Kraj:	Banskobystrický
Okres:	Brezno
Geomorfologická jednotka:	Horehronské podolie
Geologická jednotka:	veporské pásmo
Chránené územie:	žiadne
Prístup:	bus / vlak Brezno a pešo 2 km západným okrajom mesta k severozápadu
Východisko:	Brezno, ul. Banisko, pri Arboréte Banisko neďaleko areálu Nemocnice s poliklinikou Brezno
Trasa (v zmysle plánu 1, viac pozri v upozornení):	Zastávky 1 – 6 a 12: Brezno, ul. Banisko – juhovýchodným svahom Skalky – nadol dolinou Drakšiara – Brezno, centrum Zastávky 7 – 9: v mestských častiach Predné Halny a Zadné Halny Zastávky 10 a 11: pri štátnej ceste č. 66 medzi Breznom a Valaskou
Dĺžka, prevýšenie:	Zastávky 1 – 6 a 12: 8,2 km, prevýšenie 420 m
Čas prechodu:	Zastávky 1 – 6 a 12: 3 h
Počet zastávok:	12
Náročnosť:	stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: banícke, hutnícke, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový (plus dve odbočky, resp. vzdialené lokality), obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Druhá polovica trasy (so zastávkami 4 – 6 a 12) je súbežná so zelenou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2016

Aktuálny stav: Informačné panely sú dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; obrázky informačných panelov (v zmysle plánu trasy 1) sú voľne prístupné na stránke autora (OZ) chodníka > .PDF1; opis trasy a zastávok (v zmysle plánu trasy 2) > .PDF2 (viac pozri v upozornení nižšie)

Kontakt: Občianske združenie (OZ) Horehronská banská cesta, Banisko 6, 977 01 Brezno, tel. 0949 766 576

Poznámky: (1) Na stránke autora náučného chodníka (OZ) sa používajú rôzne podobné (nejednotné) pomenovania chodníka, pričom na paneloch nie je žiaden jeho názov. (2) V oblasti východiska náučného chodníka je vo výstavbe banský skanzen, ktorý by mal obsahovať napr. portál bane, rumpál na vyťahovanie rudy, mlynské koleso s drvičkou rudy (stupa), taviacu pec na medenú rudu, kováčňu, hámor, správnu budovu s hodinami, banský orloj, klopačku, tajch a drevenú koľajnicovú dráhu na dopravu rudy s drevenými vozíkmi.

Upozornenie: Existujú dva rôzne publikované plány náučného chodníka (pozri v obrázkoch nižšie), čo sťažuje orientáciu. Navyše v pláne 1 sú použité iné názvy zastávok ako sú názvy informačných panelov v teréne na jemu zodpovedajúcej trase.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník, resp. jeho časti sú vhodné na terénne vyučovanie v rámci historicko-geografickej exkurzie. Odporúčame spojiť s návštevou banského skanzenu na Banisku, príp. expozícií Horehronského múzea alebo Mestskej veže (kontakty a viac info nižšie).

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Brezno. Okresné mesto na strednom Slovensku východne od Banskej Bystrice v strednej, rozšírenej časti Horehronského podolia v mieste ústia viacerých potokov do Hrona (sprava Ježová, Vagnár, Drakšiar, Lazná, zľava Rohozná, Brezenec, Drábsko). Historické osídlenie územia dokladajú žiarové hroby z neskorej bronzovej doby (1900 – 700 rokov pred n. l.) severozápadne nad mestom v lokalite Vrchžiaľ (vrch Žali), kde v roku 1882 našli bronzový poklad – dve šálky a 14 náramníc (sú v múzeu v Budapešti). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1265. Mesto má bohatú banícku súvisiacu s ťažbou farebných a drahých kovov a železnej rudy. Mestské výsady získalo od uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou v roku 1380. Utíchajúcu banskú činnosť dopĺňala v 16. – 19. storočí rozvíjajúca sa remeselnícka činnosť a poľnohospodárstvo. Ďalšími impulzmi rozvoja boli vybudovanie železničnej trate do Brezna (1896) a neskôr vyššie po Červenú Skalu (1903), regulácia Hrona (1918) i stavba betónového mosta cez Hron (1941). Mohutný rozmach nastal s rozvojom strojárskej výroby po druhej svetovej vojne, keď v roku 1948 vznikla mostáreň zameraná na produkciu stavebných žeriavov a konštrukcií. Jej činnosť po spoločenských zmenách v roku 1989 postupne zanikla a len čiastočne ju z hľadiska zamestnanosti nahrádza rozvíjajúci sa drevospracujúci priemysel a cestovný ruch. Vďaka zachovanému historickému urbanizmu je centrum mesta – ktorému dominuje obdĺžnikové námestie, rozmermi 213 × 146 m jedno z najväčších na Slovensku – pamiatkovou zónou. Medzi početné pamiatky patria napr. barokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej (1785), evanjelický a. v. kostol – pôvodne tolerančný (1787), so secesnou úpravou fasády (1906) –, barokový piaristický kláštor (1713), synagóga (1902), 31 m vysoká klasicistická hranolová mestská veža (1830; infocentrum; počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja zatvorené, rezervácie na komentovanú prehliadku tel. 0940 632 414). Dejiny mesta dokumentujú početné pomníky a pamätné tabule a prezentujú expozície Horehronského múzea (heslo nižšie).

