Slovenské rudohorieKošický krajbanícky / ťažobnýgeovednýhistorickýpešítrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Košický kraj
Okres: Rožňava
Geomorfologická jednotka: Volovské vrchy
Geologická jednotka: gemerské pásmo
Chránené územie: žiadne
Prístup: bus zastávky: Rožňava, ŠM, alebo Krásnohorské Podhradie, č. d. 51
Východisko: Rožňava, Podrákoš (z Rožňavy, AS, 25 min po žltej turistickej značke smerom na hrad Krásna Hôrka k začiatku náučného chodníka na južnom úpätí Rákoša vo svahu nad čerpacou stanicou Slovnaft)
Trasa: Rožňava, Podrákoš – štôlňa Schlosser – zvyšky strážneho domčeka lanovej dráhy – štôlňa Žigmund – štôlňa Berta – lom pod Sitárkou – Rožňava
Dĺžka, prevýšenie: 10 km, prevýšenie 390 m
Čas prechodu: 4 – 5 h
Počet zastávok: 5
Náročnosť: stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: banícke, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočné prepojenie na žltú turistickú značku.

Rok otvorenia: 2017

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Gemerský banícky spolok „Bratstvo“ Rožňava, Šafárikova 43, 048 01  Rožňava

Poznámky: (1) Na mnohých miestach trasy vidno stopy banskej činnosti. Je možné nahliadnuť do útrob štôlne Žigmund a Berta, keďže pevné horniny aj po niekoľkých desaťročiach zabránili jej zavaleniu. (2) Okolím náučného chodníka prechádza niekoľko cyklotrialových trás, resp. ho križujú, preto tomu treba venovať pozornosť. Znázornené sú v mape pri prvom informačnom paneli.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Rožňava. Mesto na severnom okraji Rožňavskej kotliny pri kontakte Volovských vrchov a Revúckej vrchoviny pri ústí Rožňavského potoka do Slanej. Vznikla ako banícka osada, prvá písomná zmienka je z konca 13. storočia. Pomenovaná je podľa výnosnej bane Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). V roku 1410 sa stala slobodným kráľovským mestom. Ťažilo sa tu najmä zlato, striebro a meď, neskôr železná ruda. V 16. storočí baníctvo upadlo, a to najmä vplyvom tureckých nájazdov, a rozvinuli sa remeslá, v 18. – 19. storočí vznikli manufaktúry. Pôsobili tu napr. Pavel Jozef Šafárik a Samo Tomášik. V  rokoch 1938 – 1945 bola súčasťou Maďarska. Meštianske domy na veľkom centrálnom štvorcovom Námestí baníkov – druhom najrozsiahlejšom na Slovensku – v historickom jadre mesta boli vybudované na štôlňach a kutacích jamách zlatých baní. Mnohé pri veľkých požiaroch v 16. a 18. storočí zhoreli, resp. boli barokovo prestavané a v 19. a 20. storočí prefasádované. V strede námestia stojí 38 m vysoká pôvodne neskororenesančná mestská (strážna) veža, postavená v polovici 17. storočia na ochranu mesta v čase tureckého nebezpečenstva. Významnou pamiatkou je pôvodne gotická rímskokatolícka biskupská katedrála Nanebovzatia Panny Márie roku 1304 s neskorogotickým tabuľovým obrazom z roku 1513, známym ako Rožňavská Metercia (viac v textoch k trase Čučma – banská obec. Náučný chodník na Železnej ceste). Od začiatku 19. storočia do druhej svetovej vojny boli v doline Rožňavského potoka vo Volovských vrchoch na severnom okraji mesta železité kúpele. V druhej polovici 20. storočia tu pracovali závody strojárske, textilné a stavebnín.

Banícke múzeum v Rožňave. Vzniklo začiatkom 20. storočia spojením Mestského múzea a Bansko-hutníckeho múzea v Rožňave. Pozostáva zo štyroch expozícií a galérie. Bansko-hutnícka expozícia je inštalovaná v najstaršej budove v strednej Európe postavenej pre banícke a hutnícke múzejníctvo v roku 1905 podľa projektu Alexandra Mullera, riaditeľa rožňavských baní. Predstavuje históriu gemerského baníctva a hutníctva od praveku po súčasnosť. Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí prezentuje prírodné reálie a krásy tohto územia. Historická expozícia je umiestnená v budove niekdajšej Markovej manufaktúry na výrobu kože a prezentuje najkrajšie a najvzácnejšie zbierkové predmety múzea. Andrássyho obrazáreň sídli v Krásnohorskom Podhradí. Galéria Baníckeho múzea v Rožňave poriada výstavy, tvorivé dielne, múzejno-pedagogické hodiny, besedy ap.

Rákoš (800 m n. m.). Vrch pri Rožňave na južnom okraji Volovských vrchov. V druhej polovici 16. storočia sa tu začali ťažiť železné rudy. Najskôr sa ťažil limonit, sekundárna železná ruda, predovšetkým formou povrchových dobývok v pingách. V 19. storočí sa začal dobývať siderit, ktorého ťažba trvala do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia. Išlo o menej významný rudný rajón, ktorý bol od roku 1946 súčasťou národného podniku Železorudné bane so sídlom v Spišskej Novej Vsi, závod Rožňava. V rokoch 1952 – 1957 na ložisku prebiehali prieskumné práce, ťažba začala v roku 1958, avšak z dôvodu malých hrúbok, častých zmien kvality a nepriaznivých bansko-technických pomerov bola banská činnosť po troch mesiacoch ukončená.

 

Názvy informačných panelov

  1. Rožňava. História baníctva na Rákoši. Trasa náučného chodníka
  2. Baníctvo v západnej časti vrchu Rákoš
  3. Lanovka Malý vrch – Rožňava Baňa
  4. Spôsob vyhľadávania a dobývania ložísk
  5. Baníctvo východnej časti vrchu Rákoš

Tabuľky pri štôlniach

  1. Štôlňa Milkós
  2. Štôlňa Vyšná Johan
  3. Neznáma kutacia štôlňa
  4. Nová kutacia štôlňa
  5. Povrchový ťažobný zárez na žile Rákoš – Volárska

 

  

Exportovať do PDF