeho a hutníckeho priemyslu a ako spojnica Gemera-Malohontu s Horehroním namiesto existujúcej poľnej cesty. V rokoch 2013 – 2015 jej časť prešla generálnou rekonštrukciou a stala sa z nej cesta I. triedy. Železničná zastávka Zbojská je asi 0,8 km pod sedlom smerom na západ (na Pohronie). Na úseku Zbojská – Tisovec sezónne premávajú historické vlakové súpravy (pozri heslo Ozubnicová trať…). Oblasť sedla je turistickou lokalitou s možnosťami stravovania i ubytovania so sezónne otvoreným Informačným centrom Sedlo Zbojská. Drevená vyhliadková veža Zbojská, vybudovaná Štátnou ochranou prírody SR v roku 2016, slúži okrem výhľadu aj odborným pracovníkom na monitoring chránených druhov živočíchov. Severne od sedla je rekreačná osada Predné Kopačno, južne Tisovec-Bánovo a i. a vedie ním cyklotrasa, pešia Rudná magistrála a náučný chodník Jakuba Surovca.

Prírodná rezervácia Čertova dolina. Chránené územie vo východnej časti Veporských vrchov severozápadne od Tisovca vyhlásené v roku 1993 na ochranu cennej lokality so zachovalými lesnými spoločenstvami s jedľou, smrekom, bukom a cennými listnáčmi na vápencovom podloží s krasovým reliéfom a tiesňavovitými úsekmi potoka Furmanec s vodopádmi. Nachádza sa v nej niekoľko jaskýň, vodopádov (napr. Zbojnícky vodopád), priepastí a i. Najvýznamnejšia je verejnosti neprístupná fluviokrasová Čertova jaskyňa (tiež Zbojská jaskyňa), v ktorej sa skrývala skupina tisovského zbojníka Jakuba Surovca, dlhá 297 m, hlboká 30 m, s antropologickými nálezmi a výskytom netopierov. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Muránska planina a chráneného vtáčieho územia Muránska planina-Stolica (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000). Juhozápadný okraj rezervácie – dno asi 600 m dlhej tiesňavy Čertova dolina – je sprístupnený náučným chodníkom. Raritou je trasa železnice prechádzajúca v pravom strmom svahu asi 20 – 30 m nad dnom tiesňavy.

Ozubnicová trať Pohronská Polhora – Tisovec. Úsek na železničnej trati Brezno – Jesenské, sprevádzkovaný ako posledný na nej v roku 1896, a to ako ozubnicový z dôvodu veľkého prevýšenia cez sedlo Zbojská (735 m n. m.) vo Veporských vrchoch. Jeho výstavbu si vyžiadala potreba spojiť Podbrezovú a Hronec, kde sa v železiarňach vyrábali o. i. koľajnice pre Uhorsko, a Tisovec, kde bola významná vysoká pec produkujúca surové železo aj pre ich výrobu. Celková dĺžka úsekov s ozubnicou je 5,8 km. Trať medzi stanicami Tisovec-Bánovo a Zbojská prekonáva na dĺžke 4,7 km výškový rozdiel 166 m a stúpanie dosahuje až 50 ‰. Na trati s polomermi oblúkov iba 200 m sú dva veľké viadukty (Čertov viadukt a viadukt Pod Dielom) a viacero ďalších stavieb, najmä kratších mostov, oporných múrov, zárezov a násypov. Zaujímavosťou trate boli aj úvraťové odjazdy vlakov z Tisovca: vlak musel najskôr zájsť do výťažnej koľaje a až odtiaľ mohol vyraziť na trať, obchádzajúcu stanicu Tisovec. Po druhej svetovej vojne bola trať rekonštruovaná, ale po zrušení závodov v Tisovci sa jej význam výrazne znížil. Tisovská zubačka patrí medzi posledné tri existujúce ozubnicové železnice normálneho rozchodu (t. j. 1 435 mm) alebo aspoň približne normálneho rozchodu v celej Európe, resp. medzi posledných päť takých železníc na celom svete. Trať prechádza krajinársky atraktívnou dolinou Furmanca (Čertovou dolinou) a viackrát sa mimoúrovňovo križuje s cestou I. triedy Brezno – Tisovec. V súčasnosti nákladná doprava na tejto trati neexistuje, osobná áno. Zubačka jazdí sezónne aj s historickými súpravami a parným rušňom po obnove v roku 2014 ako turistická atrakcia na trati Tisovec – Zbojská (s nutnou rezerváciou aspoň dva dni vopred, viac na stránkach Občianskeho združenia Zubačka Tisovec). Od roku 2008 je národnou kultúrnou pamiatkou.

