Levočské vrchy, Čergov, Šarišská vrchovina...Prešovský kraj geovedný historický ochranársky prírodovedný peší trasa líniová vhodný pre školy

Kraj:	Prešovský
Okres:	Sabinov
Geomorfologická jednotka:	Čergov
Geologická jednotka:	bradlové pásmo
Chránené územie:	prírodná pamiatka Bradlové pásmo
Prístup:	bus Kamenica, obecný úrad a pešo asi 0,3 km po žltej značke smerom k hradu
Východisko:	Kamenica, povyše obecného úradu
Trasa:	Kamenica: obecný úrad – hrad Kamenica
Dĺžka, prevýšenie:	3,1 km, prevýšenie 245 m
Čas prechodu:	1,5 h
Počet zastávok:	10
Náročnosť:	stredne náročný

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa chodníka je súbežná so žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2009

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2021).

Textový sprievodca: nie je; náhľady informačných panelov na stránke Združenia Kamenná veža

Kontakt: Združenie Kamenná veža, Kamenica 401, 082 71 Kamenica, tel. 0918 817 411

Upozornenie: Náučný chodník prechádza na hradnom kopci chráneným územím, kde je pohyb možný len po vyznačených trasách.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na terénne vyučovanie. Okrem panelov sú na trase chodníka informačné tabuľky jednotlivých druhov drevín s QR kódom.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Kamenica. Obec v zvlnenej krajine na styku Spišsko-šarišského medzihoria a pohoria Čergov medzi Sabinovom a Starou Ľubovňou pozdĺž Lipianskeho potoka, ľavostranného prítoku Torysy. Prvá písomná zmienka je z roku 1270. Obyvatelia boli najmä sedliaci a želiari, ale i remeselníci a mlynári. Východne nad obcou na vrchole výrazného bezlesého bradlového tvrdoša Zámok (725 m n. m.) na okrajom svahu Čergova sú ruiny hradu Kamenica z 13. storočia. Bol pôvodne kráľovským loveckým hradom, strážil však aj Toryskú cestu smerom do Poľska. Stredná časť hradného brala je znížená a zúžená, čo delí hrad prirodzene na dve časti. Začiatkom 16. storočia hrad prestavali na renesančnú pevnosť. V roku 1558 ju dobyli vojská cisára Ferdinanda a dali zbúrať. Z ruín obyvatelia okolitých obcí väčšinu materiálu rozobrali, a tak sa zachovali len malé zvyšky hradieb a renesančného opevnenia. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Ruina je verejnosti voľne prístupná.

Prírodná pamiatka Bradlové pásmo. Chránené územie s vysokou krajinárskou hodnotou vyhlásené vo viacerých areáloch v oblasti úpätia Čergova medzi obcami Kamenica a Kyjov v roku 1989 na ochranu niekoľkých izolovaných bradlových tvrdošov. Je názorným príkladom erózneho reliéfu, ktorý je výsledkom selektívneho zvetrávania rôzne odolných hornín v rámci bradlového pásma. Bradlové pásmo budujú odolnejšie, hlavne vápencové skaliská – bradlá –, vyčnievajúce z menej odolných slienitých a flyšových súvrství, tvoriacich hladko modelovaný bradlový obal, čím pripomínajú čokoládu, z ktorej vyčnievajú oriešky či hrozienka. Jurské kalové vápence s bielymi kalcitovými žilkami sú pomerne bohaté na fosílie amonitov a belemnitov. V organogénnych krinoidových vápencoch je veľké množstvo zvyškov ľalioviek (Crinoidae). Na jednom z bradiel stojí hrad Kamenica (pozri heslo vyššie), bradlom je aj Predná skala, Zadná skala, Sokolia skala či Spiaci obor. Územie bradiel mimo skál je poľnohospodársky využívané ako lúky a pasienky, kde žijú mnohé vzácne druhy živočíchov, ako napr. užovka hladká, chrapkáč poľný či syseľ pasienkový. Bradlá prírodnej pamiatky sú súčasťou pásma tzv. Šarišských bradiel, tiahnucich sa úpätím Čergova od Šarišského Jastrabia až po Ľutinu. Územie pamiatky je zároveň územím európskeho významu Bradlové pásmo a leží v okrajovej časti chráneného vtáčieho územia Čergov (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).