Kraj: | Prešovský |
Okres: | Medzilaborce |
Geomorfologická jednotka: | Laborecká vrchovina |
Geologická jednotka: | flyšové pásmo |
Chránené územie: | žiadne |
Prístup: | bus a vlak Medzilaborce |
Východisko: | Medzilaborce, mestský úrad |
Trasa: | Medzilaborce, mestský úrad – kultúrno-športový areál na Mierovej ulici – lesopark Kamjana – Kameň |
Dĺžka, prevýšenie: | 3,4 km, prevýšenie 125 m |
Čas prechodu: | 2 h |
Počet zastávok: | 7 + informačný panel pri Mestskom úrade v Medzilaborciach |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, ochranárske, historické
Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: nie je
Rok otvorenia: 2009
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Lesy SR, š. p., Odštepný závod Vranov nad Topľou, Čemernianska 136, 093 03 Vranov nad Topľou; Mestský úrad v Medzilaborciach, Mierová 326/4, 068 01 Medzilaborce
Aktuálny stav: Informačné panely sú dobrom stave.
Poznámka: Trasa sa dá skrátiť na 2, 2 km včítane návratu do mesta. Táto časť je vhodná aj pre bicykle.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Medzilaborce. Mesto v Laboreckej vrchovine na sútoku Laborca a Vydraňky. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1543 (Kis Laborcz). Mesto je významným centrom rusínskej a ukrajinskej kultúry. Počas oboch svetových vojen bolo viackrát zničené. Dominantou je pravoslávny chrám sv. Ducha (1949), postavený ako pamätník padlým vo svetových vojnách v starom ruskom štýle, ktorý zaujme aj ikonami Dimitria Leussisa, gréckeho ikonopisca.
Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Prvé múzeum na svete venované americkému maliarovi, grafikovi, filmovému tvorcovi a osobnosti amerického hnutia pop-art, ktorého rodičia pochádzali z neďalekej Mikovej. Vzniklo v roku 1991. Je inštitúciou múzejno-galerijného typu, ktorá sa zaoberá aktuálnymi tendenciami súčasného umenia.
Mini skanzen Medzilaborce. Expozícia zmenšených stavieb (modelov) tradičných stavieb Rusínov na východe Slovenska, konkrétne v zemplínskom regióne. Sú tu dreveničky aj typický zrubový kostolík. Stavby sú vyrobené autenticky, pôvodnou ľudovou technikou. K dispozícii je lektorský výklad. Okrem turistických prehliadok sa v skanzene konajú i pravidelné kultúrne podujatia rôzneho charakteru. Nachádza sa v blízkosti železničnej stanice, verejnosti je prístupný v sezóne (jún až august) denne, inak na požiadanie.
Kamjana (Kamenná). Horský masív zhruba severo-južného smeru v Laboreckej vrchovine severne od obce Krásny Brod. Od juhu stúpa na vrch Kameň (433 m n. m.) s výraznou pieskovcovou skalou, ktorá je známa pod menom Čertov kameň. Chrbát ďalej stúpa a kulminuje vrchom Brúsy (683 m n. m.). Kamjanu budujú flyšové horniny (pieskovce, zlepence, ílovce a ílovité bridlice) vrchnej kriedy a paleogénu. Pomenovanie masívu – v jazyku Rusínov Kamjana – je odvodené od balvanov a skalných útvarov z pieskovca, ktoré sa tu hojne vyskytujú. Masív Kamjany je súčasťou územia európskeho významu Kamenná a chráneného vtáčieho územia Laborecká vrchovina (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).
Čertov kameň (Kameň, 433 m n. m.). Monumentálny skalný útvar nazvaný podľa 1,5 m reliéfu „čertovej hlavy“. Nachádza sa v masíve Kamjana (Kamenná) v Laboreckej vrchovine medzi Medzilaborcami a Krásnym Brodom, neďaleko baziliánskeho monastyra v Krásnom Brode. Traduje sa o ňom legenda, podľa ktorej sa čertom nepáčilo, že v krásnobrodskom monastyri sa schádza bohabojný ľud. Rozhodli sa ho teda zničiť. Z Beskyda odvalili veľký kameň, ktorý niesli na malíčkoch svojich rúk, aby ho spustili na monastyr. Niesli ho aj ponad Kamjanu. Keď nadránom v blízkosti Krásneho Brodu zaspieval kohút, stratili svoju moc a kameň im spadol na miesto, ktoré dnes voláme Čertov kameň.
Obsah informačných panelov
Informačné tabule približujú funkcie lesa, pripomínajú históriu pálenia drevného uhlia, odhaľujú kolobeh vody v lese, umožňujú spoznať dreviny lesa i jeho obyvateľov, aby návštevníka priviedli na najatraktívnejšie miesto – Čertov Kameň.