Kraj:	Žilinský
Okres:	Kysucké Nové Mesto
Geomorfologická jednotka:	Javorníky
Geologické jednotky:	kvartérne sedimenty (proluviálne, fluviálne) a flyšové pásmo
Chránené územie:	žiadne
Prístup:	bus Kysucké Nové Mesto, Dúbska cesta, cintorín
Východisko:	Kysucké Nové Mesto, mestský cintorín
Trasa:	Kysucké Nové Mesto, mestský cintorín – centrom miestnej časti Dubie (miestny cintorín – námestie – zvonica – pamätník druhej svetovej vojny)
Dĺžka, prevýšenie:	1,1 km, prevýšenie 40 m
Čas prechodu:	1 h
Počet zastávok:	8
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2020

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; opis zastávok a virtuálna prehliadka náučného chodníka > na stránke jeho tvorcu

Kontakt: Občianske združenie SYTEV, Lipová 810/30, 024 01 Kysucké Nové Mesto, tel. 0910 489 591

Upozornenia: (1) Náučný chodník vedie po frekventovanej miestnej komunikácii miestami bez chodníkov. (2) Smerové šípky na niektorých informačných paneloch sú vzájomne vymenené a ukazujú nesprávnym smerom.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre vlastivednú vychádzku.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Dubie. Miestna časť Kysuckého Nového Mesta v Kysuckej kotline, najvýchodnejšej časti Javorníkov, na Súľkovom potoku, prítoku Žeriavky, na severozápade Slovenska. Pôvodne samostatná obec pri juhozápadnom okraji Kysuckého Nového Mesta sa prvýkrát spomína v roku 1367. Bola súčasťou panstva Budatín. V rámci valašskej kolonizácie v 15. storočí sa tu rozvinul chov dobytka. Časom v obci klesal počet obyvateľov, až v roku 1898 bola pričlenená k blízkemu Kysuckému Novému Mestu. Najstaršou historickou stavbou je zvonica, jestvujúca pravdepodobne už okolo roku 1786. Jej zvon bol uliaty v Trnave v roku 1846. Obradná kaplnka Božieho Srdca Ježišovho na miestnom cintoríne vznikla z bývalej márnice a skladu prestavbami v rokoch 2002 a 2014. Zdobí ju viacero výtvarných prvkov miestnych umelcov.

Kysucká hvezdáreň v Kysuckom Novom Meste. Jedno z troch samostatných odborných pracovísk Krajskej hvezdárne v Žiline, zriadenej v roku 2013. Na okraji Kysuckého Nového Mesta na juhovýchodnom úpätí Stránskeho vrchu bola bývalá okresná ľudová hvezdáreň vybudovaná v rokoch 1977 – 1986. Základnými úlohami hvezdárne sú popularizácia astronómie a prírodných a technických vied rôznymi programami pre verejnosť, najmä deti a mládež, a odborno-pozorovateľská činnosť v oblasti astronómie s publikáciou jej výsledkov v odbornej tlači. Hvezdáreň umožňuje návštevníkom priamo sa zúčastňovať pozorovaní vesmírnych úkazov a objektov a astronómom – amatérom aj zapájať sa do tvorby vedeckého poznania. Popri pozorovaniach hviezdnej oblohy (každý piatok) a mimoriadnych úkazov a objektov či výstavách usporadúva podujatia pre všetky typy škôl, napr. prednášky, besedy, multimediálne programy, premietanie filmov, vzdelávacie semináre pre pedagógov, exkurzie na iné astronomické zariadenia, súťaže (Astrostop, Vesmír očami detí, Čo vieš o hviezdach?, Tajomný vesmír…), krúžkovú činnosť, letné tábory, sústredenia, pozorovacie expedície a pre astronomicky vyspelých stredoškolákov aj pozorovacie a vzdelávacie praktiká.

Tábor – vrch (697 m n. m.) a rozhľadňa > pozri Náučný chodník Škorčie

Javorníky. Rozsiahly horský geomorfologický celok na severozápadnom okraji Slovenska medzi Lysou pod Makytou, Púchovom, Bytčou, Žilinou, Čadcou a Makovom, smerom na západ malou časťou presahujúci na východnú Moravu, resp. do Česka. Medzi Púchovom a južným okrajom Považskej Bystrice zasahujú neďaleko aj na ľavú stranu Váhu. U nás susedia na severe s Turzovskou vrchovinou a Kysuckými Beskydami, na východe s Kysuckou vrchovinou a kratučko so Žilinskou kotlinou a Súľovskými vrchmi a na juhu s Považským podolím a Bielymi Karpatmi. Majú plochý málo rozčlenený ústredný chrbát, Veľkým Javorníkom dosahujúci nadmorskú výšku 1 071 m. Budované sú prevažne paleogénnymi horninami flyšového pásma, pričom masívne chrbty s hornatinovým reliéfom sa viažu na série s prevahou rôznych typov pieskovcov. Doliny na juhovýchodnom úbočí horstva s rozširujúcimi sa až kotlinovými úsekmi sa vyvinuli v územiach s prevažujúcimi ílovcami a vrchovinovým prípadne len pahorkatinovým reliéfom, tvoriac nápadnú tiahlu zníženinu – Javornícku brázdu – so sídlami (Papradno, Štiavnik, Kolárovice, Veľké Rovné, Dlhé Pole) a poľnohospodárskym využitím zeme, na rozdiel od zvyšku zalesneného horského územia. Juhozápadnú časť celku medzi Púchovom a Predmierom, resp. dolinou Štiavnika buduje bradlové pásmo (zlepence, pieskovce, hľuznaté vápence, sliene a i.), čo sa prejavuje väčšou členitosťou reliéfu s výskytom skalných foriem. V oblasti celého pohoria sú priaznivé litologické podmienky pre tvorbu početných zosuvov. Pohorie odvodňujú potoky ústiace do Váhu alebo Kysuce (na Morave do Vsetínskej Bečvy). Na jeho južnom okraji sa nachádza na Váhu vodná nádrž Nosice. Pri jej výstavbe v roku 1952 náhodne navŕtali veľmi kvalitnú minerálnu vodu, zložením takmer totožnú s kyselkou v Luhačoviciach, čo bolo faktorom vzniku kúpeľov Nimnica, najmladších na Slovensku. Vo vyšších častiach pohoria prevládajú bukové a jedľovo-bukové lesy, v nižšie ležiacich kotlinkách a dolinách sú popri sídlach lúky, pasienky a polia. Stredná časť Javorníkov predstavuje plošne väčšiu polovicu územia Chránenej krajinnej oblasti Kysuce (moravská časť Javorníkov je súčasťou CHKO Beskydy).