Kraj:	Košický kraj
Okres:	Rožňava
Geomorfologická jednotka:	Volovské vrchy
Geologická jednotka:	gemerské pásmo
Chránené územie:	žiadne
Prístup:	bus zastávky: Rožňava, ŠM, alebo Krásnohorské Podhradie, č. d. 51
Východisko:	Rožňava, Podrákoš (z Rožňavy, AS, 25 min po žltej turistickej značke smerom na hrad Krásna Hôrka k začiatku náučného chodníka na južnom úpätí Rákoša vo svahu nad čerpacou stanicou Slovnaft)
Trasa:	Rožňava, Podrákoš – štôlňa Schlosser – zvyšky strážneho domčeka lanovej dráhy – štôlňa Žigmund – štôlňa Berta – lom pod Sitárkou – Rožňava
Dĺžka, prevýšenie:	10 km, prevýšenie 390 m
Čas prechodu:	4 – 5 h
Počet zastávok:	5
Náročnosť:	stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: banícke, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočné prepojenie na žltú turistickú značku.

Rok otvorenia: 2017

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Gemerský banícky spolok „Bratstvo“ Rožňava, Šafárikova 43, 048 01 Rožňava

Poznámky: (1) Na mnohých miestach trasy vidno stopy banskej činnosti. Je možné nahliadnuť do útrob štôlne Žigmund a Berta, keďže pevné horniny aj po niekoľkých desaťročiach zabránili jej zavaleniu. (2) Okolím náučného chodníka prechádza niekoľko cyklotrialových trás, resp. ho križujú, preto tomu treba venovať pozornosť. Znázornené sú v mape pri prvom informačnom paneli.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Rožňava. Mesto na severnom okraji Rožňavskej kotliny pri kontakte Volovských vrchov a Revúckej vrchoviny pri ústí Rožňavského potoka do Slanej. Vznikla ako banícka osada, prvá písomná zmienka je z konca 13. storočia. Pomenovaná je podľa výnosnej bane Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). V roku 1410 sa stala slobodným kráľovským mestom. Ťažilo sa tu najmä zlato, striebro a meď, neskôr železná ruda. V 16. storočí baníctvo upadlo, a to najmä vplyvom tureckých nájazdov, a rozvinuli sa remeslá, v 18. – 19. storočí vznikli manufaktúry. Pôsobili tu napr. Pavel Jozef Šafárik a Samo Tomášik. V rokoch 1938 – 1945 bola súčasťou Maďarska. Meštianske domy na veľkom centrálnom štvorcovom Námestí baníkov – druhom najrozsiahlejšom na Slovensku – v historickom jadre mesta boli vybudované na štôlňach a kutacích jamách zlatých baní. Mnohé pri veľkých požiaroch v 16. a 18. storočí zhoreli, resp. boli barokovo prestavané a v 19. a 20. storočí prefasádované. V strede námestia stojí 38 m vysoká pôvodne neskororenesančná mestská (strážna) veža, postavená v polovici 17. storočia na ochranu mesta v čase tureckého nebezpečenstva. Významnou pamiatkou je pôvodne gotická rímskokatolícka biskupská katedrála Nanebovzatia Panny Márie roku 1304 s neskorogotickým tabuľovým obrazom z roku 1513, známym ako Rožňavská Metercia (viac v textoch k trase Čučma – banská obec. Náučný chodník na Železnej ceste). Od začiatku 19. storočia do druhej svetovej vojny boli v doline Rožňavského potoka vo Volovských vrchoch na severnom okraji mesta železité kúpele. V druhej polovici 20. storočia tu pracovali závody strojárske, textilné a stavebnín.

Banícke múzeum v Rožňave. Vzniklo začiatkom 20. storočia spojením Mestského múzea a Bansko-hutníckeho múzea v Rožňave. Pozostáva zo štyroch expozícií a galérie. Bansko-hutnícka expozícia je inštalovaná v najstaršej budove v strednej Európe postavenej pre banícke a hutnícke múzejníctvo v roku 1905 podľa projektu Alexandra Mullera, riaditeľa rožňavských baní. Predstavuje históriu gemerského baníctva a hutníctva od praveku po súčasnosť. Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí prezentuje prírodné reálie a krásy tohto územia. Historická expozícia je umiestnená v budove niekdajšej Markovej manufaktúry na výrobu kože a prezentuje najkrajšie a najvzácnejšie zbierkové predmety múzea. Andrássyho obrazáreň sídli v Krásnohorskom Podhradí. Galéria Baníckeho múzea v Rožňave poriada výstavy, tvorivé dielne, múzejno-pedagogické hodiny, besedy ap.

Rákoš (800 m n. m.). Vrch pri Rožňave na južnom okraji Volovských vrchov. V druhej polovici 16. storočia sa tu začali ťažiť železné rudy. Najskôr sa ťažil limonit, sekundárna železná ruda, predovšetkým formou povrchových dobývok v pingách. V 19. storočí sa začal dobývať siderit, ktorého ťažba trvala do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia. Išlo o menej významný rudný rajón, ktorý bol od roku 1946 súčasťou národného podniku Železorudné bane so sídlom v Spišskej Novej Vsi, závod Rožňava. V rokoch 1952 – 1957 na ložisku prebiehali prieskumné práce, ťažba začala v roku 1958, avšak z dôvodu malých hrúbok, častých zmien kvality a nepriaznivých bansko-technických pomerov bola banská činnosť po troch mesiacoch ukončená.