Kraj:	Žilinský
Okres:	Liptovský Mikuláš
Geomorfologická jednotka:	Nízke Tatry
Geologická jednotka:	jadrové pohorie
Chránené územia:	Národný park Nízke Tatry, národná prírodná rezervácia Demänovská dolina a národná prírodná pamiatka Demänovské jaskyne
Prístup:	bus Demänovská Dolina, Jaskyňa Slobody
Východisko:	Demänovská Dolina, turistické rázcestie (Z × M) Demänovská jaskyňa slobody pri parkovisku
Trasa:	Demänovská Dolina, turistické rázcestie Demänovská jaskyňa slobody – Demänovská jaskyňa slobody (vstupný areál)
Dĺžka, prevýšenie:	350 m, prevýšenie 52 m
Čas prechodu:	0,5 h
Počet zastávok:	6
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, geovedné

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, jednosmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie súbežne s modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 1999; 2020 obnova

Textový sprievodca: nie je; ŠOP SR, Správa slovenských jaskýň nám poskytla na vzdelávacie účely vizuály informačných panelov > .PDF

Kontakt: ŠOP SR, Správa slovenských jaskýň, Hodžova 11, 031 01 Liptovský Mikuláš, tel. 044 / 5536 101

Aktuálny stav: Chodník je v dobrom stave.

Poznámky/upozornenia: (1) Pre prípadný vstup do Demänovskej jaskyne slobody treba mať primeraný odev a obuv, keďže celoročná teplota v jej priestoroch je cca 6 – 7 °C. (2) Prehliadka jaskyne vyžaduje fyzickú kondíciu, nie je preto vhodná pre malé deti.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie v spojení s návštevou jaskyne. Pozri poznámku vyššie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Demänovská Dolina. Obec v severnej časti Nízkych Tatier (Ďumbierskych Tatier) južne od Liptovského Mikuláša, ktorá vznika na území Demänovskej doliny (ako ju definuje samostatné heslo v texte náučného chodníka Demänovská dolina) v roku 1964 zlúčením turistických objektov v miestnych častiach: Tri studničky, Jaskyne, Repiská, Lúčky a Jasná. Jasná bol pôvodne názov horných častí doliny, neskôr sa rozšíril aj na okolie Vrbického plesa a Záhradky. Pôvodne pozemky vlastnili zemepáni Liptova, ktorí ich využívali na ťažbu dreva, pasenie dobytka a oviec v letnom období. Po objavení Demänovskej jaskyne slobody v roku 1921 a najmä vybudovaní lanovky na Chopok (1954) sa dolina vyvinula na jedno z najfrekventovanejších stredísk cestovného ruchu na Slovensku s neustále sa rozširujúcimi ubytovacími a stravovacími kapacitami ako aj infraštruktúrou najmä pre zimné športy (lanovky, lyžiarske vleky).

Národná prírodná rezervácia Demänovská dolina. Chránené územie v severnej časti Ďumbierskych Tatier vyhlásené po prvýkrát v roku 1929 a novelizované v roku 1973 pre ochranu rastlinných spoločenstiev lesných porastov rerezentujúcich fytocenózy trávnatých bučinových smrečín a smrekových kosodrevín s prevládajúcou borovicou lesnou (Pinus sylvestris) a menej zastúpeným smrekom (Picea excelsa) a smrekovcom opadavým (Larix decidua) v drevinovom zložení a pozoruhodným výskytom guličky srdcovitej (Globularia cordifolia). Zaberá zúženú dolnú časť Demänovskej doliny so svahmi rázsoch Sinej (1 560 m n. m.) za západe a Magury a Pustého (1 501 m n. m.) na východe s Demänovským jaskynným systémom (viac v hesle Kras Demänovskej doliny) budovanú vápencami a dolomitmi s plytkými skeletnatými rendzinami. Ďalej tu rastú: javor horský (Acer pseudoplatanus), jedľa biela (Abies alba), jarabina mukyňová (Sorbus aria), zriedkavo buk lesný (Fagus sylvatica), tis obyčajný (Taxus baccata) a kosodrevina (Pinus mugo). Vápencové bralá sa vyznačujú zachovalou vegetáciou s mnohými chránenými, ohrozenými či endemickými rastlinami, napr. poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), zvonček maličký (Campanula cochlearifolia), ľanolistník alpínsky (Thesium alpinum), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli), škarda Jacquinova (Crepis jacquinii), vápnička skalná (Kernera saxatilis). Lesy obyvajú veľké predátory: medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus) a rys ostrovid (Lynx lynx), ďalej jeleň lesný (Cervus elaphus), srnec lesný (Capreolus capreolus), sviňa divá (Sus scrofa), z vtákov: myšiak lesný (Buteo buteo), jastrab lesný (Accipiter gentilis), jastrab krahulec (Accipiter nisus), sov a treťohorných reliktov: orešnica perlovaná (Nucifraga caryocatactes) a ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus).

