---

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske, poľnohospodárske

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník je na začiatku krátko súbežný so zelenou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2012

Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave (2022).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Miestna akčná skupina Kopaničiarsky región, Kancelária KR-MAS, ul. M. R. Štefánika 560/4, 907 01  Myjava, tel. (TIC) 0917  240 098

Poznámka: Na informačných paneloch sa pred názvom chodníka uvádza aj názov projektu – „Chodníčky za poznaním slovensko-moravského pohraničia” –, v rámci ktorého bol vybudovaný.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie obmedzene z dôvodu čiastočného prechodu po cestných komunikáciách.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Drgoňova dolina a Durcovie dolina. Kopaničiarske osady s izolovanými kopanicami, časti mesta Stará Turá vo východnej časti Myjavskej pahorkatiny. Ležia v poľno-lúčno-pasienkovej krajine západne od centra Starej Turej v povodí stredného toku potoka Kostolník, pravostranného prítoku Tŕstia. Na Kostolníku tu bola v minulosti vybudovaná séria vodných mlynov, z ktorých sa niektoré zachovali až dodnes, hoci svojmu účelu už neslúžia.

Chránený areál Pavúkov jarok. Chránené územie medzi Starou Turou, Papradom a Hrašným vo východnej časti Myjavskej pahorkatiny vyhlásené v roku 1984 na ochranu dobre zachovaných biotopov jelšových lužných lesov, vysokobylinných nivných lúk a pasienkov v dvoch izolovaných územiach – jednom väčšom pozdĺž potoka Pavlíkov jarok a druhom popri potoku Kostolník. Oba potoky sa vlievajú do vodnej nádrže Dubník II. (Bánov). Areál je zároveň rovnomenným územím európskeho významu (je súčasťou sústavy Natura 2000), ktorého účelom je ochrana biotopov európskeho významu: jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0), vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430) a nížinné a podhorské kosné lúky (6510) a druhov európskeho významu: spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), modráčik krvavcový (Maculinea teleius), modráčik bahniskový (Maculinea nausithous), ohniváčik veľký (Lycaena dispar) a kunka žltobruchá (Bombina variegata).

Prírodná pamiatka Šašnatá. Chránené územie pri juhovýchodnom okraji Starej Turej na Myjavskej pahorkatine vyhlásené v roku 1984 na ochranu zachovalých brehových porastov bezmenného ľavostranného prítoku Tŕstia, typického potoka Myjavskej pahorkatiny so samočistiacou a filtračnou schopnosťou, ktorá je znásobená jeho močaristou nivou. V suchých obdobiach potok vysychá. Územie ma okrem vedeckej a výskumnej hodnoty aj významnú krajinotvornú a ekostabilizačnú funkciu.

Papradský viadukt. Mohutný železničný most na trati Nové Mesto nad Váhom – Vrbovce/Velká nad Veličkou – Veselí nad Moravou východne od železničnej zastávky Paprad. Trať, dobudovaná v dĺžke 68 km v roku 1929, prechádza veľmi členitým územím Malých Karpát, Myjavskej pahorkatiny i Bielych Karpát, preto vyžadovala vybudovanie desiatok mostov a nadjazdov a troch tunelov (Čachtický t., Poriadsky t., T. pod Poľanou). Svojou dĺžkou 255 m je Papradský najdlhším z jej piatich veľkých viaduktov. Má päť polí priehradovej, priamopásovej konštrukcie s hornou mostovkou, uloženou na štyroch zhruba 22 m vysokých betónových pilieroch, obložených blokmi z pieskovca a vápenca, a dvoch koncových oporách. Na konci druhej svetovej vojny bol most ťažko poškodený ustupujúcimi Nemcami.

Myjavská pahorkatina. Medzihorský geomorfologický celok na západe Slovenska zhruba medzi Sobotišťom, Osuským, Prašníkom, Bzincami pod Javorinou a Brestovcom medzi Malými Karpatmi na juhu a Bielymi Karpatmi na severe a Považským podolím na východe a Chvojnickou pahorkatinou na západe. Ide o zvlnené nevysoké (zväčša 250 – 400 m n. m.) územie s charakteristickými plošinami oddelenými širšími dolinkami, pri južnom okraji kulminujúce Bradlom (543 m n. m.) s veľmi pestrou a zložitou geologickou stavbou. Okrem paleogénnych flyšových hornín (zlepence, ílovce) sú hojne zastúpené neogénne (zlepence, pieskovce, brekcie) a mezozoické (vápence, pieskovce, sliene, ílovce) horniny včítane bradiel a ich obalu niekde s prekryvom štvrtohorných sedimentov (sprašové hliny, svahové sedimenty, štrkopiesky nív). Miestami – na relatívne odolných horninách, napr. bradlových tvrdošoch (jurské vápence) či masívnych chrbtoch na kriedových pieskovcoch a vápencoch – sa vyskytuje výrazný i skalnatý reliéf (Brančské bradlá) alebo terén s pomerne veľkým prevýšením až vrchovinného rázu – teda nie pahorkatinného, ako by nasvedčoval zaužívaný názov celku –, členený hlbšími dolinami Myjavy, Brezovského potoka, Jablonky, Tŕstia a ich prítokov. [Poznámka na okraj – vrch Bradlo napriek názvu nie je bradlom v geologickom zmysle.] Pre územie Myjavskej pahorkatiny je charakteristický hojný výskyt historických výmoľov, podmienených kombináciou miestami nízkej odolnosti geologického podložia, veľkej členitosti reliéfu, spôsobu obrábania odlesnenej pôdy v rámci kopaničiarskeho osídlenia od 16. storočia a jeho časového prekryvu s tzv. malou dobou ľadovou s častými silnými zrážkami s efektom intenzívnej vodnej erózie. Zhruba polovica plochy medzihoria je dnes zalesnená prevládajúcimi bučinami, a to najmä na skeletnatých pôdach, strmých svahoch, opustených pasienkoch a na územiach s výmoľmi bohato zastúpeným agátom bielym.

 

Názvy informačných panelov

1. Územie európskeho významu Pavúkov jarok
2. Živočíchy v osadách a na kopaniciach
3. Geológia a reliéf
4. Tradičné ovocinárstvo