Košická kotlina a Slanské vrchyPrešovský krajarcheologickýgeovednýhistorickýpešítrasa líniovávhodný pre školy
Kraj: Prešovský
Okres: Prešov
Geomorfologická jednotka: Slanské vrchy
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: žiadne
Prístup: bus Podhradík a pešo 0,5 km po zelenej turistickej značke na kraj obce
Východisko: Podhradík, parkovisko pod hradom
Trasa: Podhradík, parkovisko pod hradom – hrad Šebeš
Dĺžka, prevýšenie: 0,4 km, prevýšenie 50 m
Čas prechodu: 0,5 h
Počet zastávok: 5
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Nadväzuje na zelenú turistickú značku.

Rok otvorenia: 2014

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Občianske združenie Rákociho cesta, M. R. Štefánika 43, 082 21  Veľký Šariš, tel. 0911 663 377

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre vlastivednú vychádzku.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Podhradík. Malá obec na styku Košickej kotliny a severozápadného okraja Slanských vrchov východne od Prešova pod ústím Šebastovíka do Šebastovky. Prvýkrát sa spomína – ako majetok hradu Šebeš – v roku 1401. Pôvodný kostol z roku 1755 nahradil v roku 1994 moderný rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice.

Šebeš. Hradná zrúcanina a archeologická lokalita na okraji Košickej kotliny na úpätí Slanských vrchov nad Podhradíkom na pravej strane potoka Šebastovka na úzkom skalnom ostrohu na konci juhozápadného výbežku Dubovej hory. Hrad bol vybudovaný okolo roku 1300. Kráľ Vladislav ho neskôr daroval mestu Košice a pre ich nedobré vzťahy s Prešovom ho jeho obyvatelia vypálili a okolo roku 1550 zanikol. Na západnom úpätí hradného brala je v skale vysekaný nápis s menom L. Cseh a dátumom 24. august 1896. Ľudovít Čech (1840 – 1908) bol vynikajúci banský merač a geológ, ktorý zmapoval vlastnou metódou stovky kilometrov banských diel. V roku 1892 bol v neďalekých opálových baniach na Dubníku a neskôr navštívil aj hrádok Šebeš. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a vďaka iniciatíve obce Podhradík a miestnym občianskym aktivistom sa regeneruje.

Prírodná rezervácia Dubová hora. Chránené územie v severovýchodnom cípe Slanských vrchov nad obcou Podhradík na juhovýchodných skalnatých (andezitových) svahoch Dubovej hory v doline Šebastovky vyhlásené v roku 1983 na ochranu zachovaných prirodzených lesných spoločenstiev kyslých dubových bučín s dubom žltkastým, brezou a borovicou. Vzácnosťou v celých Slanských vrchoch je výskyt kručinky chlpatej (Genista pilosa) a kostravy tvrdej (Festuca pallens). Je súčasťou chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy (súčasť sústavy Natura 2000).

Slanské vrchy. Mohutné, prevažne zalesnené pohorie na východnom Slovensku s pretiahnutým pôdorysom severo-južného smeru, dlhé asi 50 km s max. šírkou okolo 15 km, zužujúce sa na dvoch miestach – v oblasti Dargovského priesmyku a Slanského sedla – len na 1 – 2 km. Zaberá územie medzi Vyšnou Šebastovou, Herľanmi, Skárošom, Kazimírom, Zámutovom a Okružnou. Južné, asi 28 km dlhé ohraničenie pohoria (medzi Skárošom a Kazimírom) tvorí slovensko-maďarská štátna hranica, za ktorou pokračuje ešte v dĺžke zhruba 10 km ako Szalánci-hegység. Pohorie s hrasťovou štruktúrou, vyzdvihnuté pozdĺž severo-južných okrajových zlomov, budujú v prevažnej miere neogénne andezity a ich pyroklastiká, len ojedinele v južnej časti dacity. Priečne zlomy pohorie členia na nerovnako vyzdvihnuté časti – podcelky –, z ktorých najvyšším je Šimonka (1 092 m n. m.) na severe pohoria. V strednej časti sú na niekoľkých miestach obnažené intrúzie dioritového porfyritu. Odrazom stratovulkanickej a mladšej hrasťovej stavby je silno členitý hornatinový reliéf so skalnými hrebeňmi a bralami na vyvetrávajúcich lávových prúdoch a s odlesnenými kotlinkami (Zlatobanská, Lúčinská, Banská) a brázdami (Salašská) s hladko modelovaným reliéfom na komplexoch relatívne menej odolných tufov. Pre uvedené horninové kombinácie a členitý reliéf je typický výskyt zosuvov. V najužších častiach na juhu pohorie križujú dopravné komunikácie medzinárodného významu – Dargovským priesmykom (473 m n. m.) vedie cesta I. triedy 19 z Košíc na slovensko-ukrajinskú hranicu vo Vyšnom Nemeckom a Slanským sedlom (312 m n. m.) prechádza viackoľajná železničná trať 190 Košice – Čierna nad Tisou.

 

Názvy informačných panelov

  1. História hradu 1315 – 1528
  2. Archeologický výskum
  3. Obnova hradu
  4. Kamenní svedkovia
  5. Zánik hradu

 

 

Exportovať do PDF