Kraj: | Prešovský |
Okres: | Prešov |
Geomorfologické jednotky: | Bachureň a Branisko |
Geologické jednotky: | flyšové pásmo a jadrové pohorie |
Chránené územie: | národná prírodná rezervácia Kamenná Baba |
Prístup: | bus Lipovce, ZŠ |
Východisko: | Lipovce, pod základnou školou |
Trasa: | Lipovce, pod základnou školou – Lačnovský kaňon – Lačnov |
Dĺžka, prevýšenie: | 3,8 km, prevýšenie 280 m |
Čas prechodu: | 2 h |
Počet zastávok: | 3 |
Náročnosť: | stredne náročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné
Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný (pozri poznámky nižšie), peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: Súbežný s červenou turistickou značkou.
Rok otvorenia: 1990
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: ŠOP SR – Regionálne centrum ochrany prírody Prešov, Švábska 4, 080 05 Prešov, tel. 051 / 7732 713
Poznámky: (1) Vzhľadom na prechod Lačnovského kaňonu aj po rebríku odporúčame absolvovať trasu v smere z Lipoviec do Lačnova. (2) V prípade dažďa alebo v zimnom období môže byť prechod tiesňavou nebezpečný.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Pozri poznámky vyššie. Odporúčame spojiť s návštevou neďalekej jaskyne Zlá diera (so staršími žiakmi; odporúča sa objednať sa vopred).
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Lipovce. Obec západne od Sabinova na juhozápadnom okraji Bachurne pri jej kontakte s Braniskom v údolí Lipovca. Začiatkom 13. storočia postavili na výbežku nad ústím Lačnovského kaňonu v chotári obce ranogotický kráľovský hrad, ktorý sa prvý raz spomína v roku 1262, kedy ho Ondrej II. daroval Kecerovcom. Počas kuruckých vojen bol v roku 1591 zničený. Prvá písomná zmienka o obci súvisiaca s delením dedičských majetkov šľachtica Mikuláša medzi jeho synmi pochádza z roku 1320. Obyvatelia boli roľníci, chovali ošípané, vyrábali šindle, laty, odkvapové rúry, v 18. a 19. storočí pracovala v obci papiereň, po roku 1918 sa zaoberali poľnohospodárstvom, sezónne pracovali v lesoch, až do polovice 20. storočia vyrábali poľnohospodárske náradie, tkali ľanové i konopné plátno a keper. Dnes časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Prešove. Sakrálnou dominantou obce je pôvodne gotický rímskokatolícky kostol sv. Juraja, po požiari v roku 1663 renesančne prestavaný. K významným rodákom patrí spisovateľ a slovenský národný buditeľ Ján Andraščík (1799 – 1853) (pamätná izba v obci). Pre významný pokles počtu obyvateľov sa v roku 1991 stal časťou obce Lipovce Lačnov (pozri samostatné heslo).
Lipovce-Lačnov. Časť obce Lipovce, do roku 1991 samostatná obec, v Bachurni pri severnom okraji Braniska na hornom toku Kamenného potoka severozápadne od Lipoviec. Má horský charakter – centrum leží vo výške okolo 770 m n. m. Prvýkrát sa spomína v roku 1389 (resp. 1301). Bol menšou osadou najskôr sedliakov, neskôr poddaných, ktorej význam vzrástol, keď ňou viedla obchodná cesta z Prešova do Levoče. Obyvatelia pracovali v lese, vyrábali šindle, obchodovali s dobytkom a drevom. Osada je jednou z mála zachovaných horských sídelných lokalít na Slovensku. Okolo obydlí so studňami a drevenými žľabmi sú aj dnes jednotlivo či v skupinách stojace hospodárske stavby (stodoly, kôlne, sypance, senníky). Viaceré tieto objekty sú kultúrnymi pamiatkami, rovnako ako aj miestny secesný gréckokatolícky kostol (cerkev) sv. Michala Archanjela (1907). Pôvodná obytno-hospodárska funkcia osady sa mení na rekreačno-chalupársku, a to aj vďaka turisticky atraktívnemu okoliu.