Národný park Muránska planina. Rozsiahle chránené územie vyhlásené v roku 1987 na území takmer celej Muránskej planiny (t. z. jedného z dvoch podcelkov geomorfologického celku Spišsko-gemerský kras), východnej časti Veporských vrchov a najvýchodnejšej časti Horehronského podolia. Podstatná časť parku – Muránska planina – je budovaná vápencami a dolomitmi, v ktorých vodné toky vymodelovali hlboké doliny. V tomto krasovom území je okolo 500 jaskýň, desiatky krasových prameňov, ponorov, priepastí, závrtov, škrapov, kaňonov, skalných veží, skalných okien a brán. Najvyšším vrchom parku je granodioritová Fabova hoľa (1 439 m n. m.) vo Veporských vrchoch, najvyšším v Muránskej planine je Kľak (1 408 m n. m.). Flóra národného parku je významná svojou biodiverzitou a bohatosťou druhov a zahŕňa 35 endemických a subendemických druhov, napríklad treťohorný relikt lykovec muránsky (Daphne arbuscula). Lesy pokrývajú asi 86 % rozlohy parku. Rastie tu najväčšia jedľa biela (Abies alba) na Slovensku (s obvodom vyše 5,6 m), nachádza sa tu najnižšie položený porast kosodreviny (vo výške 682 m n. m.), čo je dôsledok vegetačnej inverzie (na dnách hlbokých roklín a krasových jám sa hromadí studený vzduch, čím dochádza k zvratu vegetačných stupňov). Vyskytujú sa tu takmer všetky významnejšie druhy stavovcov, napr. orol skalný, výr skalný, hlucháň, medveď, vlk, rys, vydra riečna, vzácne fúzač alpský (Rosalia alpina), jasoň červenooký (Parnassius apollo). V roku 1950 bol založený na Veľkej lúke žrebčín na chov ťažných koní pre lesné hospodárstvo a armádu a šľachtenie nového plemena krížením hucula s plemenami fjord, hafling a norik – v roku 1995 bol uznaný šľachtiteľský chov norika muránskeho typu a od roku 1997 bol vyhlásený chov génovej rezervy norika muránskeho. V obci Muráň, neďaleko námestia, je sezónne otvorené (jún – september) informačné centrum so stálou expozíciou o národnom parku. Národný park je súčasťou územia európskeho významu Muránska planina a chráneného vtáčieho územia Muránska planina-Stolica (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).

Veporské vrchy. Horský geomorfologický celok na strednom Slovensku – najzápadnejšia časť Slovenského rudohoria – s trojuholníkovým pôdorysom približne medzi Medzibrodom, Hriňovou, Mýtnou, Tisovcom a Pohorelou susediaci na západe so Zvolenskou kotlinou a Poľanou, na juhovýchode so Stolickými vrchmi a Spišsko-gemerským krasom, resp. jeho podcelkom Muránskou planinou a na severe Horehronským podolím. V podstatnej časti ich geologickú stavbu tvoria kryštalické horniny, najmä paleozoické granity a granodiority, v severozápadnej časti sa vyskytujú i mezozoické vápence, dolomity a kremence, ako ostrovy sú zachované zvyšky neogénnych vulkanických pokrovov, najmä z andezitov a vulkanických brekcií (Hájna hora). Pohorie s prevažne hornatinovým reliéfom s hlbokými dolinami a výskytom starých zarovnaných povrchov je pomenované po výraznom stolovom vrchu Klenovský Vepor (1 338 m n. m.), ktorý predstavuje zvyšok andezitového lávového prúdu. Najvyšším vrchom je granitoidmi budovaná Fabova hoľa (1 439 m n. m.) vo východnej časti pohoria severne od Tisovca. Vodné toky prameniace v pohorí patria povodiam Hrona, Ipľa a Rimavy. Pohorie je zväčša porastené prevažne bukovými a smrekovými lesmi s výnimkou plochejších častí s rozptýleným osídlením v južnej časti (Hriňová, Detvianska Huta, Sihla, Lom nad Rimavicou) či na severe v doline stredného toku Čierneho Hrona (Čierny Balog) a Osrblianky, kde sa vyskytujú rozsiahle lúky a pasienky.