---

Zameranie chodníka: lesnícke, technické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, letný (v zime uzatvorený)

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2005; 2013 obnova

Aktuálny stav: Náučný chodník je udržiavaný, no niektoré panely sú poškodené, chýbajú alebo sú vyblednuté (2019).

Textový sprievodca: .PDF (verejne dostupný na stránke zriadovateľa)

Kontakt: Lesy SR, š. p., Odštepný závod Námestovo, Lesná správa Paráč Zákamenné, tel. 043 / 5520 026, 0905  481 023

Poznámka: Pre skupiny návštevníkov je na požiadanie sprievodca s výkladom (kontakt vyššie).

Upozornenie: Úvodný informačný panel nereflektuje zmeny, ku ktorým došlo pri obnove náučného chodníka (na pôvodnej trase sa zvýšil počet zastávok a pôvodné panely boli prečíslované).

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je pre terénne vyučovanie vhodný len v obmedzenej miere, v území odporúčame návštevu Náučného chodníka Oravskej lesnej železnice.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Oravská Lesná. Rozľahlá obec západne od Námestova v dolinách Bielej Oravy a viacerých jej prítokov (Katrenčíkovský potok, Demänovský potok, Juríkovský potok…) na kontakte najzápadnejšej časti Podbeskydskej vrchoviny a Oravskej Magury založená v roku 1731 grófom Jurajom Erdődym, po ktorom bola až do roku 1945 pomenovaná (Erdőd, Erdútka resp. Erdódka). Tvorí ju Ústredie a osady Brišovka, Bučina, Demänová, Flajšová, Jasenovská, Kubínska, Lehotská, Mrzáčka, Pribišská a Tanečník, niektoré z nich vzdialené od centra i viac ako 5 km. Klimaticky patrí k najchladnejším obciam na Slovensku (s priemernou ročnou teplotou vzduchu okolo 5 °C) s vysokým ročným úhrnom zrážok – osady ležia v nadmorských výškach 740 – 920 m, horské chrbty v okolí dosahujú až vyše 1 300 m n. m. Z toho vyplývali ťažké životné podmienky obyvateľstva s prevažne drevorubačským spôsobom obživy. Okrem práce v lese a horského poľnohospodárstva sa obyvatelia zaoberali výrobou plátna. Nové, dopravne dostupnejšie centrum obce na dne doliny Bielej Oravy v oblasti ústia Katrenčákovského potoka do nej, ktoré sa začalo formovať v súvislosti s výstavbou kostola sv. Anny a školy v rokoch 1910 – 1916, nahradilo dovtedajšie, ležiace vyššie pri chátrajúcom drevenom kostole v osade Lehotská. V roku 1919 dobudovali lesnú železnicu na prepravu vyťaženého dreva na sklad a pílu v Lokci. Táto trať bola neskôr prepojená prostredníctvom Kysuckej lesnej železnice na Košicko-bohumínsku železnicu (viac v samostatnom hesle nižšie). V prvej polovici 20. storočia boli v obci štyri mlyny, dva obchody, dve krčmy, pekáreň a potravinový gazdovský spolok. Architektonicky jedinečný, impozantný secesný jednoloďový rímskokatolícky kostol sv. Anny vybudovaný v roku 1914 z dreva, kameňa a muriva s ľudovými štýlovými a technickými prvkami má 550 miest na sedenie, no pojme až 1 500 osôb. Klenby šindľom krytého kostola sú drevené, zúbkovaním zdobené rebrá spočívajú na oporných stĺpoch s travertínovými hlavicami, oltáre pochádzajú z pôvodného dreveného kostola a z tirolských dielní zo začiatku 20. storočia a tri drevené lustre od miestneho rezbára Rudolfa Svinčáka zo 70. rokov 20. storočia.

Oravská lesná železnica  > pozri Náučný chodník Oravskej lesnej železnice

Oravská Magura. Plošne neveľký mohutný horský geomorfologický celok na severe Slovenska s členitým pôdorysom zhruba medzi Oravskou Lesnou, Kubínskou hoľou, vodnou nádržou Orava, Vavrečkou, Hruštínom a Lomnou na východe susediaci s Oravskou kotlinou a inde so samými vrchovinami – na severe Podbeskydskou, na západe Kysuckou a na juhu Oravskou. Predstavuje silne až veľmi silne členitú hornatinu s chladným horským podnebím. Tvorí ju do oblúka pretiahnutý masívny chrbát – so šírkou vo východnej polovici len okolo 2,5 km – dosahujúci v centrálnej časti pri svojom južnom okraji zalesneným Minčolom 1 394 m n. m. Geologicky je pohorie monotónne budované rôznymi tenko vrstvenými sériami magurského flyša s dominanciou paleogénnych drobových pieskovcov. Geologická stavba v kombinácii s vysokými zrážkovými úhrnmi a strmými svahmi spôsobujú hojný výskyt zosuvov; na odlesnených strmých svahoch sa vyskytujú lavíny (Kubínska hoľa). Takmer celé územie patrí do povodia Oravy – potoky severných svahov sýtia Bielu Oravu a juhovýchodných Oravu. Prevládajú tu kambizeme modálne, popri bukových a jedľovo-bukových lesoch v najvyšších polohách rastú čučoriedkové smrečiny. Prevažná časť lesnatého pohoria je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Viaceré cenné horské lúky, hole, a podmáčane územia sú územiami európskeho významu (súčasti sústavy Natura 2000), napr. Lomnianska hoľa, Lesnianska hoľa, Hruštínska hoľa, Vasiľovská hoľa, Pramene Hruštínky. Na južnom okraji pohoria v oblasti Kubínskej hole je lyžiarske stredisko.

 

Názvy informačných panelov

1. Lesnícky náučný chodník Oravská Lesná
2. Vznik lesa
3. Mlyn Srogončík
4. Stromy v lese
5. Studnička
6. Letokruhy
7. História lesnej železnice v Oravskej Lesnej
8. Medzinárodný rok lesov 2011
9. Geológia
10. História správy lesov na Orave
11. Lesnícke značenie
12. História odvozu a približovania dreva
13. Obnova a stavba lesa
14. ?
15. Lesné vtáky
16. Starostlivosť o zver
17. Lesné živočíchy
18. Toalety
19. Posed
20. Machy, lišajníky
21. Výroba triesla
22. Choroby a škodcovia lesa
23. Lesné požiare
24. Izba lesníka, slnečné hodiny
25. Hradenie bystrín
26. Huby
27. Letokruhy
28. CHKO Horná Orava
29. Pro Silva
30. P. O. Hviezdoslav
31. Kríž, pomník, vyhliadka
32. Lesné rastliny
33. Približovanie dreva
34. Včelárstvo
35. Diviačia obor
36. Význam lesa
37. Wiliam Rowland
38. Vaši lesníci
39. Snehová jama
40. Život v močiari

Názvy a číslovanie zastávok na stránke zriaďovateľa náučného chodníka (Lesy SR, š. p.) nesúhlasia s názvami a číslovaním informačných panelov v teréne. Na rôznych informačných miestach figuruje rôzny počet zastávok (2022).