Východoslovenská nížina, Vihorlatské vrchy a Zemplínske vrchyPrešovský krajbanícky / ťažobnýhistorickýprírodovednýtechnickýpešítrasa okružnávhodný pre bicyklevhodný pre školy
Kraj: Prešovský
Okres: Snina
Geomorfologická jednotka: Vihorlatské vrchy
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: Chránená krajinná oblasť Vihorlat
Prístup: bus Zemplínske Hámre, centrum
Východisko: Zemplínske Hámre, múzeum
Trasa: Zemplínske Hámre: múzeum – tajch – vodná píla – garbiareň – banské polia nad obcou
Dĺžka, prevýšenie: 6,8 km, prevýšenie 285 m
Čas prechodu: 2,5 h
Počet zastávok: 14
Náročnosť: nenáročná trasa, časť trasy nad obcou stredne náročná

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické, banícke

Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší, líniový, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie čiastočne po žltej a zelenej turistickej značke.

Rok otvorenia: 2015

Aktuálny stav: Náučný chodník je dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; na stránke obce je verejne dostupný opis zastávok > Hámorský náučný chodník

Kontakt: Múzeum Zemplínske Hámre, Kostolné námestie 3, 067 77  Zemplínske Hámre, tel. 0917  659 842; Turistické informačné centrum (leží na hornom konci obce pri kameňolome), tel. 0918  737 696

Poznámka: Trasa sa po zastávku 13 dá absolvovať na bicykli.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na terénnu vychádzku. Odporúčame spojiť s návštevou expozícií múzea v Zemplínskych Hámroch a využiť služby miestnych sprievodcov, ktoré však treba objednať vopred v turistickom informačnom centre.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Zemplínske Hámre. Obec pri Barnovom potoku, prítoku Cirochy, v Beskydskom predhorí južne od Sniny. V doline pod severnými svahmi Vihorlatských vrchov pod Sninským kameňom sa už v priebehu 18. storočia povrchovo ťažila a spracovávala železná ruda. Osada Jozefova dolina (Josefsthal) bola založená až v roku 1809. V roku 1815 Jozef Rholl v nej založil železiareň a v roku 1841 zlieváreň. V roku 1956 osamostatnením sa osady od Sniny vzniká samostatná obec Zemplínske Hámre. Obec je z juhu obkolesená lesmi Vihorlatských vrchov so štatútom Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a zároveň Vojenského obvodu Valaškovce. Obnovené pamiatky a historicky významné miesta obce spojené s niekdajšou priemyselnou činnosťou pôvodnej osady Josefsthal (ťažbou a spracovaním železnej rudy, výrobou dreveného uhlia, dopravou dreva), udalosti súvisiace so vznikom osady, spôsob bývania v minulosti, zaujímavé architektonické prvky kamenných murovaníc, ktoré sa už inde v zemplínskom regióne nezachovali, dômyselný systém vodných kanálov vybudovaných kvôli hámrom prezentuje Hámorský náučný chodník.

Múzeum v Zemplínskych Hámroch. Nachádza sa v centre obce v kamennej murovanici – najstaršej budove v obci z 19. storočia –, ktorá pôvodne slúžila pre ubytovanie vedenia železiarní, neskôr ako hostinec a obecný dom služieb. V múzeu sú inštalované dve stále expozície: expozícia histórie baníctva a železiarstva vo Vihorlatských vrchoch a etnografická expozícia, ktorá prezentuje ľudovú architektúru, poľnohospodárstvo, remeslá a ľudové odevy obyvateľov osady Josefsthal. Samostatné expozície sa nachádzajú v ďalších objektoch Hámorského náučného chodníka: v budove hámru je umiestnená expozícia kováčstva a hámorníctva a v replike štôlne v lokalite pod kameňolomom sa nachádza expozícia banskej činnosti.

