Slovenské stredohorieBanskobystrický krajbanícky / ťažobnýhistorickýtechnickýobsahom pre malé detipešítrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický
Okres: Banská Bystrica
Geomorfologická jednotka: Zvolenská kotlina
Geologická jednotka: neogénna panva
Chránené územie: nie je
Prístup: bus – Ľubietová
Východisko: Ľubietová – Námestie V. Dunajského
Trasa: Ľubietová centrum – Banský závoz – Podlipa – banské haldy – Ľubietová centrum obce
Dĺžka, prevýšenie: 4,5 km / 9,3 km, prevýšenie 200 m / 300 m
Čas prechodu: 2 až 2,5 h / 4 h
Počet zastávok: 13
Náročnosť: nenáročná až stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, banícke

Typ chodníka: obojsmerný, okružný s odbočkami, peší, letný

Nadväznosť na turistickú značku: čiastočne s modrou a zelenou turistickou značkou; väčšina chodníka vedie po miestnych komunikáciách a chodníkoch

Rok otvorenia: 2014

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: áno, sprievodca

Kontakt: OZ Libetha Nám. V. Dunajského 1/1, 976 55 Ľubietová, tel. +421 904 906942; Obecný úrad Ľubietová, Nám. V. Dunajského 1/1, 976 55 Ľubietová, tel. +421 48 4195231, mail: starosta@lubietova.sk

Poznámka: Počas návštevy obce odporúčame navštíviť miestne muzeálne expozície v budove Obecného úradu. Expozícia historická a mineralogická. Pre návštevníkov sú otvorené v pracovných dňoch od 8,00 do 15,00 hodiny. Návštevy cez víkend je potrebné dohodnúť s pracovníkom úradu na t.č. +421 48 4195231.

Verejné otvorenie turistickej sezóny so sprievodcom v poslednú aprílovú nedeľu a verejné uzavretie turistickej sezóny so sprievodcom v prvú októbrovú nedeľu.

Chodník sa naďalej rozvíja a cieľom je umiestniť na ňom repliky starých banských strojov, ktoré boli používané na ťažbu a pôvodne boli umiestnené v tejto lokalite, napríklad gápeľ, stupa, ale aj jednoduchšie stroje ako rumpál, banské vozíky hunty a podobne.

 

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie ako aj na realizáciu vlastivednej alebo historickej vychádzky. Obsah jednotlivých informačných panelov je dobre využiteľný. Pre deti je špeciálne upravený edukačný  program  so sprievodcom, kedy si môžu  užiť pravú atmosféru stredovekej baníckej práce  s kladivkom a želiezkom, byť prítomní pri zázraku premeny železa na meď, stať sa hľadačom minerálov a zažiť pravú permonícku krajinu. Pre odbornú verejnosť a študentov  využívame služby odborného  sprievodcu, ktorý môže urobiť výklad aj v anglickom, ruskom a nemeckom jazyku.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Ľubietová. Za zlatý vek ľubietovského mediarstva sa považuje obdobie od 14. a do polovice 16. stor. V roku 1379 banícka osada získala mestské výsady od Ľudovíta Veľkého. V 15. stor. celú produkciu ľubietovských baní ovládol „medený gróf“ Ján Falbrecht z Torune. Začiatkom 16. stor. tu podnikali Turzovci. V lokalite Čierne Peklo a Svätoduška vybudovali komplex baní a hút. Ľubietovskú meď vyvážali pod značkou „Lebentzer“. Významná etapa ľubietovského mediarstva nastala výstavbou fabriky na výrobu mosadze v 17. stor. Na Podlipe zostalo po ťažbe medi obrovské haldové pole. Ložisko bolo rozfárané minimálne 18 štôlňami v nadmorskej výške 500 až 760 m n. m. Väčšina z nich je zavalená, prístupná je cca 50 metrová štôlňa Andreas, kresanica Dolný Johan, kresanica Horný Johan a vojsť sa dá aj do bane Ladislav. Na odvaloch je možné nájsť pseudomalachit, malachit, kuprit a zriedkavo preslávený ľubietovský zelený minerál libethenit so skleneným leskom. Banské polia na Podlipe boli v 18. stor. súčasťou závodu Zelená voda, ktorý v 19. stor. prevádzkoval erár. Popri ťažbe medených rúd sa v Ľubietovej ťažila a spracúvala aj železná ruda. V roku 1692 tu banský erár postavil vysokú pec, ktorá je považovaná za prvú v Hornom Uhorsku. No už začiatkom 18. stor. v období povstania Rákocziho tu postavili novú vysokú pec na výrobu železa. Mesto Ľubietová a súkromní podnikatelia sa r. 1795 združili do spoločnosti Ťažiarstvo Tri vody a nad Osrblím postavili vysokú pec (705 m n. m.).

Libethenit. Z mineralogického hľadiska je Ľubietová, ložiská Podlipa a Svätoduška, známa výskytom pestrej asociácie sekundárnych minerálov medi a najmä libethenitu, zásaditého fosforečnanu medi- Pre svetovú vedu bol prvýkrát popísaný z tejto lokality v roku 1823. Meno je odvodené od nemeckého  názvu Ľubietovej – Libethen. Minerál má tmavoolivovozelenú až zelenú farbu, sklený lesk. Kryštalizuje v rombickej sústave vo forme pyramidálnych, krátkostĺpcovitých, kryštálov s veľkosťou do 8 mm. Je minerálom oxidačnej zóny medených rúd, kde sa vyskytuje spolu s pseudomalachitom.

 

 

Názvy informačných panelov

 

  1. Ľubietová- história

  2. Banský závoz

  3. Zábava

  4. Podlipa

  5. Cementačná metóda získavania medi

  6. Štôlňa Andreas
  7. Banský skanzen
  8. Banské polia
  9. Štôlne Joha
  10. Štôlne Ladislav
  11. Banský závod Zelená voda
  12. Klopačka
  13. Močilie

 

 

        

 

Exportovať do PDF