---

Zameranie chodníka: prírodovedné, botanické

Typ chodníka: samoobslužné, líniové / okružné, obojsmerné, pešie, celoročné

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2011 a neskôr

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Zoologická záhrada Košice, Ulica k Zoologickej záhrade 1, 040 01 Košice – Kavečany, tel. 055 / 7968 011

Poznámka: V areáli zoo vznikajú od roku 2011 náučné chodníky s rôznou tematikou – v roku 2024 ich bolo päť:

• Botanický chodník
• Vtáčí chodník
• Včelársky chodník
• Náučný chodník Lužný les
• Geologický chodník.

 

Využiteľnosť pre školy

Tematické náučné chodníky vhodne dopĺňajú prezentáciu chovaných zvierat.

 

Čo sa oplatí vidieť v území náučných chodníkov

Kavečany. Mestská časť Košíc, asi 7 km na severozápad od ich centra, na juhovýchodnom okraji Čiernej hory v bezlesnom závere doliny potoka Hrubša, udržiavajúca si pôvodný vidiecky charakter. Územie začal v polovici 14. storočia  osídľovať Budislav (Bodislav), pán hradu Sokoľ. Prvá písomná zmienka sa nachádza v listine z roku 1423, ktorou osadu (spolu s inými v susedstve) kráľ Žigmund venoval mestu Košice. V prvej polovici 19. storočia sa v chotári obce ťažila medená ruda, dolomit a sľuda. Nachádza sa tu národná kultúrna pamiatka kostol sv. apoštolov Petra a Pavla, sedliacke domy z prelomu 19. a 20. storočia, kaplnka sv. Rodiny a kaplnka Panny Márie. Vďaka prírodným podmienkam a polohe na okraji Košíc je širšie územie Kavečany-Hrešná vyhľadávanou rekreačnou oblasťou – nachádza sa tu športovo-rekreačné a lyžiarske stredisko, bobová dráha, zoologická záhrada, chata Hrešná, trampolíny, kryté ohnisko, motokrosová trať pre tréningové a pretekárske využitie i freeride trať Bike park Kavečany.

Zoologická záhrada Košice. Zoologická záhrada v horskom zázemí mesta Košice, ležiaca na juhu Čiernej hory v ľavom svahu doliny potoka Hrubša, pravostranného prítoku Hornádu, severne poniže Kavečian, mestskej časti Košíc. Rozlohou 292 ha je jednou z troch najväčších zoo v Európe. S jej výstavbou sa začalo v roku 1979 a pre verejnosť bola otvorená v roku 1986 na ploche 7 ha s 23 druhmi najmä karpatskej fauny. V súčasnosti sa orientuje na eurázijskú faunu. Žije tu takmer 300 druhov zvierat. Nachádza sa tu najväčšia voliéra na Slovensku (naučili tu lietať už niekoľko orlov, ktoré vyrástli v zajatí) a najväčší areál medveďa hnedého v strednej Európe (v roku 2002 sa podaril jedinečný chovateľský úspech, keď sa tu narodili medvedie pätorčatá, ktoré boli zapísané do Guinnessovej knihy rekordov). Chovateľsky jednými z najúspešnejších druhov sú huculské kone, ktoré boli v roku 1996 zaradené do genofondu Slovenska. Sú tu využívané nielen ako exponáty, ale tiež v hipodrome. V areáli zoo sa okrem detských ihrísk, dinoparku, ohnísk pre pikniky v prírode či ponuky jazdy na koníkoch vyskytuje päť náučných chodníkov s rôznou tematikou.

Čierna hora. Neveľké, prevažne zalesnené pohorie na východnom Slovensku, najvýchodnejší geomorfologický celok Slovenského rudohoria, zhruba medzi Jaklovcami, Košicami, Drienovskou Novou Vsou a Hrabkovom. Na juhozápade susedí s Volovskými vrchmi, na východe s Košickou kotlinou, na severovýchode so Šarišskou vrchovinou a na západe má krátke hranice s Braniskom a Hornádskou kotlinou. Budujú ho prevažne kryštalické horniny (pararuly, svory, granitoidy), na ktorých je monotónny hladko modelovaný reliéf. Na kremencoch, vápencoch a dolomitoch v južnej a severnej časti pohoria je reliéf akcentovanejší, pričom najmä pozdĺž Hornádu, ktorý ho preteká naprieč hlbokým údolím, sa vyskytujú výrazné vrchy so skalnatými útvarmi a pestrými biocenózami (Sivec, Holica). Lokálne sa vyskytujú aj paleogénne zlepence a brekcie. Prevažuje silno členitý hornatinový reliéf s výskytom širokých chrbtov až plošín, najvyšším je vrch Roháčka (1 029 m n. m.) na severozápadnom konci pohoria severne od Margecian, pri ktorých do Hornádu – v mieste jeho vzdutia priehradou v rámci sústavy vodných diel Ružín I a Ružín II – ústi Hnilec. Súbežne s Hornádom pohorie križuje dvojkoľajná železničná trať Žilina – Košice.

 

Obsah náučných chodníkov

Botanický chodník | Vznikol v roku 2011. | Trasa čiastočne kopíruje prehliadkovú trasu zoo. Pätnásť informačných panelov prezentuje botanické zaujímavosti a zvláštnosti Čiernej hory a Volovských vrchov a vzácne rastlinné druhy Karpát.

Vtáčí chodník | Vznikol v roku 2012. | Je zameraný na vtáky voľne žijúce v areáli zoo. Okrem šiestich informačných panelov obsahuje aj rôzne typy hniezdnych vtáčích búdok, ktoré tu aj spevaví vtáci využívajú.

Včelársky chodník | Vznikol v roku 2012. | Predstavuje život včiel a ich význam pre život. Vedie východnou stranou okruhu Altaj. Na jeho konci je včelín s niekoľkými úľmi a statický ďalekohľad pre pozorovanie prírody okolia Košíc.

Náučný chodník Lužný les | Vznikol v roku 2019. | Vedie v pôvodnom biotope horského lužného lesa vo forme takmer 200 m dlhého nadzemného chodníka nadrozmernými modelmi plazov a obojživelníkov, lanovou prekážkovou dráhou, interaktívnymi tabuľami so základnými informáciami o živote v lužnom lese. Na chodník nadväzuje vonkajšia expozícia pôvodných druhov plazov a obojživelníkov s interaktívnou tabuľou.

Geologický chodník | Vznikol v roku 2015. | Ako súčasť zoogeografického okruhu Altaj na ôsmich informačných paneloch porovnáva Karpaty a Altaj z hľadiska fauny, flóry, geologických podmienok a paleontológie. Ozvláštňujú ho interaktívne prvky (skákacia pavučina) a prezentácia geopaleontologických nálezov z územia Európy zo zbierok Národného múzea v Prahe.