---

Zameranie chodníka: prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, líniový s dvoma odbočkami, obojsmerný, peší, celoročný po panel 6, ale k panelom 7, 8 a 10 (k vodopádom a tiesňave) v zimných mesiacoch chodník uzavretý!

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník vedie súbežne s modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2016

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; voľne sú na webe Černovej dostupné texty k jednotlivým zastávkam   > .PDF

Kontakt: Občianske združenie Černovský chotár, Priehradka 8477/11, 034 06  Ružomberok

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Ružomberok. Okresné mesto na západe Liptovskej kotliny pri jej kontakte s Veľkou Fatrou v ústiach Revúcej a Likavky do Váhu, centrum dolného Liptova. Prvá písomná zmienka je z roku 1233. Mestské výsady získal v roku 1318. Na významnej križovatke soľných ciest sa vyvíjal v obchodno-trhovo-remeselnícke centrum s poľnohospodárskym, drevárskym a ovčiarskym zamestnaním obyvateľstva. Po vybudovaní Košicko-bohumínskej železnice (1871) sa vyvíjal priemysel, najmä papierenský, textilný, drevospracujúci, založená bola aj tehelňa, bryndziareň a zápalkáreň. Na začiatku 20. storočia bol podľa počtu obyvateľstva najväčším slovenským mestom a tiež centrom slovenského politického diania. V tragickej udalosti v Černovej (1907), ako dôsledku národnostného útlaku, zahynuli po streľbe žandárov 15 nevinní civilisti. V meste pôsobil kňaz a národovec Andrej Hlinka. K pamiatkam patrí o. i. rímskokatolícky, pôvodne gotický, Kostol sv. Ondreja z 13./14. storočia, opevnený v 15. storočí, neorománsky prestavaný (1903), s výmaľbou od Jozefa Hanulu a vitrážami od Ľudovíta Fullu, evanjelický kostol – trojloďová modernistická stavba s prvkami rondokubizmu (1926) s oltárnym obrazom P. M. Bohúňa –, horská osada a miestna časť Vlkolínec – rezervácia ľudovej architektúry zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Neďaleko Liptovského múzea od roku 1969 sídli v budove podľa projektu arch. Martina Kusého Galéria Ľudovíta Fullu (1902 – 1980), ružomberského rodáka, sprístupňujúca okrem jeho diela i ateliér a obytnú časť domu.

Čutkovská dolina. Vyše 7 km dlhá dolina Čutkovského potoka – ústiaceho zľava v Ružomberku-Černovej do Váhu – v severovýchodnej časti Veľkej Fatry. Asi 0,7 km od jej začiatku, neďaleko parkoviska pri Kolibe u dobrého pastiera sa nachádza pstruhový rybník, ovčí salaš, zberná vodná nádrž (priehrada) a detský zábavný park Obrovo.

Červená skala (aj Čutkovský travertín). Travertínový skalný útvar v strednej časti Čutkovskej doliny vo Veľkej Fatre. Travertín je pórovitá, málo pevná hornina, vznikajúca vyzrážaním sa zo studeného prameňa bohatého na CO₂ a minerály. Je tu bohato pokrytý machorastami a prímesami sfarbený do hneda a červena.

Jelení vodopád. Kaskádovitý dvojetážový 24 m vysoký vodopád na Jeleňom potoku, pravostrannom prítoku Čutkovského potoka, jeden z najväčších na území Veľkej Fatry. Predstavuje deštrukčný vodopád, ktorého výška i sklon sa v priebehu času pôsobením vody zmenšuje. Najkrajšia je jeho horná časť. Množstvo vody vo vodopáde v priebehu roka kolíše – najvodnejší býva na jar a po väčších dažďoch. Náročnejší úsek prístupového chodníka na odbočke z Čutkovskej doliny pred vodopádom je vybavený 84 schodmi.

Tiesňava za dierou (aj Čutkovský kaňon). Úzka roklina, asi 50 m dlhá, v závere Čutkovskej doliny vo Veľkej Fatre, ktorá vznikla prerezaním sa Čutkovského potoka cez vápence a dolomity. Miestna povesť vysvetľuje, že je dielom statočného a bystrého mládenca Martina, ktorému zbojníci uniesli snúbenicu a vydať mu ju boli ochotní, len ak dokáže rozlomiť obrovskú skalu na konci Čutkovskej doliny na polovicu. V lokalite sa vyskytujú skalné steny, kaskády a vzácne druhy machov a papradí.

 

Názvy informačných panelov

1. Náučný chodník Čutkovská dolina známa – neznáma
2. Voda
3. Mokrade
4. Lesy
5. Červená skala
6. Fauna
7. Jelení vodopád
8. Jamišné vodopády
9. Lúky
10. Tiesňava za dierou