| Kraj: | Košický |
| Okres: | Gelnica |
| Geomorfologická jednotka: | Volovské vrchy |
| Geologická jednotka: | gemerské pásmo |
| Chránené územie: | žiadne |
| Prístup: | bus Smolník, garáž SAD |
| Východisko: | Infodom, Kaplnka sv. Jána Nepomuckého |
| Trasa: | Infodom – šachta Rotenberg – dolinou Červeného potoka – Rotenberg – Štôlňa Rotenberg – Infodom |
| Dĺžka, prevýšenie: | 1,9 km, prevýšenie 75 m |
| Čas prechodu: | 1 h + prehliadka štôlne |
| Počet zastávok: | 7 + stĺpiky s QR kódom s informáciami o zaujímavých objektoch spojených s baníckou činnosťou |
| Náročnosť: | nenáročná trasa (modrá a prístup k štôlni Rotenberg), žltá trasa náročná (úzky chodník v strmom svahu, zabezpečenie reťazami) |
Zameranie chodníka: banícke, geovedné, prírodovedné a historické
Typ chodníka: samoobslužný, okružý, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: nie je, v teréne je vyznačená vlastnou žltou a modrou značkou
Rok otvorenia: 2022
Aktuálny stav: Náučný chodník je dobrom stave (2022).
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: OZ GeoTour, Kuzmányho 33, 040 01 Košice, mail: info@geoturizmus.sk
Poznámka: (1) Časť žltej trasy chodníka je značne exponovaná a zabezpečená reťazami. Za dažďa, za mokra a v snehu môže byť prechod nebezpečný. Vstup do podzemia môže byť nebezpečný! Vstup do Nižnej štôlne Rotenberg je možný so sprievodcom.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Prechod cez exponovanú časť žltej trasy chodníka neodporúčame. Vhodné spojiť s návštevou Smolníckeho múzea s baníckou a historickou tematikou. Kontakt: František Hudák, Rožňavská 75, Smolník, tel: 0911 915 631.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Smolník. Obec vo Volovských vrchoch v úzkej doline Smolníckeho potoka, pravostranného prítoku Hnilca, v nadmorskej výške 561 m n. m., na severovýchod od Rožňavy. Je to stará slovanská obec, ktorá vznikla dávno pred príchodom nemeckých baníckych kolonistov na počiatku 13. storočia. Už v stredoveku bola sídlom významných banských inštitúcií, škôl i centrom kultúry východného Slovenska. Z roku 1243 sú prvé údaje o produkcií zlata v Smolníku, ale podrobnosti o tejto činnosti nie sú známe. Pravdepodobne tu ťažili už Kelti alebo Kotíni. V roku 1350 sa už zo Smolníka vyvážala meď, striebro, zlato a železo do Levoče a západnej Európy cez Krakov. Najväčší rozkvet prežívalo mestečko na prelome 14. a 15. storočia, kedy tu fungovala aj kráľovská mincovňa. Začiatkom 19. storočia tu banskí úradníci postavili stále kamenné divadlo, jedno z prvých na Slovensku. Bolo vybavené strojovňou na otáčanie javiska a divadelnou knižnicou. Do dnešnej doby sa nezachovalo. Do konca 19. storočia ťažba medi zanikla a priemysel sa preorientoval na produkciu pyritu a kyseliny sírovej. Vznikla tu aj tabakáreň, výrobňa ručných cigár, ktorá fungovala do roku 2008.
Smolnícka Huta. Bývalá banícka obec na severovýchod od Smolníka, prvýkrát písomné doložená v roku 1828. V jej okolí sa ťažilo striebro, olovo, ortuť a meď, dodnes je možné nájsť zvyšky starých banských diel. Novorománsky kostol z 18. storočia.
Kúpele Štós. Prírodné liečebné kúpele v osade Štós-kúpele, časti južnejšie ležiacej obce Štós, ktorá bola od roku 1696 baníckym kráľovským mestom (ťažba medi, striebra a železnej rudy), v južnej časti Volovských vrchov. Boli založené hlboko v doline Kúpeľného potoka, prítoku Štóskeho potoka, otvorenej k juhu, neďaleko starej baníckej horskej cesty z Medzeva do Smolníka v roku 1881 Róbertom Kompordayom ako klimatické kúpele v čistom horskom prostredí v nadmorskej výške okolo 650 m s množstvom slnečných dní. Rozšírené a modernizované boli v 30. rokoch 20. storočia. Dvojpodlažná prijímacia budova v štýle romantickej alpskej architektúry pochádza z roku 1881. V roku 1963 tu dali do prevádzky prvú klasickú fínsku saunu na území bývalého Česko-Slovenska. Prostredie kúpeľov tvorí lesopark z druhej polovice 19. storočia s potokom s kaskádami a fontánou, vyše 200 druhmi drevín a kvetov (sekvoja, kanadský javor, rododendróny, azalky…) a galériou v prírode s dielami akad. sochára Vojtecha Löfflera. Kúpele s parkom, ktorých účinok na liečbu ochorení dýchacích ciest, chorôb z povolania, z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, onkologických a duševných chorôb znásobuje speleoterapia v blízkej Jasovskej jaskyni, sú národnou kultúrnou pamiatkou.
Kloptaň (1 153 m n. m.). Vrch na hlavnom chrbte Volovských vrchov juhozápadne od Gelnice. Je na ňom 8 m vysoká drevená rozhľadňa, z ktorej možno pozorovať Vysoké Tatry či Nízke Tatry s majestátnou Kráľovou hoľou, bližšiemu okoliu dominuje Kojšovská hoľa. Pod rozhľadňou sa nachádza zrub poskytujúci turistom útočisko pred prípadnou nepriazňou počasia. Na juhovýchodnom svahu sa rozprestiera prírodná rezervácia Kloptaň so zachovalými lesnými spoločenstvami a vzácnou rastlinou kosatcom sibírskym. Rezervácia je súčasne územím európskeho významu Kloptaň a leží v rámci chráneného vtáčieho územia Volovské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).
Názvy informačných panelov
- Úvodný informačný panel
- Historické medené bane na vrchu Rotenberg, rekonštrukcia Marsigliho mapy z roku 1696
- Lokalizácia atraktivít geoturizmu na jednotlivých trasách chodníka
- Zázračné vitriolové vody a získavanie medi cementáciou
- Využitie vody ako energetickej suroviny v baníctve
- Banské diela a získavanie cementačnej vody na vrchu Spitzenberg – Marsigliho mapa (1969)
- Historické banské a vodohospodárske diela v okolí Smolníka
- Panoramatický výhľad na južnú časť doliny s významnými geoturistickými objektami
Informačné panely nie sú číslované, sú uvedené v poradí ako nasledujú po trase. Na trase sú aj stĺpiky s QR-kódom s doplnkovými informáciami o jednotlivých objektov.
