Slovenské stredohorieBanskobystrický krajhistorickýkultúrnyprírodovednýpešítrasa okružnávhodný pre bicyklevhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický
Okres: Lučenec
Geomorfologická jednotka: Ostrôžky
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: nie je
Prístup: bus Polichno
Východisko: Polichno, Rodný dom B. S. Timravy
Trasa: Polichno – Matov laz – Masárovo – Timravina studnička – Timravin vrch (670 m n. m.)- Polichno
Dĺžka, prevýšenie: 7,8 km, prevýšenie 170 m
Čas prechodu: 2 až 3 h
Počet zastávok: 12 + informačné body s informáciami o Polichne
Náročnosť: nenáročná až stredne náročná

Zameranie chodníka: prírodovedné, kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, okružný, peší, letný, zimný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník je čiastočne súbežný s modrou a žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2016

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave, chodník udržiavaný.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obec Polichno, Polichno č.138, 985 13 tel +421 47 4379533, E-mail: polichno@polichno.sk

Poznámka: Pri stanovišti 6 je vybudovaný prístrešok a upravená studnička. Po absolvovaní náučného chodníka je možnosť pokračovať po modrej turistickej značke na vrch Bralce a pokračovať po náučnom chodníku do obce Tuhár.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na realizáciu terénneho vyučovania a tiež ako zaujímavá lokalita pre literárne zameranú exkurziu.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Polichno. Najstaršia písomná zmienka o Polichne pochádza z roku 1467. V kráľovskej listine Mateja Korvína sa spomína ako poddanská osada Lossonczyovcov a patrila k divínskemu panstvu.  V obci je vyhlásená pamiatková zóna, ktorej súčasťou sú rodinné domy postavené v 30. rokoch minulého storočia. Okrem toho je tam evanjelická fara, ktorá je rodným domom spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy. Do zóny zapadá aj dom kováča, vyhňa, miestna krčma či obecná mliekareň.

Rodný dom Timravy. Dom postavený v roku 1872. Boli v ňom tri izby v jednom rade. Okrem toho kuchyňa, z nej neskôr urobili kanceláriu a predizbu a podkomínová miestnosť (neskôr tu bola zriadená kuchyňa). Pri poslednej oprave odstránili z jedálne staré veľké, črepové kachle, do ktorých sa kúrilo zvonku, z podkomínovej miestnosti. Rohová izba smerom k prameňu Timravy patrila dievčatám Slančíkovcov a volali ju „pokojík“. V nej písala Timrava svoje práce. Timravin dom v Polichne je kultúrnou pamiatkou a je označený pamätnou tabuľou. Dnes je v ňom múzeum. V roku 2019 prebieha rekonštrukcia kultúrnej pamiatky.

Božena Slančíková-Timrava (2.10.1867 Polichno – 27.11.1951 Lučenec). Spisovateľka, národná umelkyňa, dcéra Pavlal Slančíka, evanjelického farára v Polichne. Božena navštevovala dva roky ľudovú školu v Polichne, potom ju učil otec. V rokoch 1881-82 absolvovala 4 triedy meštianskej školy v Banskej Bystrici, neskôr urobila skúšky na Učiteľskom ústave v Lučenci. Od roku 1882 do 1909 žila v Polichne, kde sa venovala literárnej tvorbe. Po smrti otca sa presťahovala k bratovi Bohuslavovi do Ábelovej, kde bola vychovávateľkou v detskej opatrovni. Po roku 1945 odišla do Lučenca, kde zomrela v roku 1951. Viac informácií na webovej stránke.

Tuhársky kras. Nachádza sa na západnom okraji Revúckej vrchoviny, v blízkosti s okrajom Lučenskej kotliny. Kras je tu založený na výstupoch karbonatických hornín, z ktorých je známy a dodnes ťažený tuhársky mramor, jediný domáci dekoračný mramor. Celková rozloha krasu je okolo 5 km2, leží medzi obcami Tuhár, Divín a Ružiná. Z petrografického a stratigrafického hľadiska tuhárske mramory patria mezozoickému obalu veporika, sú však slabo metamorfované. Patria strednému, vrchnému triasu až jure. Rekryštalizovaný vápenec je jemnozrnný, celistvý, odolný a tvrdý. Farebne je veľmi zaujímavý. Uplatňuje sa v ňom veľa farebných odtieňov. Je sivý, žltkastý, zelenkastý, svetlohnedý s nepravidelnými žilkami alebo vínovočervený s tmavočervenými až tmavosivými žilkami s nádychom do fialova; biely, svetlosivý s tmavosivými až čiernymi pásikmi s úlomkami označovaný ako „divoký“. Z textúr prevláda páskovaná a žilkovaná nad brekciovitou.

Jaskyňa pod Bralcami. Jaskyňa pod „Bralcom“ zvaná aj ako Medvedia jaskyňa, leží v katastrálnom území západne od Tuhára, cca 500 m SV od kóty Bralce (817 m), pod 14 m vysokým andezitovým bralom. Celková dĺžka zameraných priestorov v jaskyni je 39 m, maximálna hĺbka 9,54 m. Jaskyňa je pseudokrasová, vytvorila sa pri postupnom rozvoľňovaní masívnych blokov andezitového masívu na paralelných puklinách. Vstup do jaskyne je zakázaný.

Bralce (817 m n. m.) – obľúbený turistický cieľ, na ktorý každoročne KST Bralo organizuje výstup, je súčasťou sopečného pohoria Ostrôžky. Vrchol tvorí zvyšok andezitového lávového prúdu, ktorý tvorí vrcholový hrebeň. Masívny andezit sa vplyvom zvetrávania rozpadá v podobe rôzne veľkých skalných blokov a veží. Vrchol je zarastený bukovým lesom.

 

 

Názvy informačných panelov

  1. Tu som sa narodila
  2. Stala som sa spisovateľ
  3. Cesta ku sláve
  4. Tu som si zvolila meno
  5. Turistická pozvánka
  6. Na vrchoch

Informačné panely tvorí vždy dvojica panelov.

 

Exportovať do PDF