---

Zameranie chodníka: banícke, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník je v druhej polovici trasy súbežný s modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2013

Aktuálny stav: Náučný chodník ako aj banské objekty pri ňom sú udržiavané.

Textový sprievodca: skladačka Náučný banský chodník a štôlňa Jozef / Educational Mining Path and Mine Jozef (vydalo Banícke múzeum v Gelnici)

Kontakt: Banícke múzeum, Banícke námestie 8, 056 01  Gelnica, tel. 053 / 4821 468 alebo 0907  977 236

Poznámka: Trasa vedie po miestnej asfaltovej komunikácii (Turzovská ul.).

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre historicko-vlastivednú exkurziu pre žiakov. Odporúčame spojiť s návštevou Baníckeho múzea v Gelnici a dedičnej štôlne Jozef na konci trasy chodníka.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Gelnica. Okresné mesto v severovýchodnej časti Volovských vrchov severozápadne od Košíc v údolí Hnilca s bohatou baníckou tradíciou. Prvá zmienka pochádza z roku 1246, kedy sa k slovenskému obyvateľstvu prisťahovali banícki kolonisti z Bavorska. Postavenie slobodného kráľovského mesta získala po nemeckej kolonizácii v 13. storočí, v roku 1435 sa stala slobodným banským mestom. Ťažilo sa tu zlato, striebro, meď, železná ruda a ortuť, čo dokumentujú pamiatky v meste i jeho okolí. Nad mestom sú zvyšky gotického hradu z 13. storočia, zničeného v roku 1685. Na centrálnom Baníckom námestí stoja meštianske klasicistické a barokové domy, niektoré s typickou manzardovou strechou, a bývalá neskorobaroková radnica s hodinovou vežou so zvonkohrou, ktorá je dnes sídlom baníckeho múzea (pozri samostatné heslo). K ďalším pamiatkam patria o. i.: pôvodne gotický rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia, dominujúci celému mestu, tolerančný neskorobarokový evanjelický kostol (1784), kamenný most cez Hnilec (1845), ľudové banícke domy.

Banícke múzeum v Gelnici. Múzeum v centre Gelnice dokumentujúce miestne baníctvo, hutníctvo, národopis, históriu mesta a cechovníctvo. Od roku 1963 sídli v budove bývalej mestskej radnice, ktorá vznikla v roku 1802 prestavbou starších renesančných domov, pričom bol použitý aj materiál z ruín hradu Gelnica. Múzeum bolo otvorené v roku 1938. So zberom materiálu súvisiaceho s miestnym baníctvom začal v roku 1932 riaditeľ meštianskej školy Leopold Gruss. V roku 1963 vznikli expozície: astronómia, geológia Československa, geológia Spiša, antropológia, archeológia a baníctvo za feudalizmu. Múzeum bolo v rokoch 1965 – 2005 pobočkou Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi, od roku 2005 prešlo do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Gelnica. Vysunutým pracoviskom múzea je dedičná štôlňa Jozef v Turzovskej doline západne od centra mesta a banský skanzen pri nej (viac v hesle nižšie).

Turzov. Juhozápadná časť Gelnice v doline Turzovského potoka, ľavostranného prítoku Hnilca, so zvyškami banských diel, pomenovaná podľa majiteľov miestnych banských lokalít – Turzovcov (hist. Thurzo). Tí za preukázané služby získali v prvej polovici 16. storočia od kráľa Ferdinanda I. Habsburského hrad Gelnica. Začiatkom 20. storočia boli v doline pri hornom jazere vybudované vodoliečebné kúpele, kde sa liečili nervové choroby a choroby dýchacích ciest. Po zániku Rakúsko-Uhorska a úpadku kúpeľov budapeštiansku klientelu tu vystriedala mládež (Hitlerjugend, pionieri, naposledy škola v prírode). Od roku 2009 budovy Turzovských kúpeľov chátrajú. Rekreačnú funkciu majú dnes obe umelé Turzovské jazerá. Napájajú ich horské potoky, prameniace v poruchových pásmach hornín, ale i vody z opustených banských diel. Horné jazero, hlboké 17 m, slúži ako prírodné kúpalisko, dolné, menšie, slúži rybolovu.