Kras Demänovskej doliny. Územie s rozlohou zhruba 14 km² v severnej časti Demänovskej doliny na mezozoických karbonátových horninách patriace medzi krasové územia Západných Karpát s najintenzívnejším podzemným skrasovatením. Povrchové krasové útvary sú tu predovšetkým pre značnú sklonitosť územia pomerne zriedkavé (závrty, tiesňavy, škrapy). Sústava viacerých geneticky súvisiacich a navzájom poprepájaných jaskýň na pravej strane doliny tvorí tzv. Demänovský jaskynný systém, s celkovou dĺžkou 41 463 m a prevýšením 196 m (k 31. 12. 2017) najdlhší na Slovensku a stý najdlhší na svete (11/2019). Jeho hlavnou časťou sú: Pustá jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská jaskyňa mieru a Demänovská ľadová jaskyňa. Vznikol najmä v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch pozdĺž zlomov a puklín a predstavuje komplikovaný komplex chodieb, dómov a priepastí v deviatich vývojových úrovniach s aktívnym alochtónnym tokom. V roku 1972 bola na ochranu vtedy 20 km dlhej sústavy Demänovskej ľadovej jaskyne, Demänovskej jaskyne mieru, Demänovskej jaskyne slobody spolu s Pustou jaskyňou vyhlásená národná prírodná pamiatka Demänovské jaskyne. Územie pamiatky včítane jej ochranného pásma je ramsarskou lokalitou Jaskyne Demänovskej doliny. Z vyššie spomínaných sú verejnosti prístupné Demänovská jaskyňa slobody (samostatné heslo nižšie) a Demänovská ľadová jaskyňa (heslo v texte náučného chodníka k Demänovskej ľadovej jaskyni).

Demänovská jaskyňa slobody. Morfologicky najpestrejšia časť Demänovského jaskynného systému (pozri vyššie) vytvorená v triasových karbonátoch gutensteinského súvrstvia (tmavosivé doskovité gutensteinské vápence a dolomity a sivé hrubolavicovité anaberské vápence) a v ich nadloží v organodetritických „demänovských vápencoch“, ako aj v sivých dolomitoch ramsauského súvrstvia krížňanského príkrovu hronika pozdĺž tektonických porúch ponorným tokom Demänovky a jej bočných ponorných prítokov. Aktuálne (2021) je zameraná jaskyňa v dĺžke 11 117 m s výškovým rozdielom 130 m. Najnižšou časťou jaskyne preteká podzemný tok Demänovky, ktorá pramení pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier, do podzemia sa ponára na kontakte nekrasového a krasového prostredia v lokalite Lúčky a na povrch vystupuje jaskyňou Vyvieranie. Jaskyňu zdobia mohutné sintrové vodopády a stalagnáty, sférolitické stalaktity, mnoho jazier a jazierok (v nesprístupnených častiach najväčšie z nich – Veľké jazero – má dĺžku 52 m, šírku až 12 m a hĺbku vyše 7 m). Teplota vzduchu v jaskynnom systéme je 6,1 až 7,0 °C. Jaskyňu objavil A. Král za pomoci A. Mišuru a ďalších prieskumníkov suchým najspodnejším ponorom Demänovky v roku 1921 a pomenoval ju Chrám slobody. V roku 1923 inštalovali dočasné elektrické osvetlenie a v roku 1924 časť jaskyne sprístupnili. V roku 1928 vyrazený nový vchod v dolinke Točište je v prevádzke od roku 1930. V súčasnosti je jaskyňa prístupná takmer celoročne (s výnimkou druhej polovice novembra a decembra), a to po dvoch trasách, vyžadujúcich fyzickú kondíciu, keďže „tradičný“ okruh s dĺžkou 1 150 m má 913 schodov a trvá 60 min a „dlhý“ okruh, dlhý 2 150 m, má 1 118 schodov a trvá 100 min.

Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Druhý najväčší národný park Slovenska s rozlohou (bez ochranného pásma) bezmála dosahujúcou rozlohu najväčšieho – Tatranského – národného parku. Bol vyhlásený v roku 1978 v dvoch izolovaných avšak na dvoch miestach sa stýkajúcich areáloch, a to v ústrednej časti a na severných rázsochách Ďumbierskych Tatier a najvýchodnejšej časti Starohorských vrchov (západná časť) a v ústrednej časti a na severných rázsochách Kráľovohoľských Tatier a malej okrajovej časti Slovenského raja (východná časť). Mohutná klenbohrásť Nízkych Tatier, pretiahnutá západo-východným smerom, dlhá vzdušnou čiarou 60 – 75 km, presahuje vo veľkej svojej časti hornú hranicu lesa (zníženú človekom) a Ďumbierom dosahuje nadmorskú výšku 2 046 m. Centrálnu a južnú časť tohto jadrového pohoria budujú prevažne kryštalické bridlice a granitoidné horniny a severné rázsochy ako aj Starohorské vrchy na území národného parku najmä vápence, dolomity, pieskovce, ílovité a piesčité bridlice. Na rozsiahlych vápencových územiach sa vyvinul kras – spomedzi dvanástich vyčlenených nízkotatranských krasových území sú azda najpopulárnejšími Kras Demänovskej doliny (s Demänovským jaskynným systémom, vyše 43 km dlhým), Kras Jánskej doliny (s najhlbšou jaskyňou na Slovensku – Systém Hipmanových jaskýň – s hĺbkou 499 m) či Ďumbiersky vysokohorský kras (s Jaskyňou mŕtvych netopierov, vyše 21 km dlhou). Asi 70 % územia parku zaberajú lesy, ktoré sú aktuálne postihnuté na mnohých miestach zvýšenou neplánovanou ťažbou spôsobenou rôznymi príčinami (vetrové či lykožrútové kalamity), vyplývajúcimi z narušenej ekologickej stability porastov ako dôsledku nepriaznivého stavu lesov (neprirodzená štruktúra, meniace sa prírodné podmienky, turizmus, chyby v obhospodarovaní). Najvyššie územia národného parku zaberajú okrem skalných vrcholov a chrbtov pred stáročiami odlesnené sekundárne lúky a pasienky (hole). Horskú flóru zastupujú napr. zvonček maličký, horec Clusiov, stokráska Micheliho, poniklec slovenský či metluška krivoľaká, z fauny tu žije o. i. medveď, rys, vlk, svišť i vysadený kamzík vrchovský tatranský, vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Vtáky reprezentuje orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň hôrny, tetrov hoľniak. Na území národného parku je viacero území európskeho významu a prekrýva ho chránené vtáčie územie Nízke Tatry (s výnimkou areálov lyžiarskych stredísk v masíve Chopku), ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000; v krasovej časti Demänovskej doliny je vyhlásená ramsarská lokalita Jaskyne Demänovskej doliny.