Slovenské rudohorieBanskobystrický krajhistorickýprírodovednýtechnickýcyklistickýpešítrasa líniovávhodný pre kočíky (aj čiastočne)vhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický
Okres: Revúca
Geomorfologická jednotka: Revúcka vrchovina, Stolické vrchy
Geologická jednotka: veporské pásmo
Chránené územie: nie je
Prístup: bus Revúca, parčík pri autobusovej stanici
Východisko: Revúca, Námestie pri stanici
Trasa: Revúca, Námestie pri stanici – Železničná – teleso nedokončenej železničnej trate – suchý tunel
Dĺžka, prevýšenie: 4,0 km, prevýšenie 52 m
Čas prechodu: 1 až 1,5 h
Počet zastávok: 7 (1. a 2. IP sú na jednom mieste)
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, historické, technické

Typ chodníka: samoobslužný,líniový, obojsmerný, peší, cyklistický, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie čiastočne súbežne s modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2016

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je, informačné panely v pdf

Kontakt: Turistické informačné centrum Revúca, Muránska 18, 050 01 Revúca, tel. 058/28 515 58, mail: tic@revuca.sk

Poznámka: (1) Náučný chodník má označenie „ekotrasa“ a je vyznačený v teréne vlastnou značkou. (2) Trasa chodníka prekonáva riečku Muráň po moste, ktorý nemá vybudované zábradlia!

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre vlastivednú vychádzku. Informácie na paneloch sú využiteľné pre vyučovanie. Odporúčame navštíviť expozíciu Múzea Prvého slovenského gymnázia.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Revúca. Mesto ležiace na rozhraní Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny v doline rieky Muráň vzniklo v 13. storočí ako banícka osada. Za doteraz najstaršiu zachovanú písomnú zmienku o nej je možné považovať portálny súpis Gemerskej župy z roku 1427. Od 14. storočia až do 19. storočia bolo významným centrom hutníctva a súkenníctva s mestskými právami v regióne Gemera. Najstarší zachovaný záznam o železiarstve v Revúcej uvádza existenciu 8 taviacich pecí, z ktorých tri boli zničené tureckým nájazdom a sedem hámrov. Od 19. storočia sa rozvíja priemyselná výroba a na jeho konci vznikli na západ od mesta kúpele. V druhej polovici 19. storočia sa Revúca vďaka otvorenie slovenského gymnázia stala centrom slovenského školstva. V 20. storočí sa v susedstve Revúcej, v Jelšave a Lubeníku začala ťažba magnezitu. Medzi najvýznamnejšie pamiatky v meste patrí gotický rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona z prvej polovice 14. storočia, v interiéri ktorého sú uprostred hlavného pseudogotického oltára z dielne majstra rezbára Júliusa Fuhrmanna umiestnené tabuľové obrazy z čias okolo roku 1500 predstavujúce výjavy zo života sv. Quirina. Na jednom z gotických oporných pilierov kostola sú vytesané vzácne renesančné slnečné hodiny. Evanjelický a. v. kostol z roku 1785, postavený v klasicistickom štýle, predstavuje druhú najstaršiu stavbu v meste. V centrálnej časti mesta sa nachádza Mestský dom z roku 1819, dnes radnica, Mestský hostinec z roku 1875, dnes sídlo firmy Slovmag, a Nová budova Prvého slovenského gymnázia.

Prvé slovenské gymnázium. Prvé slovenské gymnázium začalo svoju činnosť v roku 1862. Na gymnáziu sa vo všetkých vyučovacích predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Počas 12 rokov existencie gymnázia na ňom študovalo 566 študentov takmer zo všetkých kútov Slovenska, z ktorých sa mnohí stali dôležitou súčasťou národných dejín (Martin Kukučín, Miloslav Hodža, Vladimír Hurban, Samuel Daxner, Jozef Škultéty, a iní).. Škola bola založená a udržiavaná len zo zbierok a milodarov. Bohatú históriu sprístupňuje muzeálna expozícia v pôvodnej budove gymnázia. Súčasťou areálu Múzea Prvého slovenského gymnázia je aj Park slovenských národovcov, v ktorom sa nachádzajú dve bronzové busty profesorov gymnázia – I. B. Zocha a Sanuela Ormisa. Viac informácií na webovej stránke.

Muráň (hrad; predtým Muránsky hrad). Zrúcanina, zaberajúca plochu 360 × 96 m, kedysi mohutného hradu, vybudovaného v 13. storočí pri strmom východnom okraji strednej časti geomorfologického podcelku Muránska planina na bralnom vrchole Cigánky (935 m n. m.) nad dolinou rieky Muráň. Hrad sa spomína už v roku 1271 ako „castrum Mvran“. Založil ho rod Bebekovcov a postupne patril Ilsvaiovcom, Tornalyovcom, Széchyovcom, Koháryovcom a napokon Coburgovcom, ktorým kedysi patrili desiatky obcí nielen na Gemeri, ale aj Horehroní, Spiši a i. Coburgovský pomník pri blízkej bývalej horárni pod hradom (dnes chata Zámok) a poľovnícky zámoček na Prednej hore ako aj obelisk grófa F. Koháryho medzi dvoma pamätnými lipami v sedle Predná hora sú už len zvyšky slávy posledných majiteľov rozsiahleho muránskeho panstva. Hrad sa postupne rekonštruuje, má pomerne dobre zachovanú vstupnú vežu, vybudované boli na ňom vyhliadkové plošiny. Hrad je voľne prístupný. Na hrad vedie náučný chodník Muránsky hrad.

 

Názvy informačných panelov

  1. Úvodný informačný panel NCH s mapou
  2. Mesto Revúca
  3. Gemerské spojky
  4. Kaskády
  5. Lesy
  6. Zárubný múr
  7. Suchý tunel
  8. Koniec ekotrasy

 

 

Exportovať do PDF