---

Zameranie chodníka: banícke, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný s troma odbočkami, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočné prepojenie na červenú, modrú, žltú a zelenú turistickú značku.

Rok otvorenia: 2014, 2019 pridaná 11. zastávka

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Občianske združenie Haliar, Staré Hory 106, 976 02  Staré Hory, tel. 048 / 4199 239, 0908 993 903

Poznámka: Chodník je súčasťou budúceho prepojenia Cesty medi do Španej Doliny.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre vlastivednú exkurziu alebo vychádzku.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Staré Hory. Obec severne od Banskej Bystrice v doline Starohorského potoka, tvoriacej hranicu medzi Starohorskými vrchmi a Veľkou Fatrou, ktorou prechádza významná a frekventovaná štátna cesta Banská Bystrica – Ružomberok. K Starým Horám patria aj bývalé uhliarske osady Dolný Jelenec, Horný Jelenec, Valentová, Rybie, Prašnica, Richtárová a Polkanová. Obec vznikla ako banícka osada v 13. storočí – ťažili a spracúvali sa tu rudy striebra a medi. Vrchol rozvoja dosiahli na prelome 15. a 16. storočia, kedy tu bol vybudovaný komplex hút, čo podmienilo aj rozvoj ťažby dreva a uhliarstva. Po ich útlme sa doplnkovým zamestnaním od 17. storočia stalo čipkárstvo. Jeho tradíciu rozvinula koncom 19. storočia aj štátna čipkárska dielňa. Staré Hory sú tiež známym katolíckym pútnickým miestom s históriu pútí od 15. storočia. Na mieste údajného zjavenia vo svahu nad ústím Richtárskeho potoka do Starohorského potoka na južnom okraji obce sa nachádza hojne navštevované pútnické miesto Studnička s prameňom a kaplnkou so sochou Panny Márie z kararského mramoru. Pod ním pri hlavnej ceste stojí barokový rímskokatolícky farský kostol – bazilika Navštívenia Panny Márie –, postavený v rokoch 1448 – 1499, národná kultúrna pamiatka. Obec zohrala významnú úlohu počas Slovenského národného povstania: v októbri 1944 tu mala partizánska brigáda Jegorova poľnú nemocnicu, koncom októbra 1944 dolinou ustupovali smerom na Donovaly jednotky povstaleckej armády, partizáni aj civilné obyvateľstvo, v zime 1944/45 pod Jelenskou skalou sídlil štáb partizánskej brigády Pomstiteľ (bunker Mor ho!). V severnej časti obce pri kaplnke sv. Anny v obytnom dome č. 106 je prístupná súkromná Stála banícka expozícia Ivana Čillíka a jeho syna Richarda, ktorí tu sústredili unikátne exponáty typické pre starohorskú a špaňodolinskú banskú oblasť.

Šachta Terézia (Therézia) v Richtárovej. Pozostatky 93 m hlbokej šachty nad baníckou osadou Richtárová v doline Richtárskeho potoka v Starohorských vrchoch juhovýchodne od Starých Hôr. Dolina bola pomenovaná podľa prvého richtára Ondreja, ktorému Belo IV. daroval toto územie za rozvoj strieborných baní. Z technického diela sa tu zachovali obvodové múry s jamou pre vodné koleso. To slúžilo na pohon hriadeľa, na ktorom boli umiestnené laná na vyťahovanie vyťaženého materiálu a spúšťanie baníkov do šachty. Zachovali sa aj časti múrov strojovne. Terézia slúžila ako vetracia šachta do ostatných banských diel.

Starohorské vrchy. Neveľké jadrové pohorie na strednom Slovensku medzi Kordíkmi, Králikmi, Hiadeľom, Korytnicou-kúpeľmi a Starými Horami, ohraničený zo západu Kremnickými vrchmi, z juhu Zvolenskou kotlinou, z východu Horehronskými podolím a Nízkymi Tatrami a zo severozápadu Veľkou Fatrou. Budujú ho rôzne tektonické jednotky Centrálnych Západných Karpát a má preto veľmi zložitú a pestrú geologickú stavbu. Od západu sem okrajovo zasahujú neovulkanity (v tejto časti bola vyčlenená Kordícka brázda). Vo zvyšku územia sa striedajú najrôznejšie horniny: paleozoické granodiority až granity, ortoruly, pieskovce (s prevažne hladším reliéfom) a triasové, jurské a kriedové vápence, dolomity, pieskovce, slieňovce, kremence, bridlice s mnohotvárnym členitým reliéfom často so strmými až bralnatými svahmi a úzkymi dolinami, ale aj hôľnatým najvyšším vrchom v pohorí – Kozím chrbtom (1 330 m n. m.). Takmer celé pohorie je súčasťou povodia Hrona. Na západe ho križuje Bystrica, do ktorej ústi Starohorský potok a Banský potok, ďalšími tokmi sú napr. Ľupčica, Moštenický potok, Uhliarsky potok, Vážna. Len severovýchodný cíp odvodňuje do Váhu Korytnica. Na styky tektonických jednotiek sa viažu vývery početných minerálnych prameňov, napr. Moštenická kyslá, Hiadeľská kyslá, pramene v Korytnici-kúpeľoch. Pohorie je zväčša zalesnené prevažne zmiešanými lesmi (prevláda buk lesný a smrek obyčajný). V oblasti Španej Doliny a Starých Hôr v strednej časti územia sa historicky ťažili významné ložiská medenej a striebornej rudy a pôvodný ráz krajiny bol do značnej miery zmenený. Pohorie dolinou Bystrice pretína a jeho celým severným okrajom ďalej vedie frekventovaná cesta medzinárodného významu, dolinou Bystrice prechádza železničná trať. V jeho vnútri leží viacero obcí, najmä pri dopravných líniách či v bývalých banských územiach.

Veľká Fatra.

 

Názvy informačných panelov

1. Z baníckej histórie obce
2. Stála banícka expozícia
3. Trojičná šachta Haliar a banské odvaly v Haliari
4. Banský meračský úrad
5. Stará haliarska dedičná štôlňa
6. Budova správy hutníckeho komplexu
7. Šachta Therézia a odvaly v Richtárovej
8. Mestský banský úrad a banícky špitál
9. Cirkevné dejiny obce Staré Hory
10. Panoramatický pohľad na dolinu Haliar
11. Štôlňa na ťažbu barytu