Slovenské rudohorieKošický krajbanícky / ťažobnýhistorickýtechnickývodohospodárskypešítrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Košický
Okres: Rožňava
Geomorfologická jednotka: Volovské vrchy
Geologická jednotka: gemerské pásmo
Chránené územie: Národný park Slovenský raj
Prístup: bus Dedinky, Dobšinská Maša
Východisko: Dedinky, Dobšinská Maša povyše zastávky busu, resp. turistického smerovníka
Trasa: Dedinky, Dobšinská Maša – svahy južne od osady pod sedlom Dobšinský kopec – Dobšinská Maša
Dĺžka, prevýšenie: 5,2 km, prevýšenie 200 m (včítane dvoch odbočiek na vyhliadky)
Čas prechodu: 3 h
Počet zastávok: 6 + 2 vyhliadky
Náročnosť: nenáročná až stredne náročná

Zameranie chodníka: historické, vodohospodárske, ochranárske, banícke

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník je krátko súbežný s červenou a neskôr zelenou turistickou značkou.

Rok otvorenia: ?, obnova 2018?

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Mestské lesy Dobšiná, s. r. o., Turecká 54, 049 25  Dobšiná, tel. 058 / 794 129

Aktuálny stav: Chodník je v dobrom stave a dobre vyznačený v teréne.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Dedinky. Obec na severozápadnom okraji Volovských vrchov na ich styku so Slovenským rajom na sever od Dobšinej. Vznikla v roku 1933 zlúčením baníckych osád Štefanovce a Imrichovce. Prvá písomná zmienka o Štefanovciach je z roku 1380. V 18. storočí boli ako majetok rodu Csákyovcov rozdelené medzi bratov Štefana a Imricha, ale v roku 1933 sa spojili a vytvoril obec Dedinky. Pôvodnými obyvateľmi dnešných Dediniek boli baníci, ktorí v okolitých horách vyhľadávali a ťažili medené a železné rudy. K baníkom sa prisťahovali drevorubači, uhliari a spracovatelia vyťažených rúd, ktorí ich tavili a spracovávali v tzv. mašách a hámroch. V roku 1960 bola k obci pripojená jej dnešná miestna časť Dobšinská Maša, pôvodne osada mesta Dobšiná.

Palcmanská Maša. Miestna časť obce Mlynky a nad ňou ležiaca rovnomenná umelá vodná nádrž (priehrada) na hornom toku Hnilca na styku Slovenského raja a Volovských vrchov. Osada vznikla okolo roku 1800 v súvislosti s výstavbou vysokej pece a hámrov. Vodná nádrž je súčasťou prečerpávacej vodnej elektrárne Dobšiná, prvej prečerpávacej elektrárne na Slovensku, spustenej v roku 1953. Celková plocha nádrže je 85 ha. Výstavbe padlo za obeť niekoľko domov v obciach Dedinky a Stratenská Píla. Teplotou vody patrí medzi najchladnejšie vodné nádrže na Slovensku. Účelom priehrady bola výroba elektrickej energie a regulovanie toku Hnilca. Voda z Kaplanovej turbíny odteká takmer 3 km dlhým tunelom popod Dobšinský kopec z povodia Hnilca do povodia Slanej. Dnes nádrž plní aj funkciu rekreácie a rybolovu.

Dobšinský kopec. Zväčša odlesnený vrch (974 m n. m.) na sever od Dobšinej v západnej časti Volovských vrchov. Cez sedlo „Dobšinský kopec“ západne od vrchu vedie cesta z doliny Slanej od Rožňavy do doliny Hnilca a cez Stratenú na Brezno či Poprad, resp. odbočka z nej popod nádrž Palcmanská Maša cez Mlynky na Spišskú Novú Ves či Nálepkovo. Každoročne sa tu konajú automobilové preteky do vrchu. Zo sedla je výhľad na veľkú časť Slovenského rudohoria.

 

Názvy informačných panelov

    1. Dobšinská Maša
    2. Mestské lesy Dobšiná
    3. História Mestských lesov Dobšiná
    4. Hydroenergetické dielo Dobšiná
    5. Národný park Slovenský raj
    6. Banícka a hutnícka história

 

 

Exportovať do PDF