| Kraj: | Prešovský |
| Okresy: | Levoča a Spišská Nová Ves |
| Geomorfologická jednotka: | Hornádska kotlina |
| Geologická jednotka: | vnútrokarpatský paleogén |
| Chránené územia: | národná prírodná rezervácia Sivá Brada, prírodná pamiatka Jazierko na Pažiti, národná prírodná pamiatka Spišský hradný vrch, prírodná rezervácia Ostrá hora a národná prírodná rezervácia Dreveník |
| Prístup: | bus Spišské Podhradie, Sivá Brada |
| Východisko: | Spišské Podhradie, Sivá Brada |
| Trasa: | Spišské Podhradie, Sivá Brada – Pažica – Spišská Kapitula – Spišské Podhradie – Spišský hrad – Dreveník – Žehra – Hodkovce |
| Dĺžka, prevýšenie: | 14 km, prevýšenie 150 m |
| Čas prechodu: | 5 h, s prehliadkou hradu 8 h |
| Počet zastávok: | 10 |
| Náročnosť: | stredne náročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné, kultúrno-historické, ochranárske
Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: Z veľkej časti sa trasa kryje so žltou turistickou značkou.
Rok otvorenia: 1987, 2014 obnova
Aktuálny stav: Niektoré informačné panely z náučného chodníka z roku 1987 sú veľmi zničené.
Textový sprievodca: Sprievodca náučným chodníkom Sivá Brada – Dreveník (1987)
Kontakt: Správa NP Slovenský raj, Štefánikovo námestie 3, 052 01 Spišská Nová Ves
Poznámka: Náučný chodník nie je v teréne vyznačený.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je veľmi vhodný pre terénne vyučovanie a celodennú terénnu exkurziu spojenú s prehliadkou hradu.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Národná prírodná rezervácia Sivá Brada. Chránené územie vyhlásené v roku 1979 vo východnej časti Hornádskej kotliny západne od Spišského Podhradia na ochranu ojedinelej kvartérnej (a naďalej aktuálne sa formujúcej) travertínovej kopy so vzácnou slanomilnou, suchomilnou i močiarnou vegetáciou. Travertín – pramenit – sa zráža z roztokov činných prameňov, ktorých voda je bohatá na sírany a uhličitany. Prirodzené formovanie travertínovej kopy tu významne narušila manipulácia výveru vody. V roku 1957 vybudovaný 132 m hlboký hydrogeologicky vrt pre bývalé kúpele Sivá Brada bol časom riadne zapečatený, avšak neskôr ilegálne otvorený, po čom začala vznikať okolo neho nová, neautentická, travertínová kopa. Umelý gejzír v minulosti striekal vodu do výšky 3 – 5 m. Zároveň bol porušený aj prirodzený vývoj súvisiacich biotopov halofytných spoločenstiev karpatských travertínových slanísk. Navyše nadmerná a necitlivá návštevnosť ma viacero negatívnych dopadov na predmety ochrany územia. V lokalite možno pozorovať kolóniu sysľa pasienkového. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Spišskopodhradské travertíny (súčasť sústavy Natura 2000).
Mestská pamiatková rezervácia Spišská Kapitula.* Opevnené stredoveké cirkevné mestečko vo východnej časti Hornádskej kotliny. Doložené je už v roku 1235, od 12. storočia sídlo spišského prepošta, od roku 1776 centrum spišskej diecézy s unikátnou románskou katedrálou a prepoštským palácom. Bolo jedným z centier cirkevného školstva na Slovensku. Do roku 1948 samostatná obec, dnes súčasť Spišského Podhradia.
Spišské Podhradie.* Historické mesto na križovatke starých obchodných ciest vo východnej časti Hornádskej kotliny na riečke Margecianke. Pôvodne bolo podhradím Spišského hradu, no v 13. storočí sa osamostatnilo. V meste je 145 kultúrnych pamiatok (2018) vrátane Spišského hradu, Spišskej Kapituly a niekoľkých chránených lokalít. Je preto atraktívnym turistickým cieľom.
Národná kultúrna pamiatka Spišský hrad.* Najrozsiahlejší hrad v Uhorsku, postavený v 11. – 12. storočí na travertínovej kope vo východnej časti Hornádskej kotliny na západ od Levoče. Kráľovské sídlo, neskôr rozšírený vojskami Jana Jiskru, v 18. storočí vyhorel, v súčasnosti v čiastočnej obnove. Unikátny románsky palác, stredoveký donjon, gotická kaplnka, cisterna, múzeum.