Hámor s vodným pohonom. V osade Jozefova dolina (Josefsthal) sa pôvodne nachádzalo až päť hámrov s vodným náhonom. Energia, získaná z vody z náhonu, poháňala kováčske buchare, dúchadlo alebo mech na fúkanie vzduchu do pece. Hámre boli zároveň predchodcami manufaktúrnej produkcie kovových výrobkov. Tunajšia železiarska výroba priniesla v 19. storočí priemyselný rozvoj nielen osady, ale najmä neďalekej Sniny. Hámorník v hámri je vyobrazený aj na pečati a v erbe obce. Objekt repliky hámra vybudovaný v rokoch 2014 – 2015 je jednou z expozícií múzea v Zemplínskych Hámroch.

Bývalá úzkorozchodná železnička. Na trati bývalej sninskej lesnej úzkokoľajky bola Zemplínskym lesným hospodárstvom v Snine v roku 1926 vybudovaná dvojkilometrová odbočka Barnová. Prvotne kvôli preprave kameňa z kameňolomu, otvoreného v prvej polovici 20. storočia, neskôr slúžila aj na prepravu vyťaženého dreva z vihorlatských lesov, ktoré sa na pílu v Snine prepravovalo pomocou oplenovaných vozňov. Sninskú úzkokoľajnú lesnú dráhu (S. U. L. D.) s rozchodom koľajníc 760 mm dal v rokoch 1912 – 1913 vybudovať gróf Jozef Degenfeld. Do roku 1928 bola jej trať viackrát predlžovaná až pod vrchol Vihorlat, lokalitu Zvorík do celkovej dĺžky 26,3 km. Pôvodný úsek trate odbočky Barnová je v súčasnosti využívaný ako cyklotrasa (zelená značka), ktorou sa dá dostať až k torzu úvrate na Konskom.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Vihorlat. Chránené územie vyhlásené v roku 1973 v strednej časti Vihorlatských vrchov, pohoria sopečného pôvodu, ktoré dosahuje výšku 1 076 m n. m. (vrch Vihorlat). Patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska – 90 % jeho územia zaberajú lesné ekosystémy, predovšetkým bukové a jedľovo-bukové, kde hlavnú drevinu predstavuje buk lesný (Fagus sylvatica). Miestami, najmä pozdĺž hlavného chrbta pohoria, sú lesy človekom narušené len minimálne a majú charakter prírodných lesov s pralesovou štruktúrou a tvoria chránené územia rôznych kategórií: Jedlinka, Veža, Motrogon, Sninský kameň, Morské oko). Viac ako storočné buky môžu dosahovať aj 40metrovú výšku. Významným miestom výskytu pôvodnej jedle bielej (Abies alba) a smreka obyčajného (Picea abies) v tomto pohorí je prírodná rezervácia Jedlinka. Na vrcholoch Tŕstie a Malé Tŕstie rastú statné buky obrastené drevokaznými hubami. Sporadicky sú tu prítomné izolované kyslomilné bukové a lipovo-javorové sutinové lesy. Na území CHKO sú dve územia európskeho významu (Morské oko a Vihorlat) a celá je súčasťou chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy (obe kategórie tvoria sústavu Natura 2000).

Vihorlatský prales v severnej časti CHKO Vihorlat, prekrývajúci aj viaceré vyššie spomenuté chránené územia, je jedným z 82 areálov sústavy Svetového prírodného dedičstva UNESCO so spoločným názvom „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“ ležiacich v 12 európskych krajinách (stav v roku 2018). Pôvodný zápis sústavy „Karpatské bukové pralesy“ v roku 2007 tvorilo 10 lokalít na území slovensko-ukrajinských Karpát, včítane Vihorlatského pralesa. Sú domovom viacerých vzácnych druhov rastlín a živočíchov a predstavujú nenahraditeľné prírodné laboratóriá.

 

Názvy informačných panelov

  1. Kamenná murovanica so sýpkou
  2. Bývalý tajch
  3. Vysoká pec
  4. Hámor s vodným náhonom
  5. Bývalá zlievareň
  6. Josefsthal
  7. Bývalá vodná píla
  8. Milier
  9. Banská štôlňa
  10. Úzkokoľajová železnička
  11. Drevenica
  12. Bývalá garbiareň
  13. Drevená zvonica
  14. Banské polia

 

  

Exportovať do PDF