Kraj: | Prešovský |
Okres: | Kežmarok |
Geomorfologická jednotka: | Popradská kotlina |
Geologická jednotka: | vnútrokarpatský flyš |
Chránené územie: | žiadne |
Prístup: | bus Stará Lesná, rekreačné stredisko / TEŽ Stará Lesná a 1,7 km pešo juhovýchodným smerom po ceste na Starú Lesnú |
Východisko: | Stará Lesná, Astronomický ústav SAV, Observatórium Stará Lesná |
Trasa: | Stará Lesná, v areáli Observatória Stará Lesná Astronomického ústavu SAV |
Dĺžka: | 0,5 km |
Čas prechodu: | 1 h |
Počet zastávok: | 13 |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné, astronomické
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: nie je
Rok otvorenia: 2011
Aktuálny stav: Väčšina informačných panelov je v dobrom stave.
Textový sprievodca: skladačky Cesta vesmírom: náučný chodník a A Walk through Space: Educational Journey (vyd. Astronomický ústav SAV, 2011)
Kontakt: Astronomický ústav SAV, P. O. Box 18, 059 60 Tatranská Lomnica, tel. 052 / 7879 111
Poznámka: Návštevu Observatória Stará Lesná AsÚ SAV je potrebné vopred dohodnúť s vedeckým tajomníkom ústavu.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre tematickú vychádzku spojenú s exkurziou Observatória Stará Lesná (pozri poznámku vyššie).
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Stará Lesná. Obec v strednej časti Popradskej kotliny v predpolí Vysokých Tatier severne od Popradu s pôdorysom tiahnucim sa pozdĺž Studeného potoka. Prvá písomná zmienka je z roku 1294. Obec založili Berzeviczyovci. Istý čas počas stredoveku bola vyľudnená, znovu osídlená bola od 17. storočia. Obyvatelia sa zaoberali prevažne chovom dobytka, výrobou plátna, pestovaním ľanu, prácami v lesoch a neskôr i horským vodcovstvom a prácou v hoteloch vo Vysokých Tatrách a priemyselných podnikoch pod Tatrami. V súčasnosti je vďaka polohe v prírodnom prostredí významným turistickým strediskom.
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied v Starej Lesnej. Vedecké pracovisko sídliace medzi Starou Lesnou a Tatranskou Lomnicou, ktorého predmetom základného výskumu je medziplanetárna hmota, Slnko a hviezdy. Tvoria ho štyri pracoviská: Observatórium Skalnaté Pleso (založené v roku 1943), detašované pracovisko v Bratislave (1955), Observatórium Lomnický Štít (1962) a Observatórium Stará Lesná (1987). V rokoch 1950 – 1987 existovalo tiež administratívne pracovisko vo Vile Tatra v Tatranskej Lomnici. Historicky najstaršie z nich – Štátne observatórium na Skalnatom Plese – sa v roku 1950 stalo pobočkou Ústredného astronomického ústavu v Prahe, neskôr (1952) bolo začlenené do Slovenskej akadémie vied a umení a, keď vznikla Slovenská akadémia vied (1953), z observatória vznikol Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied ako jeden z jej zakladajúcich ústavov. V areáli Astronomického ústavu SAV z roku 1987 na Starolesnianskych lúkach sa okrem hlavnej budovy ústavu nachádzajú tri pozorovacie pavilóny Observatória Stará Lesná: dve budovy s 5m kupolou (G1 a G2) a špeciálna budova horizontálneho slnečného spektrografu. V pavilónoch G1 a G2 sú umiestnené 60cm ďalekohľady typu Cassegrain určené pre fotometriu a spektroskopiu hviezd. Ďalekohľad v G1 umožňuje študovať atmosféry hviezd, merať ich radiálnu a rotačnú rýchlosť ale aj detegovať exoplanéty. Druhý 60cm ďalekohľad (v G2) je vybavený citlivou CCD kamerou so širokopásmovými a špeciálnymi interferečnými filtrami na presné meranie jasnosti hviezd. Na pozorovanie povrchu Slnka slúži 50cm horizontálny slnečný ďalekohľad, ktorý sa používa hlavne pre astronomické praktiká študentov univerzít a na testy astronomických zariadení a optiky. Pracovisko je verejnosti prístupné počas dní otvorených dverí ako aj týždňov vedy a techniky.
Popradská kotlina. Jeden z troch geomorfologických podcelkov Podtatranskej kotliny, vyhraničený zhruba medzi Štrbským sedlom, Šuňavou, Hôrkou, Kežmarkom, Podolíncom, Lendakom a osadami mesta Vysoké Tatry. Na severozápade susedí s Tatranským podhorím, Liptovskou kotlinou (s nimi tvorí Podtatranskú kotlinu), na juhu s Kozími chrbtami, východe Levočskými vrchmi a severe Spišskou Magurou. Predstavuje mohutnú tektonickú depresiu ležiacu v zrážkovom tieni Tatier vo výškach zhruba 590 – 900 m n. m. Je vyplnená mohutnými kvartérnymi glacifluviálnymi sedimentmi vo forme terasovaných kužeľov pod vysokotatranským úpätím (štrky, štrkopiesky, balvany) a terasovými a nivnými sedimentmi riek a potokov (hliny, štrkopiesky), prikrývajúcimi podložné paleogénne horniny (flyš: pieskovce a ílovce). Tieto miestami výraznejšie vystupujú nad zvlnený reliéf s dlhými plochými chrbtami až plošinami ako vyššie pahorky. V oblasti niektorých zlomov sa vyskytujú travertíny (Gánovce).
Názvy informačných panelov
- Astronomický ústav SAV
- Slnko
- Planéta
- Mesiac
- Kométa. Asteroid
- Meteor. Meteorit
- Pavilón G1
- Geofyzikálny ústav SAV. Meteorologické observatórium
- Hviezda
- Horizontálny slnečný ďalekohľad
- Galaxia
- Vesmír
- Astronomický ústav SAV. Pavilón G2