---

Zameranie chodníka: banícke, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník vedie čiastočne po modrej turistickej značke.

Rok otvorenia: 2013

Aktuálny stav: Náučný chodník ako aj banské objekty pri ňom sú udržiavané.

Textový sprievodca: skladačka Náučný banský chodník a štôlňa Jozef / Educational Mining Path and Mine Jozef (vydalo Banícke múzeum v Gelnici)

Kontakt: Banícke múzeum, Banícke námestie 8, 056 01  Gelnica, tel. 053 / 4821 468 alebo 0907  977 236

Poznámka: Informačné panely uvádzajú pod ich označením (Banský náučný chodník) podtitul „Spoznávanie banských diel v Turzovskej doline so vstupom do dedičnej štôlne Jozef“.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre historicko-vlastivednú exkurziu pre žiakov. Odporúčame spojiť s návštevou Baníckeho múzea v Gelnici a dedičnej štôlne Jozef na konci trasy chodníka.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Gelnica. Mesto v severovýchodnej časti Volovských vrchov severozápadne od Košíc v údolí Hnilca s bohatou baníckou tradíciou. Prvá zmienka pochádza z roku 1246, kedy sa k slovenskému obyvateľstvu prisťahovali banícki kolonisti z Bavorska. Postavenie slobodného kráľovského mesta získala po nemeckej kolonizácii v 13. storočí, v roku 1435 sa stala slobodným banským mestom. Ťažilo sa tu zlato, striebro, meď, železná ruda a ortuť, čo dokumentujú pamiatky v meste i jeho okolí. Nad mestom sú zvyšky gotického hradu z 13. storočia, zničeného v roku 1685. Na centrálnom Baníckom námestí stoja meštianske klasicistické a barokové domy, niektoré s typickou manzardovou strechou, a bývalá neskorobaroková radnica s hodinovou vežou so zvonkohrou, ktorá je dnes sídlom baníckeho múzea (pozri samostatné heslo). K ďalším pamiatkam patria o. i.: pôvodne gotický rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia, dominujúci celému mestu, tolerančný neskorobarokový evanjelický kostol (1784), kamenný most cez Hnilec (1845), ľudové banícke domy.

Banícke múzeum v Gelnici. Múzeum v centre Gelnice dokumentujúce miestne baníctvo, hutníctvo, národopis, históriu mesta a cechovníctvo. Od roku 1963 sídli v budove bývalej mestskej radnice, ktorá vznikla v roku 1802 prestavbou starších renesančných domov, pričom bol použitý aj materiál z ruín hradu Gelnica. Múzeum bolo otvorené v roku 1938. So zberom materiálu súvisiaceho s miestnym baníctvom začal v roku 1932 riaditeľ meštianskej školy Leopold Gruss. V roku 1963 vznikli expozície: astronómia, geológia Československa, geológia Spiša, antropológia, archeológia a baníctvo za feudalizmu. Múzeum bolo v rokoch 1965 – 2005 pobočkou Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi, od roku 2005 prešlo do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Gelnica. Vysunutým pracoviskom múzea je dedičná štôlňa Jozef v Turzovskej doline západne od centra mesta a banský skanzen pri nej (viac v hesle nižšie).

Turzov. Juhozápadná časť Gelnice v doline Turzovského potoka, ľavostranného prítoku Hnilca, so zvyškami banských diel, pomenovaná podľa majiteľov miestnych banských lokalít – Turzovcov (hist. Thurzo). Tí za preukázané služby získali v prvej polovici 16. storočia od kráľa Ferdinanda I. Habsburského hrad Gelnica. Začiatkom 20. storočia boli v doline pri hornom jazere vybudované vodoliečebné kúpele, kde sa liečili nervové choroby a choroby dýchacích ciest. Po zániku Rakúsko-Uhorska a úpadku kúpeľov budapeštiansku klientelu tu vystriedala mládež (Hitlerjugend, pionieri, naposledy škola v prírode). Od roku 2009 budovy Turzovských kúpeľov chátrajú. Rekreačnú funkciu majú dnes obe umelé Turzovské jazerá. Napájajú ich horské potoky, prameniace v poruchových pásmach hornín, ale i vody z opustených banských diel. Horné jazero, hlboké 17 m, slúži ako prírodné kúpalisko, dolné, menšie, slúži rybolovu.

Banské diela v doline Turzovského potoka. Pravdepodobne najstaršou dedičnou štôlňou na Krížovej žile a možno aj v celej gelnickej rudnej oblasti,  je Dedičná štôlňa krížová, pochádzajúca z 15. storočia. Jej ústie je dnes zavalené, ale vstupný portál, nachádzajúci sa asi 1 km od ústia doliny, je upravený. Na Krížovej žile v 20. storočí razil pre prieskumné a aj ťažobné práce Geologický prieskum Spišská Nová Ves, n. p., Novú krížovú štôlňu. Medená ruda sa tu ťažila ešte v 60. a 70. rokoch 20. storočia. V lokalite Boží dar sa nachádzajú menšie žily, na ktorých sa intenzívne ťažilo v 18. a v prvej polovici 19. storočia, najvýznamnejšou tu bola štôlňa Samuel-Božia pomoc. V súčasnosti sú tu takmer všetky štôlne zavalené a neprístupné. Juhovýchodnú časť Gelnickej žily sprístupňovala Dedičná štôlňa Jozef, dlhá 1,5 km, v minulosti slúžiaca na odvodnenie. V súvislosti s poklesom ťažby medi v polovici 19. storočia ju uzavreli, no v 70. rokoch 20. storočia nanovo otvorili. Ako súčasť expozície Baníckeho múzea v Gelnici je spolu s okolitým banským skanzenom prístupná verejnosti (po predchádzajúcej osobnej alebo telefonickej objednávke, kontakt pozri vyššie).

O₂-Kyslíková trasa. Turistický okruh v doline Turzovského potoka v Gelnici, vyznačený pri rázcestí Perši jarek (od zastávky 5 náučného chodníka – Boží dar), 13 km dlhý, bohatý na výhľady, vhodný i pre bežcov, cyklistov, bežkárov.

Slovenské Cechy. Ulica v južnej časti Gelnice na ľavom svahu doliny Turzovského potoka, podobná Španej Doline – aj tu sa nachádza mohutná, hoci menšia halda. Zachované banícke domčeky svedčia o starej baníckej tradícii – baníci tu vchádzali do štôlní až do roku 1992.

 

Názvy informačných panelov

1. Banícke námestie
2. Pod hradným kopcom
3. Dedičná štôlňa krížová
4. Nová krížová štôlňa
5. Boží dar
6. Dedičná štôlňa Jozef