---

Zameranie chodníka: prírodovedné, environmentálne

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, letný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie po modrej a žltej turistickej značke.

Rok otvorenia: 2009

Aktuálny stav: Informačné panely sú priebežne obnovované.

Textový sprievodca: nie je; informácie zo stránky obce > .PDF

Kontakt: Obec Jakubovany, Jakubovany 21, 032 04  Liptovský Ondrej, tel. 044 / 5595 251

Poznámky: (1) Trasa chodníka nad turistickým rázcestím M × Č Pod Holým vrchom je z dôvodu sezónnej uzávery pre ochranu prírody od 1. novembra do 14. júna neprístupná. (2) Druhá polovica trasy chodníka siaha nad hornú hranicu lesa do vysokohorského prostredia. (3) Trasu je možné skrátiť, a to na začiatku – auto sa dá zaparkovať pri druhom informačnom paneli v chatovej osade Studená dolina 3,4 km nad východiskom – aj na konci – posledný informačný panel stojí na turistickom rázcestí M × Ž pod Holým vrchom 2,5 km a 500 výškových m pod vrcholom Baranca.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na turistickú vychádzku pre starších a fyzicky zdatných žiakov, a to len v prípade priaznivých poveternostných podmienok. Pozri poznámku vyššie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Jakubovany. Obec v strednej časti Liptovskej kotliny severovýchodne od Liptovského Mikuláša v doline Trnovca pritekajúceho z masívu Baranca v Západných Tatrách. Nad obcou na Vysokom Hrádku sú stopy asi keltského osídlenia a strážneho stanovišťa na obchodnej ceste zo Spiša. Obec vznikla spojením osád Javor, Hora a Jakubovany. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1352. Nad obcou býval veľký slivkový sad a obyvateľov prezývali lekvárnici, keďže vo veľkom varili slivkový lekvár. Nad obcou je rekreačná oblasť Studená dolina s rekreačnými zariadeniami, chatami, lyžiarskym areálom Bane a salašom. V doline vyviera prameň s minerálnou vodou Medokýš.

Baranec (2 185 m n. m.). Vrch, tretí najvyšší v Západných Tatrách, ktorým kulminuje mohutná južná rázsocha, vybiehajúca z Plačlivého v hlavnom západotatranskom hrebeni. Budovaný je paleozoickými rulami, svormi a migmatitmi. Pre jeho vizuálnu dominanciu nad Liptovskou kotlinou je nazývaný Štít Liptova. Oblasť zhruba povyše 1 500 m n. m. siaha nad hornú hranicu lesa a nad hranicou kosodreviny (asi 1 800  m n. m.) je pásmo holí s kamennými moriami vo vrcholovej časti. Celý masív je lavinóznym územím. Južný okrajový svah prerezáva spod vrcholu Baranca v dĺžke vyše 4 km potok Trnovec. Neprístupná Trnovská dolina je v úpätnej časti masívu zúžená, potok vytvára prahy a vodopády.

Prírodná pamiatka Háje. Neveľké chránené územie v strednej časti Liptovskej kotliny pri ceste medzi obcami Beňadiková a Liptovský Ondrej (Jakubovany) neďaleko potoka vyhlásené v roku 1977 na ochranu svojou veľkosťou svetovo unikátneho javu, ktorý dokumentuje podmorský zosuv vrezaný do stredno- až vrchnopriabónského flyšu centrálnokarpatského paleogénu – na povrchu je obnažených niekoľko mohutných pelokarbonátových sploštených gúľ a ďalšie sú ukryté pod povrchom. Tieto „skamenelé blatové“ gule tvarom pripomínajú obrie dinosaurie vajcia či bochníky chleba. Ide pravdepodobne o dosiaľ najväčšie zaznamenané podobné skalné útvary na svete – najväčší bochník dosahuje až 190 × 130 cm. Gule vznikli pri podmorských zosuvoch, pričom im – podobne ako pri váľaní snehových gúľ – kotúľajúc sa po šikmom dne mora pribúdali nabaľovaním vrstvy sedimentov (úlomky hornín, piesok, prach, íl, schránky organizmov) a zväčšovali sa.

Liptovská kotlina. Jeden z troch geomorfologických podcelkov Podtatranskej kotliny, vyhraničený zhruba medzi Ružomberkom, Važcom, Štrbským sedlom, Pribylinou a Kvačanmi; so zvyšnými jej dvoma časťami susedí na východe – s Popradskou kotlinou – a severovýchode – Tatranským podhorím. Ďalej susedí s Veľkou Fatrou, Nízkymi Tatrami, Kozími chrbtami, Západnými Tatrami a Chočskými vrchmi. Predstavuje mohutnú tektonickú depresiu ležiacu vo výškach zhruba 470 – 900 m n. m. Je vyplnená kvartérnymi terasovými a nivnými sedimentmi riek a potokov (hliny, štrkopiesky) a pod tatranským úpätím i glacifluviálnymi terasovanými kužeľmi (štrky, štrkopiesky), čiastočne prikrývajúcimi podložné paleogénne horniny (flyš: pieskovce a ílovce). Tieto lokálne i s drobnými mezozoickými ostrovmi (Hrubý grúň) výraznejšie vystupujú nad zvlnený reliéf s dlhými plochými chrbtami až plošinami a majú charakter až vrchoviny. V oblasti niektorých zlomov sa vyskytujú travertíny (Lúčky, Bešeňová, Liptovské Sliače).

Tatranský národný park (TANAP). Najstarší a najrozľahlejší národný park na Slovensku, vyhlásený v roku 1948, na poľskej strane Tatier o šesť rokov neskôr. Dnes zahŕňa územie Západných Tatier, Vysokých Tatier ako aj Belianskych Tatier. Tieto pohoria majú vysokohorský (alpský) charakter, v časti Vysoké Tatry 30 štítov a veží presahuje výšku 2 500 m n. m., je medzi nimi aj najvyšší vrch Tatier, Slovenska a Karpát, Gerlachovský štít (2 655 m n. m.). Ich reliéf formovali horské ľadovce, ktorých pozostatkom je množstvo jazier – plies. Oficiálnym symbolom TANAPu je endemit kamzík vrchovský tatranský. Typickými sú aj plesnivec alpínsky, kosodrevina či orol skalný a svišť. Mimoriadnou udalosťou na území TANAPu bola vetrová kalamita, ktorá 19. novembra 2004 postihla južné svahy Vysokých Tatier, najmä však Tatranského podhoria a priľahlej časti Podtatranskej kotliny medzi Podbanským a Tatranskou Kotlinou (30 km) a nadlho zmenila charakter postihnutého územia. Atraktivita prírodných krás udržuje trvale vysokú návštevnosť parku. Na jeho území je okolo 600 km turistických chodníkov a 16 značených cyklistických chodníkov. Správa TANAPu sídli vo Svite, pracovisko má aj v Liptovskom Mikuláši. TANAP včítane jeho ochranného pásma prekrýva bilaterálna Biosférická rezervácia Tatry, do svetovej siete UNESCO zapísaná v roku 1993, viaceré územia európskeho významu (napr. Tatry, Poš, Machy) a chránené vtáčie územie Tatry (obe posledné kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

 

Názvy informačných panelov

1. Jakubovany (715 m n. m.)
2. Pri potoku Trnovec (860 m n. m.)
3. Vyhliadka (1 280 m n. m.)
4. Holý vrch (1 715 m n. m.)