Národná prírodná rezervácia Kamenná Baba. Chránené územie na severovýchodnom okraji Braniska západne od Lipoviec vyhlásené v roku 1964 na ochranu geomorfologicky a botanicky vzácneho územia v okolí epigenetického Lačnovského kaňonu, ktorý je vlastne tiesňavou Kamenného potoka, s výskytom prealpínskych a dealpínskych druhov rastlín, klasickými ukážkami krasu a výskytom murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria). Má aj krajinársko-estetický význam ako objekt turistického ruchu. Toto krasové územie – Lipovecký kras – vyniká skoro 10 m vysokým vodopádom a kaskádami miestami ponorného Kamenného potoka, až stometrovými bralnými svahmi, skalnými útvarmi z vápencov a dolomitov (napr. Kamenná Baba – bralo, podobné na ženu s dieťaťom v náručí –, 60 m vysoký Mojžišov stĺp, Arnoldka, Deravé zuby, Trojčatá), viacerými kratšími jaskyňami (napr. 34 m dlhá Sokolia jaskyňa, najdlhšia v tejto oblasti, Excentrická jaskyňa, jaskyňa Komín), v hornej časti kaňonu previsom (abri), mohutným skalným mostom Vrátnica (cca 20 × 15 m), niekoľkými menšími skalnými oknami. V doline rastú vysokohorské, na vrcholoch brál teplomilné rastlinné druhy. Celá rezervácia je súčasťou rozsiahlejšieho územia európskeho významu Kamenná Baba (súčasť sústavy Natura 2000).
Prameň vody Salvátor. Prameň prírodnej minerálnej vody, najznámejší z viacerých v okolí obce Lipovce na kontakte Braniska a Bachurne. Je to vysoko mineralizovaná kyselka, hydrogen-uhličitanovo-vápenato-horečnato-sodná, slabo kyslá, studená, hypotonická. Má zo všetkých slovenských minerálnych vôd najvyšší obsah horčíka. Ako stolová minerálka je vhodná pri niektorých žalúdočných a črevných chorobách, poruchách látkovej výmeny, cukrovke, dne a náchylnosti k tvorbe močových kameňov. Patrí medzi najstaršie balené minerálne vody na Slovensku – už začiatkom 19. storočia ju gróf Szakmáry plnil do fľašiek a expedoval pod názvom Salvator – Spasiteľ. V Lipovciach vznikli v polovici 17. storočia kúpele, ktoré sa vyvinuli v prvej polovici 19. storočia do strediska, v ktorom sa stretávali šľachtici z celého okolia, avšak časom pre nízku teplotu vody zanikli. Medzi obcami Šindliar a Lipovce je plnička podniku Minerálne vody Prešov, a. s., závod Salvator, a verejnosti prístupný upravený prameň Salvátor I.
Prírodná rezervácia Salvátorské lúky. Chránené územie pri severovýchodnom okraji Braniska medzi obcami Lipovce a Šindliar vyhlásené v roku 1980 na ochranu mokrých lúčnych slatinných rastlinných spoločenstiev s výskytom zriedkavých druhov rastlín. Je jedným z dvoch nálezísk jazyčníka sibírskeho (Lingularia sibirica) na Slovensku (okrem údolia Hnilca v Slovenskom raji). Vyskytujú sa tu ďalšie chránené rastlinné druhy, napr. črievičník papučkový, poniklec slovenský, plamienok alpínsky. Rezervácia je zároveň rovnomenným územím európskeho významu (súčasť sústavy Natura 2000).
Prírodná pamiatka jaskyňa Zlá diera. Najvýznamnejšia z viacerých neveľkých jaskýň vo flyšovom pohorí Bachureň, vyskytujúcich sa v krasovom ostrove – kryhe vápencov a dolomitov Na skaly, ktorá je dobre viditeľná z neďalekej juhovýchodne ležiacej obce Lipovce a pravdepodobne súvisí s (Lipoveckým) krasom v susednom Branisku. Leží v juhovýchodnom svahu masívu Bučie (1 006 m n. m.) necelý 1 km od cesty Lipovce – Lačnov. Jaskyňa má dĺžku 450 m, hĺbku 34 m, sieňovitý priestor asi 30 m dlhý a 2 – 5 m vysoký, na dne labyrint horizontálnych chodieb a antropologické nálezy. Bola využívaná počas druhej svetovej vojny. Jaskyňa je citlivo turisticky sprístupnená od apríla do novembra. Na jej dno vedie chodník a betónové schodisko. Návštevníci v prilbách si svietia tradičnými jaskyniarskymi karbidkami. Základná trasa trvá 40 minút, je fyzicky nenáročná, vhodná aj pre deti. Nutná je pevná obuv a teplejší odev; odporúča sa ohlásiť sa vopred. V blízkosti Zlej diery leží 4 m dlhá previsová Jaskyňa Panny Orleánskej.
Názvy informačných panelov
- Národná prírodná rezervácia Kamenná Baba
- Kvetena tiesňavy
- Morfológia územia