Horehronské múzeum. Regionálne múzeum zriadené v roku 1960 so sídlom v budove bývalej mestskej radnice z roku 1770 v historickom mestskom parku na námestí v centre Brezna. Zbiera a uchováva doklady dejín a etnografie regiónu Brezna a prezentuje ich v stálych expozíciách a krátkodobých výstavách, a to okrem sídelnej budovy (s expozíciou Život a kultúra ľudu na Horehroní) aj v meštianskom dome č. 13 na námestí – najstaršom tunajšom zachovanom objekte meštianskej architektúry s neskorogotickým jadrom z obdobia okolo roku 1530 (Brezno v premenách času) a v priestoroch evanjelickej fary v Brezne (Literárne Brezno). Pod správu múzea patrí aj t. č. neprístupná roľnícko-remeselnícka usadlosť farbiara modrotlače na Rázusovej ul. 20 so vzácnou technickou pamiatkou – drevenou mangľovňou –, činnou do 60. rokov 20. storočia, od roku 1973 národnou kultúrnou pamiatkou. Múzeum je celoročne prístupné okrem pondelka, hromadné návštevy treba hlásiť vopred na tel. 048 / 6112 283, pre literárnu expozíciu tel. 048 / 6112 453. V parku na námestí pred múzeom stojí na travertínovom pylóne socha M. R. Štefánika, dielo arch. Emila Belluša a sochára Jozefa Pospíšila z roku 1929. Pomník bol z politických dôvodov v rokoch 1952 – 1990 odstránený a občanmi uchránený pred roztavením. Od roku 1999 stojí kópia sochy v partnerskom francúzskom meste Meudon pri hvezdárni, v ktorej Štefánik ako začínajúci astronóm pôsobil.

Banisko. Lokalita západne od Brezna v ústí doliny Lazná, kde sa v rokoch 1700 – 1810 ťažila strieborná ruda. Baňa je zavalená, zostal z nej len vstupný portál. V širšom okolí Brezna sa ťažili aj ďalšie rudy na zlato, meď, olovo, železo, antimonit, ale aj kamenné uhlie. Rudy spracúval miestny hámor vo Vagnári, ale i v Banskej Bystrici, železiareň Hronec či antimónová huta vo Vajskovej. V území sa zachovalo mnoho stôp tejto činnosti – banských a hutníckych pamiatok a pamätihodností.

Prírodná rezervácia Breznianska skalka. Chránené územie v Horehronskom podolí severne nad Breznom na juhovýchodne a južne orientovanom strmom svahu triasovým kremencom budovaného hrebienka v masíve Skalky (946 m n. m.) vyhlásené v roku 1981 na ochranu fytogeograficky a dendrologicky významnej lokality duba zimného (Quercus petraea) v zachovalej porastovej formácii. Úpätie, budované horninami kryštalinika (ruly, svory, amfibolity), pokrývajú kamenné moria, blokoviská a suťoviská. Nachádza sa tu štôlňa razená v rokoch 1953 – 1959 za účelom prieskumu uránového zrudnenia žilového typu.

Vyhliadková veža Horné lazy. Masívna kovová rozhľadňa v centre Horehronského podolia severozápadne od centra Brezna na vrchole zalesneného vrchu Horné lazy (805 m n. m.) s dvojramenným schodiskom, vybudovaná v roku 2021. Výškou 39,6 m patrí k najvyšším rozhľadniam na Slovensku. Poskytuje kruhový výhľad na Nízke Tatry, Horehronské podolie, Muránsku planinu a Veporské vrchy. Prístup od východiska banského náučného chodníka Banisko (Brezno) – 2,6 km alebo 3,3 km s prevýšením 310 m.

Prírodná rezervácia Horné lazy. Chránené územie v Horehronskom podolí na západ od Brezna na strmom a skalnatom prevažne južne orientovanom triasovým dolomitom budovanom svahu vrchu Horné lazy (805 m n. m.) vyhlásené v roku 1981 na ochranu krovinatej lesostepi s výskytom viacerých teplomilných rastlinných a živočíšnych druhov. Niektoré z nich sú pri okraji svojho rozšírenia a sú dôkazom šírenia sa xerotermných prvkov bioty vysoko na Pohronie. Rezervácia je zároveň rovnomenným územím európskeho významu (je súčasťou sústavy Natura 2000).

Horehronské podolie. Medzihorský geomorfologický celok na strednom Slovensku s úzkym dlhým pôdorysom – tektonická a erózno-denudačná zníženina pozdĺž horného toku rieky Hron medzi Medzibrodom a Telgártom, resp. sedlom Besník. Rozkladá sa medzi klenbou Nízkych Tatier na severe a Veporskými vrchmi a Spišsko-gemerským krasom na juhu, na západe nadväzuje na Zvolenskú kotlinu. Leží v nadmorských výškach zhruba 400 – 1 000 m a má charakter pahorkatiny až vrchoviny. Od Brezna na západ sa rozširuje k severu pod svahy Nízkych Tatier a dolinou Rohoznej vybieha k juhovýchodu (po Michalovú). Má pestré geologické podložie, v ktorom sa okrem hornín kryštalinika a mezozoických štruktúr okolitých pohorí vyskytujú najmä neogénne sedimenty a pleistocénne proluviálne uloženiny náplavových kužeľov (najmä vo východnej časti) a glacifluviálne a riečne akumulácie terás. Perovitú riečnu sieť tvorí Hron a jeho prítoky, z ktorých mohutnejšie sú pravostranné z Nízkych Tatier. Podolie je z väčšej časti odlesnené (pasienky, lúky, polia), lesy, najmä smrekové, zaberajú prevažne strednú, členitejšiu časť.