Kraj:	Banskobystrický
Okres:	Banská Bystrica
Geomorfologická jednotka:	Zvolenská kotlina
Geologická jednotka:	neogénna panva
Chránené územie:	chránený areál Jakub
Prístup:	bus MHD Banská Bystrica, Jakub, kostol
Východisko:	Banská Bystrica, Jakub, pri kostole sv. Jakuba
Trasa:	Jakub, kostol – chránený areál Jakub – Jakub
Dĺžka, prevýšenie:	2,6 km, prevýšenie 150 m
Čas prechodu:	1,5 h
Počet zastávok:	11
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 1986, 1995 oprava panelov, 2004 obnova

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: Náučný chodník Jakub: Sprievodca obnoveným náučným chodníkom (zost. Jana Cerovská a Adalbert Mezei, vyd. [Banská Bystrica]: ŠOP SR, Správa NAPANT, 2004, 20 strán)

Kontakt: Správa Národného parku Nízke Tatry so sídlom v Banskej Bystrici; pracovisko Slovenská Ľupča, Lichardova 129/52, 976 13 Slovenská Ľupča, tel. 048 / 2855 010; pracovisko Liptovský Hrádok, ul. SNP 311, 033 01 Liptovský Hrádok, tel. 044 / 5222 875; pracovisko Beňuš, Beňuš 453, 976 64 Beňuš, tel. 048 / 6198 116

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Jakub. Mestská časť Banskej Bystrice, severne od jej centra, v doline Bystrice na kontakte Zvolenskej kotliny a Starohorských vrchov. Vznikla v roku 1255 na banskobystrickom mestskom území, prvá zmienka pochádza z roku 1390. Do konca 15. storočia patrila banským podnikateľom, v roku 1546 prevzala správu nad väčšinou územia banská komora a zvyšok patril mestu. Komora tu vybudovala medený hámor, drôtovňu a valcovňu, ktoré spracúvali predovšetkým surovinu zo Španej Doliny. Boli tu tiež dve píly a kameňolom na vápenec a vápenka na kusové stavebné, priemyselné a chemické vápno. Do roku 1960 bol samostatnou obcou. Najstaršou stavbou a pamiatkou je gotický rímskokatolícky kostol svätého Jakuba staršieho zo 14. storočia s replikou pôvodného neskorogotického oltára, z ktorého sa zachovali len krídla s tabuľovými maľbami s výjavmi zo života svätého Jakuba (aktuálne v Kresťanskom múzeu v Ostrihome v Maďarsku). V kostole je zvon z roku 1486, jeden z najstarších na Slovensku. Čiastočne je zachované opevnenie kostola zo 17. storočia. V prvej polovici 20. storočia bol Jakub známy vyrezávaním drevených krížov a božích múk.

Chránený areál Jakub. Chránené územie pri severnom okraji Zvolenskej kotliny nad mestskou časťou Banskej Bystrice Jakub vyhlásené na západne orientovanom ľavom svahu doliny Bystrice s karbonátovým geologickým podložím v roku 1999 na ochranu teplomilných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev s vysokou druhovou diverzitou na relatívne malom území a výskytom mnohých ohrozených a chránených druhov živočíchov a rastlín, predovšetkým z radov chrobákov a motýľov a z čeľade vstavačovitých. Areál je súčasťou územia európskeho významu Baranovo (súčasť sústavy Natura 2000).

Prírodná rezervácia Pavelcovo. Chránené územie v južnej časti Starohorských vrchov severozápadne od mestskej časti Banskej Bystrice Jakub vyhlásené na svahoch v masíve Ostrého vrchu v roku 1999 na ochranu prirodzených lesných spoločenstiev s koncentrovaným výskytom tisu obyčajného (Taxus baccata).

Prírodná rezervácia Baranovo. Chránené územie v v južnej časti Starohorských vrchov severne od mestskej časti Banskej Bystrice Jakub vyhlásené vo svahu Horného dielu v roku 1993 na ochranu zachovalých pôvodných lesných spoločenstiev a vzácnych biotopov ohrozených a chránených živočíchov. V rezervácii sa vyskytujú teplomilné mediteránne druhy na severnej hranici svojho rozšírenia. Zaznamenaných tu bolo 25 druhov orchideí, vegetácia skalných sutín so zastúpením čerešne mahalebkovej, múrovníka lekárskeho, jazyka jelenieho a tisu obyčajného. Vyskytuje sa tu medveď hnedý, rys ostrovid, mucháriky, ďatle, včelár lesný, modlivka zelená, roháč obyčajný a i. Rezervácia je súčasťou rovnomenného územia európskeho významu (súčasť sústavy Natura 2000).

Zvolenská kotlina. Pomerne veľká medzihorská zníženina podkovovitého pôdorysu v strede Slovenska medzi Banskou Bystricou, Zvolenom, Hriňovou, Hrochoťou, Ľubietovou a Hiadeľom, obrúbená na západe Kremnickými vrchmi, na juhu Javorím a Ostrôžkami, na východe Poľanou, Veporskými vrchmi, Horehronským podolím (s dotykom s Nízkymi Tatrami) a na severe Starohorskými vrchmi. Leží v nadmorských výškach 270 (Hron pod Zvolenom) – 851 m (Čierny diel východne od Poník). Jej formovanie silno ovplyvnili zlomy, tektonické pohyby a zložitá geologická stavba. V západnej časti, na silno tektonicky poklesávajúcej rozsiahlej kryhe zemskej kôry s mocnými akumuláciami neogénnych sedimentov je na širokej nive Hrona vplyvom jeho laterálnej erózie rovinný reliéf. Najmä pozdĺž Hrona je zachovaná sústava riečnych terás. Smerom k východu riečna rovina prechádza do pahorkatiny až vrchoviny s pomerne hustou sieťou dolín, ktoré vytvárajú nepravidelne usporiadané chrbty na mezozoických vápencoch (Ponický kras), neogénnych vulkanických horninách a rozsiahlych pleistocénnych náplavových kužeľoch (najmä Hučavy). V juhovýchodnej časti ostrov výrazných andezitových tvrdošov – Rohy – navzájom oddeľuje dielčie kotlinky pozdĺž Slatinky – Slatinskú a Detviansku. Severnou a južnou časťou kotliny preteká Hron, ďalšími tokmi sú napr. Bystrica, Slatina, Hučava, Zolná, Hutný potok. Na tektonické zlomy sa viažu vývery termálnych prameňov (Sliač, Kováčová) a minerálnych prameňov. Kotlina je zväčša odlesnená, členitejšie územie pokrývajú listnaté lesy so zastúpením najmä buka, hrabu, dubu a javora.