Kraj:	Banskobystrický
Okres:	Rimavská Sobota
Geomorfologické jednotky:	Revúcka vrchovina
Geologické jednotky:	gemerské pásmo
Chránené územie:	prírodná pamiatka Veľká Driečanská jaskyňa, prírodná pamiatk Malá Driečanská jaskyňa
Prístup:	bus Drienčany
Východisko:	Drienčany, Evanjelický kostol
Trasa:	Drienčany – Slnečné hodiny – Veľká Drienčanská jaskyňa – Drienčany
Dĺžka, prevýšenie:	2,8 km, prevýšenie 73 m
Čas prechodu:	1,5 – 2,5 h
Počet zastávok:	12
Náročnosť:	stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočný súbeh s modrou turistickou značkou (na začiatku trasy chodníka).

Rok otvorenia: 1992, 2002 obnova a rozšírenie; 2020 plánovaná rekonštrukcia

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave, niektoré sú už vyblednuté (2020).

Textový sprievodca: Skladačka Sprievodca náučným chodníkom Drienčanský kras (1995)

Kontakt: Štátna ochrana prírod SR, Správa CHKO Cerová vrchovina, Železničná ul. 31, 979 01 Rimavská Sobota, 047 563 49 48, email: schkocv@sopsr.sk; Obecný úrad Drienčany, 980 23 Drienčany, e-mail: ocu@driencany.sk

Poznámka: V súčasnosti náučný chodník začína a končí v obci Drienčany od informačného panelu č. 4. Informačné panely v lokalite Teplý vrch boli odstránené (okrem IP č. 1), rovnako aj vyhliadková veža na pozorovanie vodného vtáctva.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre vlastivednú vychádzku alebo geografickú exkurziu. Informačné panely sú dobre využiteľné pri realizácii terénneho vyučovania. Odporúčame spojiť s návštevou Múzea slovenskej rozpávky – kontakt: 0918 828 164 alebo 0918 828 124.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Drienčany. Obec ležiaca 17 km severovýchodne od Rimavskej Soboty v doline riečky Blh v Revúckej vrchovine. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1291. Od tohto roku patrila rodu Derencsényiovcov, ktorí tu v roku 1297 postavili aj hrad (k hradu sa viaže román Ľudovíta Kubániho „Valghata“). Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, brdárstvu, košikárstvu, pálili vápno a vyrábali vosk. Obec bola pôsobiskom významných dejateľov: P. Dobšinský (spisovateľ, rozprávkar a folklorista), ktorý tu pôsobil ako farár, Jonatan Dobroslav Čipka (štúrovský básnik) a V. Vraný (botanik). Fara po rekonštrukcii slúži ako Múzeum slovenskej rozprávky. V blízkosti areálu fary sa nachádza pamätník, ktorý zobrazuje tvorbu Pavla Dobšinského so symbolom Zlatého pera, zlatej podkovy a zlatého vlasu. Odhalili ho v roku 1971. Jeho autormi sú akad. Sochár M. Ksander a Ing. Arch. J. Chrobák. Významnou architektonickou pamiatkou je kostol (ev. a. v.), postavený na staršom neskororománskom základe prvého kostola z 13. storočia, prebudovaný v rokoch 1513 a 1793. Kostol je dostupný krytým dreveným schodišťom – tzv. házik a je obohnaný múrom so strelnými otvormi. Súčasťou areálu kostola je aj renesančná zvonica zo 17. storočia.

Drienčanský kras. Prírodovedecky a krajinársky najhodnotnejšie krasové územie medzi Slovenským a Muránskym krasom s rozlohou 16 km². Tvorí dôležitú zastávku pre rôzne migrujúce živočíchy a vápnomilné i suchomilné rastlinné spoločenstvá. Z vyšších rastlín tu bolo zistených 1 025 taxónov, z ktorých 117 patrí medzi ohrozené v celoslovenskom meradle, 7 medzi endemické a 46 medzi zákonom chránené. Zo zistených 180 druhov vtákov je 36% významných, ale bolo tu zaznamenaných aj 58 druhov cicavcov a niekoľko obojživelníkov. Sú tu bohato zastúpené povrchové aj podzemné krasové javy (190 závrtov, škrapové polia, jaskyne). Z jaskýň je najdlhšia, až 1 570 m dlhá jaskyňa Podbanište, ale nachádzajú sa tu aj ďalšie vzácne podzemné lokality, napr. 319 m dlhá Jaskyňa pri Holom vrchu s mladými brčkami, Špaňopoľská jaskyňa s výskytom opálu v snehobielych kvapľoch, alebo Chvalovská jaskyňa, ktorá v dobe bronzovej slúžila ako pohrebisko a v stredoveku ako peňazokazecká dielňa.

Veľká Drienčanska jaskyňa. Verejnosti neprístupná jaskyňa s vchodom pod cca 6 m vysokým skalným bralom vo svahu Holého vrchu. Jaskyňa má dĺžku cca 50 metrov a bola v minulosti súčasťou rozsiahlejšieho jaskynného systému. Je to fluviokrasová jaskyňa, ktorá je v súčasnosti vyplnená hrubou vrstvou sedimentov. Archeologické výskumy dokazujú jej osídlenie už v dávnej minulosti. V súčastnosti je významným zimoviskom netopierov. Jaskyňa je chránená ako prírodná pamiatka od roku 2006.

Malá Drienčanska jaskyňa. Jediná verejnosti prístupná jaskyňa v Drienčanskom krase je dlhá 79m. Vchody do jaskyne majú tvar klenutých oblúkov. Jaskyňa bola v dávnej minulosti obývaná, čo dokumentujú umiestnené kópie artefaktov. Jaskyňa je chránená ako prírodná pamiatka od roku 2006.

Vodná nádrž Teplý vrch. Akumulačná vodná nádrž s rozlohou cca 100ha na potoku Blh v k. ú. rovnomennej obce. Vodná nádrž je v súčasnosti využívané najmä na rekreačné účely – kúpanie a vodné športy. Na brehoch nádrže sú vybudované pláže a zariadenia cestovného ruchu. V západnej časti nádrže sa sústreďuje športový rybolov.

Hikóriový porast. Chránený areál vyhlásený v roku 1965 na ploche cca 52 ha za účelom ochrany porastu introdukovanej hikórie/orechovca, dreviny pôvodom zo Severnej Ameriky. Porast bol vysadený v druhej polovici 19. storočia za účelom aklimatizácie nepôvodných druhov drevín na našom území. V súčastnosti v poraste okrem vysadených hikórií (5 druhov) sú bohato zastúpené aj naše pôvodné dreviny. Územie slúži ako výskumná plocha pre aklimatizáciu nepôvodných drevín.