Národná prírodná rezervácia Dreveník. Jedno z najstarších chránených území na Slovensku (1925) s mimoriadnym vedeckým významom. Mohutná travertínová kopa charakteru stolového vrchu juhovýchodne od Spišského Podhradia, vytvorená v pliocéne až holocéne z prameňov minerálnych vôd na geologickom zlome, so skalnými vežovitými formami, puklinovými jaskyňami a priepasťami, fosílnymi a archeologickými nálezmi, vzácnym rozmanitým rastlinstvom a paradoxnou ťažbou travertínu. Skalné mestá Kamenný raj a Peklo vznikli gravitačným blokovým rozpadom travertínu na flyšových horninách Hornádskej kotliny, niektoré kryhy sú naklonené. Archeologické nálezy sú inštalované vo Vlastivednej izbe v Spišskom Podhradí. Výskyt prímorského druhu machu Bryum marratii (prútnik Marratov), ostrevky vápnomilnej, ostrice nízkej, ponikleca slovenského, severnú hranicu výskytu tu má višňa mahalebka a klokoč perovitý. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Spišskopodhradské travertíny (súčasť sústavy Natura 2000).
Spišský travertín. Jeden z najkrajších dekoračných kameňov, pestré sfarbenie od rôznych prímesí, aragonitová výplň, odtlačky listov a bezstavovcov.
Národná kultúrna pamiatka Kostol Sv. Ducha v Žehre.* Farský kostol v obci Žehra, juhovýchodne od Spišského Podhradia. Z 13. storočia, neskorománsko-ranogotický sloh, dvojloď, unikátne fresky.
Hornádska kotlina. Výrazná tektonická zníženina pretiahnutého pôdorysu východo-západného smeru v dĺžke vyše 60 km na severnom Slovensku ohraničená voči susediacim pohoriam strmými zlomovými svahmi. Leží zhruba medzi Vikartovcami, Markušovcami, Kluknavou, Bijacovcami, Levočou a Vydrníkom. Susediacim geomorfologickými jednotkami sú: na juhu Ďumbierske Tatry, Slovenský raj a Volovské vrchy, na východe Čierna hora a Branisko a na severe Levočské vrchy, Popradská kotlina (na krátkom úseku pri Jánovciach) a Kozie chrbty. Je vyplnená flyšom (paleogénne ílovce, prachovce, pieskovce), ktoré pozdĺž Hornádu prikrývajú hlinité štrky a piesčité hliny jeho úzkej nivy a riečnych terás a náplavových kužeľov prítokov. Leží vo výškach od 330 (pri výtoku Hornádu z nej) do okolo 960 m n. m. (na severom úpätí Nízkych Tatier). Prevažne mierne členitý pahorkatinný reliéf so širokými dolinkami prítokov Hornádu a plochými chrbtami je viac rozčlenený s charakterom hornatiny vo východnej časti v oblasti ostrovov mohutných akumulácií sladkovodných vápencov (travertíny, penovce, vápenaté sintre), tvoriacich sa okolo výverov minerálnych vôd pozdĺž zlomov od neogénu do súčasnosti (Sivá brada, Spišský hrad, Dreveník). Tektonika sa v reliéfe výrazne prejavuje i v západnej časti kotliny pri hornom toku Hornádu, ktorá je svojráznou veľmi mladou priekopovou prepadlinou (Vikartovská priekopa). Takmer celým územím kotliny preteká Hornád s výnimkou 11 km dlhého úseku medzi Hrabušicami a Smižanmi, na ktorom preteká severným okrajom Spišsko-gemerského krasu (resp. jeho podcelku Slovenský raj) v kaňonovitom údolí. Kotlina leží v dažďovom tieni najmä Tatier, je preto dosť suchá. Je takmer celá odlesnená s poľnohospodárskym využitím. Len v členitejšej centrálnej časti na pieskovcových chrbtoch medzi Levočou a Spišskou Novou Vsou sú ostrovy lesov. Celou kotlinou prechádzajú významné komunikácie (diaľnica a železnica Žilina – Košice).
*Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, kostol sv. Ducha v Žehre sú súčasťou hromadnej kultúrnej lokality „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“ zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Názvy informačných panelov
- Spišský salaš
- Sivá Brada
- Jazierko na Pažiti
- Spišská Kapitula
- Spišské Podhradie
- Spišský hrad – južná brána
- Spišský hrad – východná brána
- Dreveník
- Žehra
- Hodkovce
