Kraj: | Prešovský |
Okres: | Prešov |
Geomorfologická jednotka: | Šarišská vrchovina |
Geologická jednotka: | vnútrokarpatský flyš |
Chránené územie: | prírodná rezervácia Dunitová skalka |
Prístup: | bus Sedlice, obecný úrad |
Východisko: | Sedlice, neďaleko bus zastávky Sedlice, obecný úrad |
Trasa: | Sedlice – obcou k severu (proti toku Viselca) – Dunitová skalka – Sedlice |
Dĺžka, prevýšenie: | 2,3 km, prevýšenie 70 m |
Čas prechodu: | 1,5 h |
Počet zastávok: | 8 |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné, geologické
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: nie je
Rok otvorenia: 2011
Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave (2021).
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obecný úrad Sedlice, Sedlice 176, 082 43 Sedlice, tel. 051 / 7782 214; ŠOP SR – Regionálne centrum ochrany prírody Prešov, Švábska 4, 080 05 Prešov, tel. 051 / 7732 713
Poznámka: Trasa náučného chodníka je bohato vybavená turistickou infraštruktúrou – na zastávkach sú altánky, lavičky, panoramatický panel.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Sedlice. Obec na južnom okraji Šarišskej vrchoviny medzi Margecanmi a Prešovom na sútoku viacerých potokov, Sedlickým potokom tečúcich do Sopotnice, ľavostranného prítoku Hornádu. Predpokladá sa, že obec existovala už v 11. storočí a je najstaršou v povodí Sopotnice, prvá písomná zmienka je z roku 1329. Obec narástla začiatkom 14. storočia, kedy sa tu z iniciatívy šľachticov z Drienova usadili noví sedliaci so šoltýsom podľa zákupného práva. Patrila drienovskej vetve Abovcov, neskôr im ju kráľ Karol Róbert skonfiškoval a daroval Drugethovcom. Potom pripadla šľachticom zo Sečoviec, Zápoľským, mestu Košice (nakrátko v polovici 16. storočia), Salmovcom (Grófovcom) a Turzovcom. Obyvatelia boli známi stolári, kolári, drevorubači, povozníci, chovali dobytok, pálili vápno, obchodovali s obilím, po roku 1918 sa zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom, zhotovovaním výrobkov z dreva, boli tu mlyny, píly a kameňolom. V roku 1824 obec zničil požiar. Územie obce sa rozkladá na kontakte flyšu (vnútrokarpatský paleogén) a veporika, v ktorého okraji prebieha juhozápadne od intravilánu v doline Sopotnice a na východ od obce v masíve Kuncovho vrchu rozsiahla ťažba triasového dolomitu. V juhovýchodnej časti obce stojí kostol Premenenia Pána z roku 1859, v ktorom niektoré nástenné maľby vytvoril v roku 1918 akademický maliar Jozef Hanula.
Prírodná rezervácia Dunitová skalka. Chránené územie na severovýchod od Sedlice v Šarišskej vrchovine vyhlásené v roku 1964 na ochranu neobyčajne vzácneho náleziska povrchového výskytu dunitu na Slovensku. Dunit je typickou hlbinnou vyvretou horninou – vzniká v zemskom plášti – a je známy predovšetkým z oceánskych oblastí. Zložením ide o ultrabázickú horninu tmavej farby – ide o druh peridotitu takmer celý tvorený olivínom. V povrchových podmienkach býva dunit obvykle premenený na serpentinit (predtým názov hadec). Miestne dunitové teleso vo forme pňa s rozmermi niekoľko sto metrov preráža vrstvy paleogénnych morských sedimentov vnútrokarpatskej palogénnej panvy. Na takéto geologicky svojrázne podložie sa viažu špecifické rastlinné druhy – serpentinofyty. V prírodnej rezervácii rastú dva najvzácnejšie druhy týchto rastlín a to slezinník hadcový (Asplenium cuneifolium) a slezinník pravý (Asplenium adulterinum). Bol tu nájdený aj sladič obyčajný (Polypodium vulgare). Všetky tieto papradiny rastú v štrbinách skál vystupujúceho serpentinitu (hadca). Prvá zdokumentovaná zmienka o tejto lokalite pochádza z roku 1869, keď tam vykonal vedecký výskum Dionýz Štúr, významný slovenský geológ 19. storočia. Zánik lokálnej špecifickej flóry by mohla spôsobiť prípadná nekontrolovaná sukcesia borovicového porastu v tomto chránenom území. Rezervácia tvorí jadro o niečo väčšieho územia európskeho významu Dunitová skalka (súčasť sústavy Natura 2000).
Šarišská vrchovina. Horský celok na východe Slovenska medzi Jarovnicami, Širokým, Drienovskou Novou Vsou a juhozápadným okrajom intravilánu Prešova. Na severozápade až juhu susedí s Bachurňou, Braniskom a Čiernou horou, na východe a severovýchode s Košickou kotlinou a Spišsko-šarišským medzihorím. Ide o rozložité flyšové pohorie s hladko modelovaným pahorkatinovým až vrchovinovým reliéfom s chrbtami na pieskovcoch, dosahujúc max. výšku v západnej časti nad Širokým plošinatým lúčnatým vrchom Za horou (717 m n. m.). V častiach s prevahou ílovcov nad pieskovcami sa vyvinuli brázdy (Širocká, Sedlická a Chminianska). Pri južnom okraji sa vyskytujú mezozoické sedimentárne horniny veporika. Pohorie preteká a odvodňuje riečka Svinka, prameniaca v susednom Branisku, a jej prítoky, len najjužnejšie neveľké plochy patria povodiu tu prameniacich priamych prítokov Hornádu. V území bohato rozčlenenom dolinami potokov s početnými drobnými sídlami sa striedajú plochy s poľnohospodárskym využitím, prevažujúce v západnej, vyššej, no menej členitej časti, s lesmi. Vrchovinou naprieč – spolovice údolím Svinky – vedie diaľnica D1.
Názvy informačných panelov
- Úvod
- Obec Sedlice
- Ochrana prírody
- Botanika
- Krajina
- Zoológia a les
- Geológia
- Poďakovanie za absolvovanie trasy