Banské diela v doline Turzovského potoka. Pravdepodobne najstaršou dedičnou štôlňou na Krížovej žile a možno aj v celej gelnickej rudnej oblasti,  je Dedičná štôlňa krížová, pochádzajúca z 15. storočia. Jej ústie je dnes zavalené, ale vstupný portál, nachádzajúci sa asi 1 km od ústia doliny, je upravený. Na Krížovej žile v 20. storočí razil pre prieskumné a aj ťažobné práce Geologický prieskum Spišská Nová Ves, n. p., Novú krížovú štôlňu. Medená ruda sa tu ťažila ešte v 60. a 70. rokoch 20. storočia. V lokalite Boží dar sa nachádzajú menšie žily, na ktorých sa intenzívne ťažilo v 18. a v prvej polovici 19. storočia, najvýznamnejšou tu bola štôlňa Samuel-Božia pomoc. V súčasnosti sú tu takmer všetky štôlne zavalené a neprístupné. Juhovýchodnú časť Gelnickej žily sprístupňovala Dedičná štôlňa Jozef, dlhá 1,5 km, v minulosti slúžiaca na odvodnenie. V súvislosti s poklesom ťažby medi v polovici 19. storočia ju uzavreli, no v 70. rokoch 20. storočia nanovo otvorili. Ako súčasť expozície Baníckeho múzea v Gelnici je spolu s okolitým banským skanzenom prístupná verejnosti (po predchádzajúcej osobnej alebo telefonickej objednávke, kontakt pozri vyššie).

O₂-Kyslíková trasa. Turistický okruh v doline Turzovského potoka v Gelnici, vyznačený pri rázcestí Perši jarek (od zastávky 5 náučného chodníka – Boží dar), 13 km dlhý, bohatý na výhľady, vhodný i pre bežcov, cyklistov, bežkárov.

Slovenské Cechy. Ulica v južnej časti Gelnice na ľavom svahu doliny Turzovského potoka, podobná Španej Doline – aj tu sa nachádza mohutná, hoci menšia halda. Zachované banícke domčeky svedčia o starej baníckej tradícii – baníci tu vchádzali do štôlní až do roku 1992.

Volovské vrchy. Rozľahlé, až 70 km dlhé a vyše 30 km široké pohorie východo-západného smeru na juhu východného Slovenska zhruba medzi Dobšinou, Rožňavou, Medzevom, Košicami, Margecanmi, Krompachmi, Spišskou Novou Vsou a Dedinkami. Susedí na juhu s Revúckou vrchovinou, Rožňavskou kotlinou, Slovenským krasom a Košickou kotlinou, na severe s Čiernou horou, Hornádskou kotlinou a Slovenským rajom (podcelkom Spišsko-gemerského krasu) a na západe krátko so Stolickými vrchmi. Má komplikovanú vrásovo-zlomovú štruktúru i geologickú stavbu, v ktorej prevládajú paleozoické slabo premenené horniny (fylity, paleovulkanity) s výskytom železných a polymetalických rúd, sadrovca, magnezitu. Pri severnom a východnom okraji sa vyskytujú mezozoické vápence a dolomity (Galmus a oblasť okolo Folkmarskej skaly a Červenej skaly). Pomerne na veľkej ploche presahuje nadmorská výška 1 000 m, najvyšším je vrch Skalisko (1 293 m n. m.) v masíve Volovca v juhozápadnej časti pohoria severne nad Čučmou. Prevláda hornatinový, hladko modelovaný reliéf, len okolo Hnilca a Belej sa vytvorili širšie doliny až brázdy s miernejšie rezaným (podvrchovinným) reliéfom (Hnilecké podolie, Hámorská brázda). Zhruba rovnobežne so severnou hranicou pohorie naprieč – medzi Dedinkami a Margecanmi – preteká Hnilec hlbokou členitou dolinou, pozdĺž severnej hranice pohoria tečie Hornád, vo vnútri pohoria pramení napr. Bodva. Prevažne zalesnené pohorie s neveľkými pôvodne baníckymi sídlami križuje viacero cestných komunikácií vysoko ležiacimi sedlami (Dobšinský kopec, Grajnár, Súľová, Úhornianske sedlo, Štóske sedlo) a prechádza ním (dolinou Hnilca) železničná trať Červená Skala – Margecany.

 

Názvy informačných panelov

1. Banícke námestie. Spoznávanie banských diel v Turzovskej doline so vstupom do dedičnej štôlne Jozef
2. Pod hradným kopcom. V blízkosti viacerých štôlní
3. Dedičná Krížová štôlňa
4. Nová Krížová štôlňa. Baníctvo po druhej svetovej vojne
5. Boží dar. Údolie Turzovského potoka a pravobrežného prítoku od vrchu Vangort
6. Dedičná štôlňa Jozef. Banské diela na Gelnickej žile a banské jazera